Predstavte si, že prevádzkujete reštauráciu „zjedz, koľko vládzeš“. Biznisu sa darí. Zrazu však objavíte, že ľudia na jedno posedenie zjedia dvakrát toľko ako kedysi. Keď sa pozriete, čo majú na tanieroch, rýchlo identifikujete aj vinníka. Kým predtým si brali opekané krevety iba sporadicky, dnes tvoria polovicu všetkého jedla a to je aj dôvod, prečo sa vaša reštaurácia ocitla v červených číslach. To vystihuje situáciu, v ktorej sa momentálne ocitajú americkí internetoví operátori. Krevety sú v ich prípade služba Netflix. Tá umožňuje Američanom za mesačný poplatok sledovať filmy a seriály bez obmedzení. V USA má dnes účet na Netflixe každý deviaty človek a Netflix sa teší mimoriadnej popularite. Dokonca až takej, že v špičke je služba zodpovedná za tretinu všetkých dát prenesených cez internet. A operátori s tým, samozrejme, nie sú celkom spokojní.
.pomaly a rýchlo
Ale pekne po poriadku. Keď internet získal v USA masové rozšírenie, vláda sa rozhodla, že pre firmy, ktoré poskytujú internetové pripojenie, musí určiť pravidlá. Federálna komunikačná komisia (FCC) chcela, aby na internete nemohol byť nikto zvýhodňovaný, pravidlá, ktoré nastavila, však boli nejasné a neurčité.
V roku 2007 si zákazníci, ktorí boli pripojení cez najväčšieho internetového operátora Comcast, všimli, že firma výrazne spomaľuje sťahovanie cez protokol BitTorrent. To je distribuovaná služba, pomocou ktorej sa sťahujú primárne pirátske filmy či hudba, ale aj množstvo legálneho softvéru. Ako sa zvyšoval počet zákazníkov Comcastu a aj veľkosť webového obsahu, Comcast narazil na limity svojej siete. Namiesto toho, aby išlo všetko o niečo pomalšie, rozhodol sa jednu službu odstrihnúť takmer úplne.
Púť dát na internete je zjednodušene takáto: z internetového serveru sa prenášajú na takzvaný backbone čiže chrbtovú kosť, odkiaľ putujú k internetovému poskytovateľovi. Ten ich ďalej posúva zákazníkom prostredníctvom svojej siete. Štandardne operátor posúva všetky dáta s rovnakou prioritou. Comcast sa rozhodol, že niektorým dátam bude dávať väčšiu prioritu ako iným. Je to podobné, ako keby vláda riešila zápchy na D1 tak, že by odkláňala určitú skupinu áut – napríklad tie japonskej výroby.
.výpalné
Americký operátor v tomto nebol prvý. Aj iní operátori, vrátane slovenských, v minulosti BitTorrent a iné protokoly spomaľovali alebo v niektorých prípadoch úplne odstavili. FCC však tento krok pred siedmimi rokmi ostro skritizovala, zrejme aj preto, že Comcast má na veľkej časti územia prakticky monopol. Nariadila, že Comcast nesmie spomaľovať pripojenie ku konkrétnym službám a že zákazníkom musí prezradiť, ako presne usmerňuje internetovú premávku. Úrady sa s operátorom napokon dohodli, bolo však jasné, že neurčité zákony nie sú celkom vyhovujúce.
Potom prišiel Netflix. Zo služby, ktorá začala ako požičovňa DVD-čok, sa veľmi rýchlo stala jedna z najrýchlejšie rastúcich internetových firiem. Ľudia začali sledovať filmy cez internet viac ako kedykoľvek predtým a infraštruktúra už nestačila.
Koncom minulého roka zaznameli zákazníci Netflixu, ktorí sú na internet pripojení cez operátora Comcast, horšie pripojenie na video službu. Filmy sa načítavali pomalšie, trhali alebo boli v zníženej kvalite. Podľa štatistík klesla rýchlosť pri používaní služby asi o štvrtinu. Netflix obvinil amerického operátora, že ich službu náročky sabotuje. Zapadalo by to do seba. Comcast má dôvod pozerať sa na Netflix ako na krevety, ktoré prakticky nič neprinášajú, iba im výrazne zvyšujú náklady. Okrem toho, konglomerát Comcast vlastní firmu NBCUniversal, pod ktorú patrí popri mnohých televíziách aj Hulu, menej populárna webová služba, ktorá je v priamej konkurencii Netflixu.
Comcast sa ohradil, že je to vina Netflixu a iných internetových ciest, nie ich. Proti tomu hovorí fakt, že u ostatných operátorov sa Netflix v tomto období nespomalil. Najväčší americký operátor nasledoval s ponukou, ktorá sa neodmieta. Internetovej službe navrhol, že ak zaplatí, môže sa pripojiť priamo na jeho sieť a koncoví zákazníci teda budú mať opäť kvalitné a rýchle videá. V nevýhodnej situácii sa riaditeľ Netflixu podvolil a zaplatil. Najskôr Comcastu, potom aj druhému operátorovi, Verizon, ktorý sa inšpiroval tým prvým.
