Nad východnou Ukrajinou lietadlo náhle zmizlo z radaru a na slnečnicové pole neďaleko mesta Doneck sa zniesol dážď z častí kovových i ľudských.
.trvá dlho, kým sa Holanďan nahnevá
Predpokladá sa, že let MH17 bol zostrelený proruskými separatistami. Prezident Obama bezprostredne po nešťastí málo diplomatickými slovami vyzve svojho ruského kolegu Putina, aby „prestal hrať svoju hru na východe“ a aby urobil všetko pre umožnenie nestranného vyšetrovania príčin tejto katastrofy. Vyslovuje tiež svoje presvedčenie, že Rusko zásobuje proruských separatistov zbraňami, a je teda nepriamo zodpovedné za túto tragédiu.
Holandský premiér Mark Rutte je opatrnejší a diplomatickejší. Poukazuje na to, že treba zodpovedať veľa otázok, najlepšie, ako sa dá, ale na mnohé otázky ešte jednoducho neexistuje odpoveď.
Z 298 obetí je 194 holandskej štátnej príslušnosti. Obrovský smútok, neviera a žiaľ, ktorý zaplavili holandskú krajinu, sa nedá s ničím porovnať. No už po prvých dňoch, keď sa rozohrá špinavá hra so zdržiavaním vydania telesných pozostatkov obetí, keď po poli roztrúsené zvyšky ľudí v letnej horúčave strácajú možnosť identifikácie aj poslednú dôstojnosť, keď sa do správ i sociálnych médií dostávajú zvesti o pľundrovaní a krádežiach, keď sú rodiny pozostalých informované, aby zablokovali kreditné karty zosnulých, vtedy sa k emóciám priemerného Holanďana pridá ešte jedna: zúrivá zlosť. Trvá dlho, kým sa pokojná a pragmatická holandská povaha nazlostí, ale keď sa tak stane, zlosť pretrváva dlho a mení sa na urputnú frustráciu.
Veľmi rozčúlený holandský minister zahraničných vecí Frans Timmermans sa v New Yorku vyjadrí, že Holandsko sa nevyhne žiadnej možnosti na objasnenie tejto tragédie, a použije všetky prostriedky na to, aby sa pravda dostala na svetlo. Zdôrazní holandskú bolesť a zlosť, keď povie, že „do smrti nepochopím, prečo návrat tiel do rodnej krajiny musí trvať tak dlho“. Premiér to potvrdí výrokom, že všetky pozostatky sa musia vrátiť do Holandska „za akúkoľvek cenu“.
.aby žiaľ nebol anonymný
Trvá približne týždeň, kým sa do Holandska vrátia prvé rakvy s pozostatkami obetí. Prvých štyridsať rakiev pristane na letisku mesta Eindhoven. V srdcervúco dôstojnej ceremónii dostane každá rakva miesto v smútočnom aute a celá kolóna sa pohne k mestu Hilversum, kde v kasárňach Korporaal van Oudheusdenkazerne čaká tím 200 forenzných špecialistov, ktorí sa nasledujúce mesiace bude zaoberať identifikáciou obetí. Diaľnica z Eindhovenu do Hilversumu je lemovaná tisíckami ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj smútok, bolesť, rozhorčenie a rešpekt. Táto rozlúčka trvá nasledujúce štyri dni a je to jedna za najsmutnejších, a pritom najdisciplinovanejších rozlúčok, aké Holandsko kedy zažilo.
Bolesť je anonymná, pokiaľ nedostane tvár. Holandské ľavicové noviny Volkskrant uverejnili zoznam obetí s krátkym opisom ich života. Vybrala som iba niekoľkých ľudí, úplne náhodne. Zdá sa, že ich smrťou sa svet stal trochu horším a smutnejším miestom.
Austrálčan Victor Oreshkin, 29 rokov, sa vracal do Sydney po päťtýždňovej ceste po Európe. Rodičia ho čakali na letisku v Sydney. Už sa nedočkali.
