Len 16 poslancov súhlasilo s premiérovou demisiou, 109 ich bolo proti. Pokiaľ ide o to, čo robili zvyšní členovia 450-miestneho zákonodarného zboru, buď nehlasovali, alebo neboli prítomní. Spor o to, akú podobu bude mať ukrajinská cesta k predčasným voľbám, teda pokračuje. Prezident Petro Porošenko hneď po hlasovaní vyzval parlament v Kyjeve, aby umožnil vznik kompromisu. Parlament na jeho príhovor dokonca prijal zákony, umožňujúce financovať protiteroristické operácie, ktoré presadzoval Jaceňuk, a ktoré väčšina poslancov predtým odmietla. Jaceňukova politická pozícia sa otriasla len navonok. V skutočnosti zostáva silným hráčom.
Tento politik, obdarený ambicióznosťou, a tiež úspešný a bohatý podnikateľ, pochádza z intelektuálne podnetného prostredia. Jeho otec Petro Jaceňuk je historik, jeho matka v jeho detstve učila francúzštinu na strednej škole a dnes prednáša na univerzite v Černivci.
Práve Černivci, kedysi pre kultúrne a historické bohatstvo nazývaný aj „malá Viedeň“, je rodným mestom Arsenija Jaceňuka. U Jaceňukovcov sa hovorilo po ukrajinsky a Arsenij Jaceňuk sa hlási k ukrajinskému pôvodu. O otázke jeho etnicity sa však vedú aj spory.
.rumun áno, ale žid?
Jedna vec je, že po jednom zo svojich starých rodičov má sčasti rumunský pôvod . Druhá – a pre jeho politické pôsobenie problematickejšia – vec sa týka nedostatočnej ukrajinskosti, z ktorej ho obviňujú odporcovia. Jaceňuk má medzi svojimi nepriateľmi povesť odnárodneného kozmopolitu. Mnohí z nich, či už ukrajinskí extrémni nacionalisti, alebo proruskí separatisti, orientovaní na Kremeľ, ho s odporom označujú za služobníka (a člena) svetovej „židovskej loby“.
Len pre úplnosť, Jaceňukovo židovstvo je vysoko sporné – sám ho nikdy nepotvrdil. Ešte v roku 2009, keď prišiel ako nový kandidát do kampane pred prezidentskými voľbami, o ňom napísal Taras Kuzio, britský akademik a špecialista na Ukrajinu v profile, ktorý vydala Oxford Analytica, že sa narodil „židovsko-ukrajinským rodičom“. Lenže odvtedy zaznelo opačné vyjadrenie hlavného ukrajinského rabína – Yaakov Don Bleich, ktorý je vo svojej pozícii už od roku 1990, jednoznačne vyhlásil, že Arsenij Jaceňuk Žid nie je. Názor nacionalistov sa tým, ako sa dalo čakať, nezmenil. Antisemitské zlátaniny sú pre nich príliš užitočné, aby sa ich vzdali.
Arsenij Jaceňuk, narodený v roku 1974, vyštudoval univerzitu v Černivci a už počas štúdia si založil právnickú firmu. Po skončení školy pokračoval štúdiom ekonómie v Kyjeve. Už s diplomom v ruke pracoval v právnom aj v ekonomickom sektore a stal sa prvým viceprezidentom, časom aj guvernérom Ukrajinskej národnej banky.
Od roku 2001 do roku 2003 bol ministrom hospodárstva na Kryme, kde však jeho otvorene prezentované ukrajinské vlastenectvo v proruských kruhoch nenašlo pozitívnu odozvu. Potom sa stal viceguvernérom Odeskej oblasti. Vystriedal ešte niekoľko politických funkcií, bol zvolený do parlamentu a stal sa jeho predsedom. Tento post si však udržal len krátko a v roku 2008 ho poslanci hlasovaním zbavili funkcie.