.žiadny ďalší Facebook
Federálna komunikačná komisia v reakcii na situáciu pripravila novú vyhlášku. Tá presnejšie definuje práva a povinnosti operátorov, priame pripojenia však nezakazuje, ani to, aby za to operátori vyberali od poskytovateľa služby peniaze. Voľnosť nariadenia sa mnohým nepáči. Pravidlá, ktoré dávajú jednotlivým serverom rôznu prioritu, ohrozujú podnikateľské prostredie na webe. Internet sa dnes – aspoň vo vyspelých štátoch – dá označiť za dokonale neutrálne médium. Ktokoľvek chce, môže si vytvoriť stránku a tvoriť na nej. Stránka je ihneď dostupná pre všetkých. To je dôvod, prečo je na internete obrovské množstvo somarín od dutej zeme po konšpirácie o havarovanom lietadle. Je to však dobré. Kvalita služby, nie kontakty a monopolistické dohody, rozhodnú, ktoré veci na internete uspejú a ktoré skrachujú.
„Keď Mark Zuckerberg vytvoril Facebook na svojom internáte na Harvarde, nemusel poprosiť Comcast, Verizon či iných internetových poskytovateľov, aby pridali Facebook do svojej siete. Ani im nemusel nič zaplatiť, aby jeho web fungoval tak dobre ako weby zabehnutých spoločností,“ píše Eleanor Barkhornová z Vox Media. Vo svete prioritizovaného internetu by to však tak byť nemuselo. Ak by mal Comcast, ktorý pokrýva v USA 110 miliónov ľudí, napríklad dobré vzťahy s Facebookom, mohol by sa rozhodnúť, že iné sociálne siete pôjdu výrazne pomalšie. Facebook by tak už nemusel o používateľov súperiť na otvorenom trhu, ale v značne upravenom teréne. Novej službe by sa starú sociálnu sieť pravdepodobne nepodarilo poraziť, aj keby bola lepšia. Iba preto, že malý startup nemá peniaze, aby si zaplatil u veľkých operátorov rýchlostné zvýhodnenie.
Google, Facebook, Netflix ešte v máji napísali FCC otvorený list, v ktorom uviedli, že ak budú operátori stavať technické a finančné prekážky pre poskytovateľov služieb, bude to znamenať „vážnu hrozbu pre internet“. Videá sú totiž iba jedna stránka hrubej knihy. Server Cloudtech uvádza iný príklad – operátor by sa mohol vyhnúť zahlteniu svojej siete napríklad zablokovaním služieb na online zálohovanie. Takisto by sa mohol rozhodnúť ponúknuť svoju vlastnú službu, ktorá by, samozrejme, išla najvyššou možnou rýchlosťou.
.neexistujúca neutralita
Európska únia je naklonená na opačnú stranu ako FCC. Brusel tento rok rozhodol, že internet na starom kontinente musí byť neutrálny a poskytovatelia internetu sa nemôžu rozhodnúť blokovať určité firmy či servery. Orange a Slovak Telekom sa pre .týždeň vyjadrili, že nikoho nepriorizujú a pristupujú ku všetkým rovnako. To však neznamená, že otázka je pre nás uzavretá. Americký legálny rámec nás ovplyvňuje možno ešte viac ako ten náš. Sú to totiž práve Spojené štáty, kde sa sústreďujú technologické mozgy a kde vznikajú webové startupy, ktoré sa neskôr rozšíria po svete. Ak by priorizácia amerického internetu znamenala zničenie prostredia pre vznik nových webových projektov, ako veštia kritické hlasy, znamenalo by to, že by sme boli odkázaní na európske startupy.
Ale pravda je, že internetový trh je komplikovaný a nikto presne nevie, aký dopad bude mať vyhláška FCC. Nemožno povedať, že operátori sa zachovajú despoticky, lebo by išli v mnohom sami proti sebe. Predpoklad, že by zničili svoju konkurenciu, je predsa len pričierny. Konzervatívci, ktorí sú proti tomu, aby FCC vynucovala neutralitu, argumentujú tým, že komisia by nemala mať právo obmedzovať firmy. Republikánsky senátor Ted Cruz tvrdí, že internetová ekonomika v Spojených štátoch prekvitala najmä vďaka tomu, že ju vláda neregulovala. Neutralita teda nie je taká jednoduchá otázka.