Holanďan Maarten de Vos, 18 rokov, dostal cestu od rodičov ako darček za úspešnú maturitu.
Holanďan Joop de Roo, 72 rokov, posledných sedemnásť rokov býval na Bali, mal letieť o týždeň skôr, pre lekárske vyšetrenie si let preložil.
Regis Crolla, 18 rokov, barman v amsterdamskom bare Club Air, sa na Bali mal stretnúť so svojou mamou, ktorá ho tam čakala.
Sanjid Singh Sandhu, 41 rokov, steward, ktorý 17 rokov pracoval pre Malaysia Airlines. Mal letieť spolu so svojou manželkou, letuškou, ona si však na poslednú chvíľu vymenila službu s kolegyňou.
Karlijn Keijzer, 25-ročná študentka na Indiana University v USA, pracovala s tímom kolegov na projekte o reakcii molekúl na kovy, ktorý mal podľa univerzitného hovorcu potenciál pomôcť pacientom s Alzheimerovou chorobou.
.drsné konšpirácie
Holandsko na Ukrajinu vysiela štyridsať príslušníkov marechausee, ktorí, ako premiér zdôrazní, nebudú v nijakom prípade ozbrojení. Politika aj verejnosť sa k tomuto faktu stavajú rozlične, ale často odmietavo. Nezdá sa rozumné pustiť neozbrojených mužov na územie, kde je každý, koho stretnú, ozbrojený až po zuby. Ale strach, že zbraňami vyvolajú agresiu, podráždenie a ozbrojenú reakciu, je príliš veľký, a neozbrojený tím odchádza. Ďaleko sa nedostanú – rozhodne nie na miesto katastrofy. Medzitým boje na kritickom území a okolo neho naberú na intenzite a nedá sa robiť vôbec nič, len čakať.
Na internete a na sociálnych médiách medzitým verejnosť rozoberá komploty. Čítanie je to šokujúce, pretože na rozdiel od holandskej tlače a televízií, ktoré podávajú spravodajstvo s umiernenosťou (holandský generál, ktorý opisuje situáciu s prevozom telesných pozostatkov, povie doslova „pokúsim sa to opísať čo najčistejšie“ a opatrne pokračuje, vynechávajúc pritom nežiaduce opisy so zrakom odvráteným od kamery), správy na Twitteri, Facebooku a blogoch sa detailom nevyhýbajú. A nejde iba o lovcov senzácií. Napríklad uznávaný fotograf a novinár Jerome Sessini, ktorý bol na Ukrajine a ako jeden z prvých aj na mieste katastrofy, uverejnil otrasné fotografie obetí, batožiny a pasažiera, ktorý spadol zo vzduchu cez strechu do rodinného domu. Hoci mnohí Holanďania tieto a podobné šokujúce obrazy radšej nechcú vidieť, väčšina sa nevie ubrániť pokušeniu. Najmä pre pozostalých predstavuje táto situácia dilemu. Tweety na Twittery sú drsnejšie ako iné formy spravodajstva, možno je to tým, že do 140 znakov sa veľa jemnocitu nevojde, no najmä tým, že ľudia sa nezamyslia, aký dopad ich správa má. Aj na ruských internetových stránkach je zmysel pre intrigy živý. Azda najnechutnejšia je teória o lietadle, ktoré sa z neznámej príčiny odklonilo od pôvodnej trasy a bolo naplnené mŕtvymi telami. Za najabsurdnejšiu považujem konšpiráciu o tom, že MH17 je v skutočnosti pred časom zmiznuté lietadlo MH370 Malaysia Airlines. Toto lietadlo bolo podľa konšpirátorov umiestnené na americkej leteckej základni a malo byť premiestnené do Holandska. Nebola v ňom vraj živá posádka, riadil ho automatický pilot, a nad Ukrajinou ho zničila vnútorná explózia.
