Minister obrany Martin Glváč (Smer) poskytol pred dvoma mesiacmi rozsiahly rozhovor denníku SME. Témou bola hlavne nákladná modernizácia slovenskej armády: šéf rezortu Glváč sa však vyjadril aj k možnému predaju lietadiel MiG-29 a následnému prenájmu nových stíhačiek. Ministra obrany najskôr rozčúlila otázka, či je v tíme, ktorý rozhoduje o tom, čo bude s migmi, aj obchodník so zbraňami Miroslav Výboh. „Kto? To nemyslíte vážne!“ reagoval pobúrene.
O podnikateľovi Výbohovi, ktorý si tyká s premiérom Robertom Ficom aj s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, je pritom známe, že je už roky v rezorte obrany viac ako doma. Darilo sa mu tam aj počas prvej Ficovej vlády, takže je málo pravdepodobné, že teraz by tomu bolo inak. Spoločnosť Willing, blízka Miroslavovi Výbohovi, navyše zabezpečuje práve veci, ktoré súvisia s lietadlami typu MiG-29. Glváč sa však tvári, že o jeho silnej pozícii na ministerstve vôbec nič nevie.
„Keď hovoríte o pánu Výbohovi, tak tohto človeka som videl možno dvakrát na nejakej recepcii. A so mnou na tomto ministerstve nemá žiadnu zmluvu,“ tvrdil presvedčivo minister Glváč. Na doplňujúcu otázku denníka SME, či to teda znamená, že keď sa bude diať čokoľvek s migmi, tak Výboh ani jemu blízky Willing z toho nebudú mať ani cent, minister rezolútne vyhlásil: „Ani cent!“ Jeho úradníci pritom uzavreli s Willingom počas druhej Ficovej vlády už minimálne päť kontraktov za vyše 3,6 milióna eur.
.neznáme dodatky
A väčšina z nich sa týka práve lietadiel MiG-29. V prvej zmluve sa napríklad spoločnosť Willing zaviazala, že do konca novembra 2012 dodá Glváčovmu ministerstvu „náhradné diely a materiál na zabezpečenie prevádzky vojenských stíhacích lietadiel MiG-29“. Cena: približne 1,3 milióna eur. Takmer polovicu z tejto sumy mal pritom rezort obrany vyplatiť Willingu do 30 dní po nadobudnutí platnosti zmluvy. Ďalšie dve zmluvy sa týkajú technickej obhliadky a „kontrolno – obnovovacích prác“ na lietadlách MiG-29. Willing ich mal vykonať do 30. júna 2014. Firma dala Glváčovmu ministerstvu aj záruku: 12 mesiacov alebo 100 letových hodín. Za servis migov si vyúčtovala minimálne 247-tisíc eur. Táto cena však nemusí byť konečná, keďže v zmluvách sa spomínajú aj dodatky. Tie však rezort .týždňu nesprístupnil.
Zaujímavé sú aj zmluvy, ktoré nesúvisia priamo s migmi. Napríklad kontrakt za vyše 1,9 milióna eur, na základe ktorého mal Willing dodať Glváčovmu ministerstvu náhradné diely a materiál na „zabezpečenie prevádzky rádiolokačnej a osvetľovacej techniky“. Aj tento kontrakt zabezpečil Willingu preddavok: tentoraz vo výške 900-tisíc eur. Rezort obrany uzavrel s firmou aj zmluvu na dodávku náhradných dielov pre lietadlá L-39 (za vyše 155-tisíc eur).
.utajené zmluvy
Pochybnosti však vzbudzujú najmä dva kontrakty s Willingom, ktoré odmieta Glváčovo ministerstvo zverejniť. V prvom prípade ide o zmluvu z roku 2013, ktorá sa týka „generálnej opravy leteckých motorov RD-3“. V druhom prípade o kontrakt na „dodávku a inštaláciu softvéru na dodávku programového vybavenia lietadiel MiG-29“. Keď sme si ich vyžiadali cez infozákon, rezort obrany nám nevyhovel.
„Požadované zmluvy obsahujú aj údaje, týkajúce sa prevozu a uskladnenia špeciálneho vojenského materiálu, ktorého každá položka je rozpísaná (miesto uloženia, počet jednotlivých druhov vojenského materiálu a podobne.) Takéto zmluvy sa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezverejňujú,“ tvrdí Pavel Kavacký z Akvizičnej agentúry ministerstva obrany. Takýto postup sa však javí ako účelový.
Najcitlivejšie údaje mohol totiž Glváčov rezort – podobne ako v prípade vyššie zmienených zmlúv, ktoré sa týkali napríklad servisu lietadiel MiG-29 – vyčierniť. Aj preto sa nemožno ubrániť dojmu, že dôvodom utajenia zmlúv je zrejme dohodnutá cena. Podľa informácií .týždňa totiž zaplatilo ministerstvo Willingu za opravu leteckých motorov RD-3 a dodávku a inštaláciu softvéru pre migy spolu takmer osem miliónov eur.