Navyše, Google, Facebook a ďalší obhajcovia neutrality nehrajú celkom čistú hru, lebo, ako píše Wired, majú tiež priame väzby na operátorov a používajú distribučné siete, vďaka čomu sú tiež čiastočne zvýhodnení pred ostatnými. Neutralita nikdy naozaj neexistovala a Američania teda o nič nemôžu prísť. Skutočný problém teda nespočíva v chýbajúcej neutralite, ale v tom, že veľká časť amerických domácností má na výber jediného operátora. A v informačnej dobe to prináša oveľa väčšie riziká ako monopol v „zjedz koľko vládzeš“ v bufetoch.
.autor je spolupracovník .týždňa.
.pomaly a rýchlo
Ale pekne po poriadku. Keď internet získal v USA masové rozšírenie, vláda sa rozhodla, že pre firmy, ktoré poskytujú internetové pripojenie, musí určiť pravidlá. Federálna komunikačná komisia (FCC) chcela, aby na internete nemohol byť nikto zvýhodňovaný, pravidlá, ktoré nastavila, však boli nejasné a neurčité.
V roku 2007 si zákazníci, ktorí boli pripojení cez najväčšieho internetového operátora Comcast, všimli, že firma výrazne spomaľuje sťahovanie cez protokol BitTorrent. To je distribuovaná služba, pomocou ktorej sa sťahujú primárne pirátske filmy či hudba, ale aj množstvo legálneho softvéru. Ako sa zvyšoval počet zákazníkov Comcastu a aj veľkosť webového obsahu, Comcast narazil na limity svojej siete. Namiesto toho, aby išlo všetko o niečo pomalšie, rozhodol sa jednu službu odstrihnúť takmer úplne.
Púť dát na internete je zjednodušene takáto: z internetového serveru sa prenášajú na takzvaný backbone čiže chrbtovú kosť, odkiaľ putujú k internetovému poskytovateľovi. Ten ich ďalej posúva zákazníkom prostredníctvom svojej siete. Štandardne operátor posúva všetky dáta s rovnakou prioritou. Comcast sa rozhodol, že niektorým dátam bude dávať väčšiu prioritu ako iným. Je to podobné, ako keby vláda riešila zápchy na D1 tak, že by odkláňala určitú skupinu áut – napríklad tie japonskej výroby.
.výpalné
Americký operátor v tomto nebol prvý. Aj iní operátori, vrátane slovenských, v minulosti BitTorrent a iné protokoly spomaľovali alebo v niektorých prípadoch úplne odstavili. FCC však tento krok pred siedmimi rokmi ostro skritizovala, zrejme aj preto, že Comcast má na veľkej časti územia prakticky monopol. Nariadila, že Comcast nesmie spomaľovať pripojenie ku konkrétnym službám a že zákazníkom musí prezradiť, ako presne usmerňuje internetovú premávku. Úrady sa s operátorom napokon dohodli, bolo však jasné, že neurčité zákony nie sú celkom vyhovujúce.
Potom prišiel Netflix. Zo služby, ktorá začala ako požičovňa DVD-čok, sa veľmi rýchlo stala jedna z najrýchlejšie rastúcich internetových firiem. Ľudia začali sledovať filmy cez internet viac ako kedykoľvek predtým a infraštruktúra už nestačila.
Koncom minulého roka zaznameli zákazníci Netflixu, ktorí sú na internet pripojení cez operátora Comcast, horšie pripojenie na video službu. Filmy sa načítavali pomalšie, trhali alebo boli v zníženej kvalite. Podľa štatistík klesla rýchlosť pri používaní služby asi o štvrtinu. Netflix obvinil amerického operátora, že ich službu náročky sabotuje. Zapadalo by to do seba. Comcast má dôvod pozerať sa na Netflix ako na krevety, ktoré prakticky nič neprinášajú, iba im výrazne zvyšujú náklady. Okrem toho, konglomerát Comcast vlastní firmu NBCUniversal, pod ktorú patrí popri mnohých televíziách aj Hulu, menej populárna webová služba, ktorá je v priamej konkurencii Netflixu.
Comcast sa ohradil, že je to vina Netflixu a iných internetových ciest, nie ich. Proti tomu hovorí fakt, že u ostatných operátorov sa Netflix v tomto období nespomalil. Najväčší americký operátor nasledoval s ponukou, ktorá sa neodmieta. Internetovej službe navrhol, že ak zaplatí, môže sa pripojiť priamo na jeho sieť a koncoví zákazníci teda budú mať opäť kvalitné a rýchle videá. V nevýhodnej situácii sa riaditeľ Netflixu podvolil a zaplatil. Najskôr Comcastu, potom aj druhému operátorovi, Verizon, ktorý sa inšpiroval tým prvým.