Medzitým sa vchod na amsterdamské letisko Schiphol zmenil na najväčšie kvetinárstvo v Holandsku. Tisícky kytíc, pohľadníc, sviečok a plyšových zvieratiek, fotografie obetí, srdcervúce listy na rozlúčku. Aj pred kasárňami v Hilversume, kde sa špecialisti snažia vrátiť pozostalým tvár a meno, sa vytvorilo kvetinové more.
.nikto nie je nikomu bratom
Ako tak pozorujem ten diplomatický tanec, ktorý sa rozohráva okolo tragédie, nevyhnem sa myšlienkam na pokrok. Zdá sa, že sme sa toho v priebehu dejín veľa nenaučili. Ľudstvo opakuje tie isté chyby. Technicky sme dosiahli vrcholy, o akých sa pred pár stovkami rokov nikomu nesnívalo. Ešte chvíľu, a budeme vtiahnutí do virtuálneho sveta takého dokonalého, že už nikoho nebude zaujímať, či je pravdivý, alebo nie. Technicky sme teda vyspeli. Ale čo ľudsky? Ešte stále nikto nikomu nie je bratom. Naše emócie sa zdajú čoraz plytkejšie, osobný záujem stojí nad záujmami spoločnosti, každá národnosť si myslí, že je lepšia ako tá druhá, každé náboženstvo sa považuje za jediné, ktoré nás dovedie k spaseniu, a jeho vyznávači sú pripravení svoju pravdu vnútiť bludárom – keď treba, aj násilím. Ako sa stalo, že naša emotívna inteligencia tak strmo zaostala za inteligenciou technickou?
Chvíle veľkých strát sú schopné načas spojiť národ v kolektívnom žiali. Národ sa v smútku pozastaví nad nespravodlivosťou, osudovým nešťastím. Potom začne hľadať vinníka a žiadať trest. Pre tých 298 obetí už nie je dôležité ani jedno, ani druhé. Začali spať svoj dlhý spánok a všetky diplomacie, žiaľ a vojny sveta sú im ľahostajné.
.autorka žije a píše v Holandsku
.trvá dlho, kým sa Holanďan nahnevá
Predpokladá sa, že let MH17 bol zostrelený proruskými separatistami. Prezident Obama bezprostredne po nešťastí málo diplomatickými slovami vyzve svojho ruského kolegu Putina, aby „prestal hrať svoju hru na východe“ a aby urobil všetko pre umožnenie nestranného vyšetrovania príčin tejto katastrofy. Vyslovuje tiež svoje presvedčenie, že Rusko zásobuje proruských separatistov zbraňami, a je teda nepriamo zodpovedné za túto tragédiu.
Holandský premiér Mark Rutte je opatrnejší a diplomatickejší. Poukazuje na to, že treba zodpovedať veľa otázok, najlepšie, ako sa dá, ale na mnohé otázky ešte jednoducho neexistuje odpoveď.
Z 298 obetí je 194 holandskej štátnej príslušnosti. Obrovský smútok, neviera a žiaľ, ktorý zaplavili holandskú krajinu, sa nedá s ničím porovnať. No už po prvých dňoch, keď sa rozohrá špinavá hra so zdržiavaním vydania telesných pozostatkov obetí, keď po poli roztrúsené zvyšky ľudí v letnej horúčave strácajú možnosť identifikácie aj poslednú dôstojnosť, keď sa do správ i sociálnych médií dostávajú zvesti o pľundrovaní a krádežiach, keď sú rodiny pozostalých informované, aby zablokovali kreditné karty zosnulých, vtedy sa k emóciám priemerného Holanďana pridá ešte jedna: zúrivá zlosť. Trvá dlho, kým sa pokojná a pragmatická holandská povaha nazlostí, ale keď sa tak stane, zlosť pretrváva dlho a mení sa na urputnú frustráciu.