.rozšafný Baška
Rezort obrany odmieta, že Willing získal kontrakty s Glváčovým ministerstvom preto, že podnikateľ Miroslav Výboh je priateľom premiéra Fica a mecenášom Smeru. Podľa Mateja Neumanna z tlačového oddelenia rezortu vychádzali aj z rámcových zmlúv, ktoré boli uzavreté v roku 2005. „Zmluvy s Vami uvádzanou spoločnosťou boli uzatvárané aj za ministrov Lišku, Fedora, Kašického, Bašku či Galka,“ tvrdí ministerstvo.
To je síce pravda, keďže Willing sa etabloval v rezorte obrany už počas tretej Mečiarovej vlády. Od roku 2000 je navyše výhradným zástupcom spoločnosti RSK Mig – ruského dodávateľa lietadiel MiG-29 na Slovensku. Rozdiel je však v objemoch: napríklad za prvých šesť mesiacov roku 2010, keď bol ministrom obrany Jaroslav Baška (Smer), dostal Willing od rezortu zákazky takmer za 22 miliónov eur.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej bola táto firma až do konca roku 2010 „nasucho“. V roku 2011 dostal Willing kontrakty len za približne 1,8 milióna eur. „Od väčšiny zmlúv, ktoré boli uzavreté za ministra Bašku, sa nám podarilo po vzájomných rokovaniach so spomínanou firmou odstúpiť,“ hovorí vtedajší minister Ľubomír Galko (SaS). Podľa neho nemusí nový minister rámcové zmluvy automaticky akceptovať. Zároveň pripomína, že obvykle sa uzatvárajú na štyri roky.
„To znamená, že v prípade Willingu boli zrejme uzavreté aj v rokoch 2009 a 2013 – teda za prvej aj druhej Ficovej vlády,“ myslí si Galko. Podľa vlastných slov robil ako minister všetko pre to, aby vykonávali čo najviac prác, ktoré dovtedy zabezpečoval Willing, Letecké opravovne Trenčín. „Začali si vybavovať aj potrebné certifikáty. No keďže došlo k zmene vlády, nestihli sme to v plnej miere realizovať,“ dodal Galko. Spoločnosť Willing na otázky .týždňa neodpovedala.
.hra so slovíčkami
Minister Glváč sa namiesto jasných odpovedí na otázky, prečo nedávno v denníku SME tvrdil, že podnikateľ Miroslav Výboh nezarába na kontraktoch v rezorte obrany, respektíve, či zavádzal vedome, alebo len nemal dosť informácií, hrá so slovíčkami. „Tvrdenia ministra obrany, ako ich formulujete vo svojich otázkach, nie sú pravdivé a v rozhovore, na ktorý sa odvolávate, tak nezazneli,“ odkázal Glváč cez hovorkyňu Martinu Ballekovú. Osobne totiž nepodpísal s Výbohom žiadnu zmluvu: a to, že Willing nebude mať z migov ani cent, sa vraj týkalo len ich predaja.
Otázne tiež je, prečo si ministerstvo neobjednáva tovary a služby, ktoré súvisia napríklad s lietadlami MiG-29, priamo od ruského dodávateľa, ale cez slovenského sprostredkovateľa. Tým viac, že aj samotný Glváč priznal, že pokiaľ ide o budúcnosť migov, rokuje aj s vedením ruskej firmy: „Pán Korotkov, generálny riaditeľ RSK Mig, tu bol za posledný rok a pol päť alebo šesťkrát a osobne som sa s ním spolu s tímom ľudí stretával.“ Glváč však tvrdí, že ministerstvo už prijalo opatrenia, ktoré znížia závislosť našej armády od ruskej techniky a náhradných dielov.
Keď Robert Fico začiatkom leta povedal, že je priateľ s Miroslavom Výbohom, mnohých tým prekvapil. Doteraz sa totiž k údajným sponzorom Smeru verejne nehlásil, naopak – zatĺkal a útočil na všetkých okolo. Pozoruhodné sú aj okolnosti, za akých sa priznal k tomuto podnikateľovi: korupčná aféra Pandur, do ktorej zatiahol Fica aj Výboha lobista z okruhu českého expremiéra Mirka Topolánka Marek Dalík. Ten totiž tvrdí, že kauza nákupu obrnených transportérov sa začala na neoficiálnej schôdzke, na ktorej boli okrem neho aj Topolánek, Fico a Výboh.