.žiadny ďalší Facebook
Federálna komunikačná komisia v reakcii na situáciu pripravila novú vyhlášku. Tá presnejšie definuje práva a povinnosti operátorov, priame pripojenia však nezakazuje, ani to, aby za to operátori vyberali od poskytovateľa služby peniaze. Voľnosť nariadenia sa mnohým nepáči. Pravidlá, ktoré dávajú jednotlivým serverom rôznu prioritu, ohrozujú podnikateľské prostredie na webe. Internet sa dnes – aspoň vo vyspelých štátoch – dá označiť za dokonale neutrálne médium. Ktokoľvek chce, môže si vytvoriť stránku a tvoriť na nej. Stránka je ihneď dostupná pre všetkých. To je dôvod, prečo je na internete obrovské množstvo somarín od dutej zeme po konšpirácie o havarovanom lietadle. Je to však dobré. Kvalita služby, nie kontakty a monopolistické dohody, rozhodnú, ktoré veci na internete uspejú a ktoré skrachujú.
„Keď Mark Zuckerberg vytvoril Facebook na svojom internáte na Harvarde, nemusel poprosiť Comcast, Verizon či iných internetových poskytovateľov, aby pridali Facebook do svojej siete. Ani im nemusel nič zaplatiť, aby jeho web fungoval tak dobre ako weby zabehnutých spoločností,“ píše Eleanor Barkhornová z Vox Media. Vo svete prioritizovaného internetu by to však tak byť nemuselo. Ak by mal Comcast, ktorý pokrýva v USA 110 miliónov ľudí, napríklad dobré vzťahy s Facebookom, mohol by sa rozhodnúť, že iné sociálne siete pôjdu výrazne pomalšie. Facebook by tak už nemusel o používateľov súperiť na otvorenom trhu, ale v značne upravenom teréne. Novej službe by sa starú sociálnu sieť pravdepodobne nepodarilo poraziť, aj keby bola lepšia. Iba preto, že malý startup nemá peniaze, aby si zaplatil u veľkých operátorov rýchlostné zvýhodnenie.
Google, Facebook, Netflix ešte v máji napísali FCC otvorený list, v ktorom uviedli, že ak budú operátori stavať technické a finančné prekážky pre poskytovateľov služieb, bude to znamenať „vážnu hrozbu pre internet“. Videá sú totiž iba jedna stránka hrubej knihy. Server Cloudtech uvádza iný príklad – operátor by sa mohol vyhnúť zahlteniu svojej siete napríklad zablokovaním služieb na online zálohovanie. Takisto by sa mohol rozhodnúť ponúknuť svoju vlastnú službu, ktorá by, samozrejme, išla najvyššou možnou rýchlosťou.
.neexistujúca neutralita
Európska únia je naklonená na opačnú stranu ako FCC. Brusel tento rok rozhodol, že internet na starom kontinente musí byť neutrálny a poskytovatelia internetu sa nemôžu rozhodnúť blokovať určité firmy či servery. Orange a Slovak Telekom sa pre .týždeň vyjadrili, že nikoho nepriorizujú a pristupujú ku všetkým rovnako. To však neznamená, že otázka je pre nás uzavretá. Americký legálny rámec nás ovplyvňuje možno ešte viac ako ten náš. Sú to totiž práve Spojené štáty, kde sa sústreďujú technologické mozgy a kde vznikajú webové startupy, ktoré sa neskôr rozšíria po svete. Ak by priorizácia amerického internetu znamenala zničenie prostredia pre vznik nových webových projektov, ako veštia kritické hlasy, znamenalo by to, že by sme boli odkázaní na európske startupy.
Ale pravda je, že internetový trh je komplikovaný a nikto presne nevie, aký dopad bude mať vyhláška FCC. Nemožno povedať, že operátori sa zachovajú despoticky, lebo by išli v mnohom sami proti sebe. Predpoklad, že by zničili svoju konkurenciu, je predsa len pričierny. Konzervatívci, ktorí sú proti tomu, aby FCC vynucovala neutralitu, argumentujú tým, že komisia by nemala mať právo obmedzovať firmy. Republikánsky senátor Ted Cruz tvrdí, že internetová ekonomika v Spojených štátoch prekvitala najmä vďaka tomu, že ju vláda neregulovala. Neutralita teda nie je taká jednoduchá otázka.
Navyše, Google, Facebook a ďalší obhajcovia neutrality nehrajú celkom čistú hru, lebo, ako píše Wired, majú tiež priame väzby na operátorov a používajú distribučné siete, vďaka čomu sú tiež čiastočne zvýhodnení pred ostatnými. Neutralita nikdy naozaj neexistovala a Američania teda o nič nemôžu prísť. Skutočný problém teda nespočíva v chýbajúcej neutralite, ale v tom, že veľká časť amerických domácností má na výber jediného operátora. A v informačnej dobe to prináša oveľa väčšie riziká ako monopol v „zjedz koľko vládzeš“ v bufetoch.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.