Veľmi rozčúlený holandský minister zahraničných vecí Frans Timmermans sa v New Yorku vyjadrí, že Holandsko sa nevyhne žiadnej možnosti na objasnenie tejto tragédie, a použije všetky prostriedky na to, aby sa pravda dostala na svetlo. Zdôrazní holandskú bolesť a zlosť, keď povie, že „do smrti nepochopím, prečo návrat tiel do rodnej krajiny musí trvať tak dlho“. Premiér to potvrdí výrokom, že všetky pozostatky sa musia vrátiť do Holandska „za akúkoľvek cenu“.
.aby žiaľ nebol anonymný
Trvá približne týždeň, kým sa do Holandska vrátia prvé rakvy s pozostatkami obetí. Prvých štyridsať rakiev pristane na letisku mesta Eindhoven. V srdcervúco dôstojnej ceremónii dostane každá rakva miesto v smútočnom aute a celá kolóna sa pohne k mestu Hilversum, kde v kasárňach Korporaal van Oudheusdenkazerne čaká tím 200 forenzných špecialistov, ktorí sa nasledujúce mesiace bude zaoberať identifikáciou obetí. Diaľnica z Eindhovenu do Hilversumu je lemovaná tisíckami ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj smútok, bolesť, rozhorčenie a rešpekt. Táto rozlúčka trvá nasledujúce štyri dni a je to jedna za najsmutnejších, a pritom najdisciplinovanejších rozlúčok, aké Holandsko kedy zažilo.
Bolesť je anonymná, pokiaľ nedostane tvár. Holandské ľavicové noviny Volkskrant uverejnili zoznam obetí s krátkym opisom ich života. Vybrala som iba niekoľkých ľudí, úplne náhodne. Zdá sa, že ich smrťou sa svet stal trochu horším a smutnejším miestom.
Austrálčan Victor Oreshkin, 29 rokov, sa vracal do Sydney po päťtýždňovej ceste po Európe. Rodičia ho čakali na letisku v Sydney. Už sa nedočkali.
Holanďan Maarten de Vos, 18 rokov, dostal cestu od rodičov ako darček za úspešnú maturitu.
Holanďan Joop de Roo, 72 rokov, posledných sedemnásť rokov býval na Bali, mal letieť o týždeň skôr, pre lekárske vyšetrenie si let preložil.
Regis Crolla, 18 rokov, barman v amsterdamskom bare Club Air, sa na Bali mal stretnúť so svojou mamou, ktorá ho tam čakala.
Sanjid Singh Sandhu, 41 rokov, steward, ktorý 17 rokov pracoval pre Malaysia Airlines. Mal letieť spolu so svojou manželkou, letuškou, ona si však na poslednú chvíľu vymenila službu s kolegyňou.
Karlijn Keijzer, 25-ročná študentka na Indiana University v USA, pracovala s tímom kolegov na projekte o reakcii molekúl na kovy, ktorý mal podľa univerzitného hovorcu potenciál pomôcť pacientom s Alzheimerovou chorobou.
.drsné konšpirácie
Holandsko na Ukrajinu vysiela štyridsať príslušníkov marechausee, ktorí, ako premiér zdôrazní, nebudú v nijakom prípade ozbrojení. Politika aj verejnosť sa k tomuto faktu stavajú rozlične, ale často odmietavo. Nezdá sa rozumné pustiť neozbrojených mužov na územie, kde je každý, koho stretnú, ozbrojený až po zuby. Ale strach, že zbraňami vyvolajú agresiu, podráždenie a ozbrojenú reakciu, je príliš veľký, a neozbrojený tím odchádza. Ďaleko sa nedostanú – rozhodne nie na miesto katastrofy. Medzitým boje na kritickom území a okolo neho naberú na intenzite a nedá sa robiť vôbec nič, len čakať.