Fico síce odmietol, že by sa na tomto stretnutí bavili o nákupe vojenskej techniky pre Českú republiku. Výboha však nezaprel. „Vyhradzujem si právo na osobné priateľské stretnutia s ľuďmi, s ktorými sa cítim príjemne.“ Minister Glváč predstiera, že meno Výboh mu nič nehovorí, no je evidentné, že pokým bude Fico predsedom vlády, tak bude tento podnikateľ zarábať na ministerstve obrany aj naďalej.
O podnikateľovi Výbohovi, ktorý si tyká s premiérom Robertom Ficom aj s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, je pritom známe, že je už roky v rezorte obrany viac ako doma. Darilo sa mu tam aj počas prvej Ficovej vlády, takže je málo pravdepodobné, že teraz by tomu bolo inak. Spoločnosť Willing, blízka Miroslavovi Výbohovi, navyše zabezpečuje práve veci, ktoré súvisia s lietadlami typu MiG-29. Glváč sa však tvári, že o jeho silnej pozícii na ministerstve vôbec nič nevie.
„Keď hovoríte o pánu Výbohovi, tak tohto človeka som videl možno dvakrát na nejakej recepcii. A so mnou na tomto ministerstve nemá žiadnu zmluvu,“ tvrdil presvedčivo minister Glváč. Na doplňujúcu otázku denníka SME, či to teda znamená, že keď sa bude diať čokoľvek s migmi, tak Výboh ani jemu blízky Willing z toho nebudú mať ani cent, minister rezolútne vyhlásil: „Ani cent!“ Jeho úradníci pritom uzavreli s Willingom počas druhej Ficovej vlády už minimálne päť kontraktov za vyše 3,6 milióna eur.
.neznáme dodatky
A väčšina z nich sa týka práve lietadiel MiG-29. V prvej zmluve sa napríklad spoločnosť Willing zaviazala, že do konca novembra 2012 dodá Glváčovmu ministerstvu „náhradné diely a materiál na zabezpečenie prevádzky vojenských stíhacích lietadiel MiG-29“. Cena: približne 1,3 milióna eur. Takmer polovicu z tejto sumy mal pritom rezort obrany vyplatiť Willingu do 30 dní po nadobudnutí platnosti zmluvy. Ďalšie dve zmluvy sa týkajú technickej obhliadky a „kontrolno – obnovovacích prác“ na lietadlách MiG-29. Willing ich mal vykonať do 30. júna 2014. Firma dala Glváčovmu ministerstvu aj záruku: 12 mesiacov alebo 100 letových hodín. Za servis migov si vyúčtovala minimálne 247-tisíc eur. Táto cena však nemusí byť konečná, keďže v zmluvách sa spomínajú aj dodatky. Tie však rezort .týždňu nesprístupnil.
Zaujímavé sú aj zmluvy, ktoré nesúvisia priamo s migmi. Napríklad kontrakt za vyše 1,9 milióna eur, na základe ktorého mal Willing dodať Glváčovmu ministerstvu náhradné diely a materiál na „zabezpečenie prevádzky rádiolokačnej a osvetľovacej techniky“. Aj tento kontrakt zabezpečil Willingu preddavok: tentoraz vo výške 900-tisíc eur. Rezort obrany uzavrel s firmou aj zmluvu na dodávku náhradných dielov pre lietadlá L-39 (za vyše 155-tisíc eur).
.utajené zmluvy
Pochybnosti však vzbudzujú najmä dva kontrakty s Willingom, ktoré odmieta Glváčovo ministerstvo zverejniť. V prvom prípade ide o zmluvu z roku 2013, ktorá sa týka „generálnej opravy leteckých motorov RD-3“. V druhom prípade o kontrakt na „dodávku a inštaláciu softvéru na dodávku programového vybavenia lietadiel MiG-29“. Keď sme si ich vyžiadali cez infozákon, rezort obrany nám nevyhovel.
„Požadované zmluvy obsahujú aj údaje, týkajúce sa prevozu a uskladnenia špeciálneho vojenského materiálu, ktorého každá položka je rozpísaná (miesto uloženia, počet jednotlivých druhov vojenského materiálu a podobne.) Takéto zmluvy sa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezverejňujú,“ tvrdí Pavel Kavacký z Akvizičnej agentúry ministerstva obrany. Takýto postup sa však javí ako účelový.
Najcitlivejšie údaje mohol totiž Glváčov rezort – podobne ako v prípade vyššie zmienených zmlúv, ktoré sa týkali napríklad servisu lietadiel MiG-29 – vyčierniť. Aj preto sa nemožno ubrániť dojmu, že dôvodom utajenia zmlúv je zrejme dohodnutá cena. Podľa informácií .týždňa totiž zaplatilo ministerstvo Willingu za opravu leteckých motorov RD-3 a dodávku a inštaláciu softvéru pre migy spolu takmer osem miliónov eur.
