Ale táto „nespravodlivosť“ nič nemení na závere, že strata tretiny potenciálnych voličov, ktorú pre Sieť nameral augustový Focus, je len minimum, čo si Procházka zaslúžil za predvedenú šou. Keby pád na 10 percent mal byť konečným trestom za klamanie a vesmírne peniaze, potom si šéf Siete môže ešte stále povedať, že z kauzy vyviazol lacno.
Lenže fakt, že príčinu radikálneho zlomu, ktorý výrazne prerušil vzostupný trend Siete, hľadal Procházka v absencii svojho mena pri názve strany, žiaľ, napovedá, že facka nemala výchovný účinok. Niežeby bolo úplne vylúčené, že na prepade sa spolupodieľalo aj stiahnutie „orientačnej tabule“. Nevôľa priznať podiel vlastného zlyhania však ukazuje na deficit pokory, čo je zlé znamenie u politika, ktorý ašpiruje na lídrovstvo a generačnú revolúciu v slovenskej politike.
Prieskum je stále len prieskum. Avšak voličský signál, že činy majú aj svoje dôsledky, by si možno zaslúžil kompliment. Ale Focus naznačil i to, že senzitívnosť na zlyhanie je značne selektívna. Presnejšie, citlivá je iba na delikty, ktoré nejako súvisia s financiami, obohacovaním sa a podobne. Svedectvom sú preferencie združenia OĽaNO, ktoré sa oproti júnu nijako nezmenili, napriek špicľovským manierom jeho majiteľa (čo je v tomto prípade oveľa presnejšie pomenovanie než predseda). Fakt, že slovenská verejnosť nevníma tajné nahrávanie súkromných rozhovorov kolegov ako charakterovú úchylku a podlosť voči konkurencii, je tou smutnejšou správou z tohto Focusu.
Povzbudivé nie je ani zistenie, že už zrejme zabrala komunikačná ofenzíva Smeru, ktorý strácal niekoľko mesiacov nielen v prieskumoch, ale aj vo voľbách. Odprisahať, že štvorpercentný vzostup oproti júnu je dielom „pozitívneho balíčka“ 15 opatrení, ktoré ohlásil Fico, sa, samozrejme, nedá, ale korelácia sa vnucuje sama. Stávka na slovenského voliča, ktorý stále „počúva“ na kroky ako „radikálne“ zvýšenie minimálnej mzdy či vlaky „zadarmo“ pre dôchodcov a študentov, sa marketingu Smeru, zdá sa, znovu oplatila. A keďže sa budú do zákonov či vládnych opatrení zavádzať iba postupne, takže dlho zostanú žiť v mediálnej agende, prognóza stabilizácie percent Smeru vyzerá bližšia realite než návrat k jarnému prepadu.
Stabilita je však aj znakom opozície. No u nej má toto slovo úplne inú konotáciu. Prieskum len potvrdil, že SDKÚ a SaS ‒ ak sa náhodou nechytia slamky niekoľkými prekvapivými výsledkami v komunálnych voľbách ‒ strávia nasledujúci rok a pol v zápase o holé prežitie. KDH a Most sa síce triasť o budúcnosť až tak veľmi nemusia, avšak ich „stabilita“ je hnilobná, pretože vegetujú bez najmenšej vyhliadky na rozmnoženie svojho elektorátu.
Celkovo sa teda zdá, že po oživení, ktoré priniesli najmä prezidentské voľby, zvoní už augustový Focus na návrat do starých koľají.
Lenže fakt, že príčinu radikálneho zlomu, ktorý výrazne prerušil vzostupný trend Siete, hľadal Procházka v absencii svojho mena pri názve strany, žiaľ, napovedá, že facka nemala výchovný účinok. Niežeby bolo úplne vylúčené, že na prepade sa spolupodieľalo aj stiahnutie „orientačnej tabule“. Nevôľa priznať podiel vlastného zlyhania však ukazuje na deficit pokory, čo je zlé znamenie u politika, ktorý ašpiruje na lídrovstvo a generačnú revolúciu v slovenskej politike.
Prieskum je stále len prieskum. Avšak voličský signál, že činy majú aj svoje dôsledky, by si možno zaslúžil kompliment. Ale Focus naznačil i to, že senzitívnosť na zlyhanie je značne selektívna. Presnejšie, citlivá je iba na delikty, ktoré nejako súvisia s financiami, obohacovaním sa a podobne. Svedectvom sú preferencie združenia OĽaNO, ktoré sa oproti júnu nijako nezmenili, napriek špicľovským manierom jeho majiteľa (čo je v tomto prípade oveľa presnejšie pomenovanie než predseda). Fakt, že slovenská verejnosť nevníma tajné nahrávanie súkromných rozhovorov kolegov ako charakterovú úchylku a podlosť voči konkurencii, je tou smutnejšou správou z tohto Focusu.
Povzbudivé nie je ani zistenie, že už zrejme zabrala komunikačná ofenzíva Smeru, ktorý strácal niekoľko mesiacov nielen v prieskumoch, ale aj vo voľbách. Odprisahať, že štvorpercentný vzostup oproti júnu je dielom „pozitívneho balíčka“ 15 opatrení, ktoré ohlásil Fico, sa, samozrejme, nedá, ale korelácia sa vnucuje sama. Stávka na slovenského voliča, ktorý stále „počúva“ na kroky ako „radikálne“ zvýšenie minimálnej mzdy či vlaky „zadarmo“ pre dôchodcov a študentov, sa marketingu Smeru, zdá sa, znovu oplatila. A keďže sa budú do zákonov či vládnych opatrení zavádzať iba postupne, takže dlho zostanú žiť v mediálnej agende, prognóza stabilizácie percent Smeru vyzerá bližšia realite než návrat k jarnému prepadu.
Stabilita je však aj znakom opozície. No u nej má toto slovo úplne inú konotáciu. Prieskum len potvrdil, že SDKÚ a SaS ‒ ak sa náhodou nechytia slamky niekoľkými prekvapivými výsledkami v komunálnych voľbách ‒ strávia nasledujúci rok a pol v zápase o holé prežitie. KDH a Most sa síce triasť o budúcnosť až tak veľmi nemusia, avšak ich „stabilita“ je hnilobná, pretože vegetujú bez najmenšej vyhliadky na rozmnoženie svojho elektorátu.
Celkovo sa teda zdá, že po oživení, ktoré priniesli najmä prezidentské voľby, zvoní už augustový Focus na návrat do starých koľají.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.