Na internete a na sociálnych médiách medzitým verejnosť rozoberá komploty. Čítanie je to šokujúce, pretože na rozdiel od holandskej tlače a televízií, ktoré podávajú spravodajstvo s umiernenosťou (holandský generál, ktorý opisuje situáciu s prevozom telesných pozostatkov, povie doslova „pokúsim sa to opísať čo najčistejšie“ a opatrne pokračuje, vynechávajúc pritom nežiaduce opisy so zrakom odvráteným od kamery), správy na Twitteri, Facebooku a blogoch sa detailom nevyhýbajú. A nejde iba o lovcov senzácií. Napríklad uznávaný fotograf a novinár Jerome Sessini, ktorý bol na Ukrajine a ako jeden z prvých aj na mieste katastrofy, uverejnil otrasné fotografie obetí, batožiny a pasažiera, ktorý spadol zo vzduchu cez strechu do rodinného domu. Hoci mnohí Holanďania tieto a podobné šokujúce obrazy radšej nechcú vidieť, väčšina sa nevie ubrániť pokušeniu. Najmä pre pozostalých predstavuje táto situácia dilemu. Tweety na Twittery sú drsnejšie ako iné formy spravodajstva, možno je to tým, že do 140 znakov sa veľa jemnocitu nevojde, no najmä tým, že ľudia sa nezamyslia, aký dopad ich správa má. Aj na ruských internetových stránkach je zmysel pre intrigy živý. Azda najnechutnejšia je teória o lietadle, ktoré sa z neznámej príčiny odklonilo od pôvodnej trasy a bolo naplnené mŕtvymi telami. Za najabsurdnejšiu považujem konšpiráciu o tom, že MH17 je v skutočnosti pred časom zmiznuté lietadlo MH370 Malaysia Airlines. Toto lietadlo bolo podľa konšpirátorov umiestnené na americkej leteckej základni a malo byť premiestnené do Holandska. Nebola v ňom vraj živá posádka, riadil ho automatický pilot, a nad Ukrajinou ho zničila vnútorná explózia.
Medzitým sa vchod na amsterdamské letisko Schiphol zmenil na najväčšie kvetinárstvo v Holandsku. Tisícky kytíc, pohľadníc, sviečok a plyšových zvieratiek, fotografie obetí, srdcervúce listy na rozlúčku. Aj pred kasárňami v Hilversume, kde sa špecialisti snažia vrátiť pozostalým tvár a meno, sa vytvorilo kvetinové more.
.nikto nie je nikomu bratom
Ako tak pozorujem ten diplomatický tanec, ktorý sa rozohráva okolo tragédie, nevyhnem sa myšlienkam na pokrok. Zdá sa, že sme sa toho v priebehu dejín veľa nenaučili. Ľudstvo opakuje tie isté chyby. Technicky sme dosiahli vrcholy, o akých sa pred pár stovkami rokov nikomu nesnívalo. Ešte chvíľu, a budeme vtiahnutí do virtuálneho sveta takého dokonalého, že už nikoho nebude zaujímať, či je pravdivý, alebo nie. Technicky sme teda vyspeli. Ale čo ľudsky? Ešte stále nikto nikomu nie je bratom. Naše emócie sa zdajú čoraz plytkejšie, osobný záujem stojí nad záujmami spoločnosti, každá národnosť si myslí, že je lepšia ako tá druhá, každé náboženstvo sa považuje za jediné, ktoré nás dovedie k spaseniu, a jeho vyznávači sú pripravení svoju pravdu vnútiť bludárom – keď treba, aj násilím. Ako sa stalo, že naša emotívna inteligencia tak strmo zaostala za inteligenciou technickou?
Chvíle veľkých strát sú schopné načas spojiť národ v kolektívnom žiali. Národ sa v smútku pozastaví nad nespravodlivosťou, osudovým nešťastím. Potom začne hľadať vinníka a žiadať trest. Pre tých 298 obetí už nie je dôležité ani jedno, ani druhé. Začali spať svoj dlhý spánok a všetky diplomacie, žiaľ a vojny sveta sú im ľahostajné.
.autorka žije a píše v Holandsku
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.