.rozšafný Baška
Rezort obrany odmieta, že Willing získal kontrakty s Glváčovým ministerstvom preto, že podnikateľ Miroslav Výboh je priateľom premiéra Fica a mecenášom Smeru. Podľa Mateja Neumanna z tlačového oddelenia rezortu vychádzali aj z rámcových zmlúv, ktoré boli uzavreté v roku 2005. „Zmluvy s Vami uvádzanou spoločnosťou boli uzatvárané aj za ministrov Lišku, Fedora, Kašického, Bašku či Galka,“ tvrdí ministerstvo.
To je síce pravda, keďže Willing sa etabloval v rezorte obrany už počas tretej Mečiarovej vlády. Od roku 2000 je navyše výhradným zástupcom spoločnosti RSK Mig – ruského dodávateľa lietadiel MiG-29 na Slovensku. Rozdiel je však v objemoch: napríklad za prvých šesť mesiacov roku 2010, keď bol ministrom obrany Jaroslav Baška (Smer), dostal Willing od rezortu zákazky takmer za 22 miliónov eur.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej bola táto firma až do konca roku 2010 „nasucho“. V roku 2011 dostal Willing kontrakty len za približne 1,8 milióna eur. „Od väčšiny zmlúv, ktoré boli uzavreté za ministra Bašku, sa nám podarilo po vzájomných rokovaniach so spomínanou firmou odstúpiť,“ hovorí vtedajší minister Ľubomír Galko (SaS). Podľa neho nemusí nový minister rámcové zmluvy automaticky akceptovať. Zároveň pripomína, že obvykle sa uzatvárajú na štyri roky.
„To znamená, že v prípade Willingu boli zrejme uzavreté aj v rokoch 2009 a 2013 – teda za prvej aj druhej Ficovej vlády,“ myslí si Galko. Podľa vlastných slov robil ako minister všetko pre to, aby vykonávali čo najviac prác, ktoré dovtedy zabezpečoval Willing, Letecké opravovne Trenčín. „Začali si vybavovať aj potrebné certifikáty. No keďže došlo k zmene vlády, nestihli sme to v plnej miere realizovať,“ dodal Galko. Spoločnosť Willing na otázky .týždňa neodpovedala.
.hra so slovíčkami
Minister Glváč sa namiesto jasných odpovedí na otázky, prečo nedávno v denníku SME tvrdil, že podnikateľ Miroslav Výboh nezarába na kontraktoch v rezorte obrany, respektíve, či zavádzal vedome, alebo len nemal dosť informácií, hrá so slovíčkami. „Tvrdenia ministra obrany, ako ich formulujete vo svojich otázkach, nie sú pravdivé a v rozhovore, na ktorý sa odvolávate, tak nezazneli,“ odkázal Glváč cez hovorkyňu Martinu Ballekovú. Osobne totiž nepodpísal s Výbohom žiadnu zmluvu: a to, že Willing nebude mať z migov ani cent, sa vraj týkalo len ich predaja.
Otázne tiež je, prečo si ministerstvo neobjednáva tovary a služby, ktoré súvisia napríklad s lietadlami MiG-29, priamo od ruského dodávateľa, ale cez slovenského sprostredkovateľa. Tým viac, že aj samotný Glváč priznal, že pokiaľ ide o budúcnosť migov, rokuje aj s vedením ruskej firmy: „Pán Korotkov, generálny riaditeľ RSK Mig, tu bol za posledný rok a pol päť alebo šesťkrát a osobne som sa s ním spolu s tímom ľudí stretával.“ Glváč však tvrdí, že ministerstvo už prijalo opatrenia, ktoré znížia závislosť našej armády od ruskej techniky a náhradných dielov.
Keď Robert Fico začiatkom leta povedal, že je priateľ s Miroslavom Výbohom, mnohých tým prekvapil. Doteraz sa totiž k údajným sponzorom Smeru verejne nehlásil, naopak – zatĺkal a útočil na všetkých okolo. Pozoruhodné sú aj okolnosti, za akých sa priznal k tomuto podnikateľovi: korupčná aféra Pandur, do ktorej zatiahol Fica aj Výboha lobista z okruhu českého expremiéra Mirka Topolánka Marek Dalík. Ten totiž tvrdí, že kauza nákupu obrnených transportérov sa začala na neoficiálnej schôdzke, na ktorej boli okrem neho aj Topolánek, Fico a Výboh.
Fico síce odmietol, že by sa na tomto stretnutí bavili o nákupe vojenskej techniky pre Českú republiku. Výboha však nezaprel. „Vyhradzujem si právo na osobné priateľské stretnutia s ľuďmi, s ktorými sa cítim príjemne.“ Minister Glváč predstiera, že meno Výboh mu nič nehovorí, no je evidentné, že pokým bude Fico predsedom vlády, tak bude tento podnikateľ zarábať na ministerstve obrany aj naďalej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.