Vzápätí si založil vlastnú politickú stranu Front zmien a do prezidentských volieb prišiel ako kandidát, s ktorým zaveje nový vietor. Mnohí komentátori postrehli, že hral na obamovskú nôtu. Pokojne prijímal svoju všeobecne známu prezývku „zajko“ (údajne vznikla v dôsledku jeho podobnosti s postavičkou z kresleného seriálu No počkaj!). Vystupoval zmierlivo, vyhýbal sa otvorene protiruským vyjadreniam – za aké kritizoval napríklad aj vtedajšieho prezidenta Juščenka. Dokonca sa v kaukazskom konflikte nepostavil na stranu gruzínskeho prezidenta proti Moskve. Pravdepodobne preto, aby smerom do zahraničia aj smerom k potenciálnym voličom vyslal správu, že nemá príliš horúcu hlavu a vie postupovať strategicky.
Ukrajinci si ho začali všímať ako politika, ktorý príliš nepolarizuje a presadzuje ukrajinské záujmy tak, aby zbytočne nedráždil kremeľského medveďa. Skrátka, bol to ideálny bystrý, rýchly politický zajačik.
.už nielen za svoje ambície
„Zajko“ totiž vtedy v prezidentských voľbách neuspel, no napokon ho do kresla premiéra vyniesli majdanské udalosti. Viditeľnú zmenu prekonal práve počas nich. Lebo ešte aj na Majdane, kde sa vytrvalo objavoval spolu s ďalšími lídrami opozície, Klyčkom a Tjahnybokom, istý čas figuroval len ako zástupná figúrka – pešiak pochodujúci za uväznenú „kráľovnú“ Juliu Tymošenkovú. Bol to jednoducho druhý muž v jej politickej strane.
Dnes je tu celkom iný Arsenij Jaceňuk. Dôrazne vystupujúci politik, ktorý má za sebou premiérske pôsobenie v situácii, keď Ukrajina bojuje o prežitie. Ostro sa vymedzuje proti Rusku a na každom kroku potvrdzuje, že vyrástol zo zajačích spôsobov. Krátko pred svojou demisiou na otázku portálu euronews, či stále existuje priestor na rozhovory, aj keď proruskí rebeli zostreľujú Ukrajincom lietadlá, odpovedal takto: „Ešte stále je priestor na rozhovory. Ale Ukrajina podporí len rozhovory ženevského formátu: USA, EÚ, Ukrajina, Rusko. Priestor teda máme – ale musíme mať pripravenú aj väzenskú celu pre tých, ktorí sa dopustili medzinárodných zločinov.“
Aj to je dôkaz vážnosti situácie na Ukrajine: že z technokrata, kľučkujúceho zajka a zásadne nepolarizujúceho politika urobila muža odhodlaného bojovať. Už nebojuje len za svoje ambície, ale za prežitie štátu, ktorý mu dejiny zverili do rúk.
Tento politik, obdarený ambicióznosťou, a tiež úspešný a bohatý podnikateľ, pochádza z intelektuálne podnetného prostredia. Jeho otec Petro Jaceňuk je historik, jeho matka v jeho detstve učila francúzštinu na strednej škole a dnes prednáša na univerzite v Černivci.
Práve Černivci, kedysi pre kultúrne a historické bohatstvo nazývaný aj „malá Viedeň“, je rodným mestom Arsenija Jaceňuka. U Jaceňukovcov sa hovorilo po ukrajinsky a Arsenij Jaceňuk sa hlási k ukrajinskému pôvodu. O otázke jeho etnicity sa však vedú aj spory.
.rumun áno, ale žid?
Jedna vec je, že po jednom zo svojich starých rodičov má sčasti rumunský pôvod . Druhá – a pre jeho politické pôsobenie problematickejšia – vec sa týka nedostatočnej ukrajinskosti, z ktorej ho obviňujú odporcovia. Jaceňuk má medzi svojimi nepriateľmi povesť odnárodneného kozmopolitu. Mnohí z nich, či už ukrajinskí extrémni nacionalisti, alebo proruskí separatisti, orientovaní na Kremeľ, ho s odporom označujú za služobníka (a člena) svetovej „židovskej loby“.
Len pre úplnosť, Jaceňukovo židovstvo je vysoko sporné – sám ho nikdy nepotvrdil. Ešte v roku 2009, keď prišiel ako nový kandidát do kampane pred prezidentskými voľbami, o ňom napísal Taras Kuzio, britský akademik a špecialista na Ukrajinu v profile, ktorý vydala Oxford Analytica, že sa narodil „židovsko-ukrajinským rodičom“. Lenže odvtedy zaznelo opačné vyjadrenie hlavného ukrajinského rabína – Yaakov Don Bleich, ktorý je vo svojej pozícii už od roku 1990, jednoznačne vyhlásil, že Arsenij Jaceňuk Žid nie je. Názor nacionalistov sa tým, ako sa dalo čakať, nezmenil. Antisemitské zlátaniny sú pre nich príliš užitočné, aby sa ich vzdali.
Arsenij Jaceňuk, narodený v roku 1974, vyštudoval univerzitu v Černivci a už počas štúdia si založil právnickú firmu. Po skončení školy pokračoval štúdiom ekonómie v Kyjeve. Už s diplomom v ruke pracoval v právnom aj v ekonomickom sektore a stal sa prvým viceprezidentom, časom aj guvernérom Ukrajinskej národnej banky.
Od roku 2001 do roku 2003 bol ministrom hospodárstva na Kryme, kde však jeho otvorene prezentované ukrajinské vlastenectvo v proruských kruhoch nenašlo pozitívnu odozvu. Potom sa stal viceguvernérom Odeskej oblasti. Vystriedal ešte niekoľko politických funkcií, bol zvolený do parlamentu a stal sa jeho predsedom. Tento post si však udržal len krátko a v roku 2008 ho poslanci hlasovaním zbavili funkcie.
Vzápätí si založil vlastnú politickú stranu Front zmien a do prezidentských volieb prišiel ako kandidát, s ktorým zaveje nový vietor. Mnohí komentátori postrehli, že hral na obamovskú nôtu. Pokojne prijímal svoju všeobecne známu prezývku „zajko“ (údajne vznikla v dôsledku jeho podobnosti s postavičkou z kresleného seriálu No počkaj!). Vystupoval zmierlivo, vyhýbal sa otvorene protiruským vyjadreniam – za aké kritizoval napríklad aj vtedajšieho prezidenta Juščenka. Dokonca sa v kaukazskom konflikte nepostavil na stranu gruzínskeho prezidenta proti Moskve. Pravdepodobne preto, aby smerom do zahraničia aj smerom k potenciálnym voličom vyslal správu, že nemá príliš horúcu hlavu a vie postupovať strategicky.
Ukrajinci si ho začali všímať ako politika, ktorý príliš nepolarizuje a presadzuje ukrajinské záujmy tak, aby zbytočne nedráždil kremeľského medveďa. Skrátka, bol to ideálny bystrý, rýchly politický zajačik.
.už nielen za svoje ambície
„Zajko“ totiž vtedy v prezidentských voľbách neuspel, no napokon ho do kresla premiéra vyniesli majdanské udalosti. Viditeľnú zmenu prekonal práve počas nich. Lebo ešte aj na Majdane, kde sa vytrvalo objavoval spolu s ďalšími lídrami opozície, Klyčkom a Tjahnybokom, istý čas figuroval len ako zástupná figúrka – pešiak pochodujúci za uväznenú „kráľovnú“ Juliu Tymošenkovú. Bol to jednoducho druhý muž v jej politickej strane.
Dnes je tu celkom iný Arsenij Jaceňuk. Dôrazne vystupujúci politik, ktorý má za sebou premiérske pôsobenie v situácii, keď Ukrajina bojuje o prežitie. Ostro sa vymedzuje proti Rusku a na každom kroku potvrdzuje, že vyrástol zo zajačích spôsobov. Krátko pred svojou demisiou na otázku portálu euronews, či stále existuje priestor na rozhovory, aj keď proruskí rebeli zostreľujú Ukrajincom lietadlá, odpovedal takto: „Ešte stále je priestor na rozhovory. Ale Ukrajina podporí len rozhovory ženevského formátu: USA, EÚ, Ukrajina, Rusko. Priestor teda máme – ale musíme mať pripravenú aj väzenskú celu pre tých, ktorí sa dopustili medzinárodných zločinov.“
Aj to je dôkaz vážnosti situácie na Ukrajine: že z technokrata, kľučkujúceho zajka a zásadne nepolarizujúceho politika urobila muža odhodlaného bojovať. Už nebojuje len za svoje ambície, ale za prežitie štátu, ktorý mu dejiny zverili do rúk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.