Prvé výstrely obchodnej vojny

Buď budú hranice prekračovať tovary, alebo armády, znie známe klišé, ktoré často zaznieva medzi ekonómami, zaoberajúcimi sa medzinárodným obchodom. Pointa za týmto výrokom je jednoduchá: Cezhraničný obchod podporuje mier tým, že medzi aktérmi medzinárodného diania vytvára silný zištný záujem na udržiavaní dobrých vzájomných vzťahov. Navyše, niekde v pozadí za touto úvahou sa skrýva aj nevypovedaná nádej, že s tovarmi sem-tam prekročia hranice aj nejaké myšlienky – inými slovami, že obchod môže aj ideovo zblížiť nepriateľov, prípadne civilizovať autoritársky režim. Samozrejme, v dejinách by sa akiste našlo aj dosť protipríkladov v podobe krajín, ktoré si vyhlásili vojnu navzdory silnej vzájomnej ekonomickej previazanosti. V každom prípade, západné sankcie a ruská odveta zvyšujú riziko ďalšej eskalácie konfliktu okolo Ukrajiny.

.zaplavia nás jablká?
Spojené štáty a Európska únia tomu hovoria tretia fáza sankcií. Zacielené sú na tri oblasti: Na ruské štátne banky, ktorým sa obmedzil prístup na európske kapitálové trhy; na ozbrojené sily, kde malo dôjsť k zastaveniu dodávok zbraní; a na energetiku, kde Rusko už nemá dostať technológie, potrebné na modernizáciu ťažby ropy. Odpoveď Kremľa na seba nenechala dlho čakať. Vladimír Putin podpísal dekrét, ktorým na rok zakázal dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov z krajín, ktoré na Rusko uvalili sankcie. Takmer polovicu svojej spotreby potravín krajina dováža.
Niektorí Rusi si od opatrenia môžu sľubovať impulz na oživenie domáceho poľnohospodárstva, no minimálne v krátkodobom horizonte výpadky dovozov zvýšia tamojšie ceny potravín. Ak by tento vývoj nastal, na Putinov režim by odvetné opatrenia zapôsobili ako strela do vlastnej nohy, pre vysoký podiel potravín v nákupnom koši predovšetkým chudobnejších Rusov, o ktorých podporu sa jeho režim opiera. V dlhšom horizonte si však už na ruský trh brúsia zuby výrobcovia potravín z Latinskej Ameriky či z iných častí sveta, s ktorými Moskva spor nemá. Títo dodávatelia sa tešia, že Európanov v Rusku nahradia.
Slovenské poľnohospodárske či potravinárske exporty do Ruska sú pomerne nízke. A tak našich producentov neohrozujú ani tak prvotné dopady sankcií, ako tie sekundárne v podobe zmeny celkovej situácie na európskom trhu. Množstvá potravín, ktoré sa doteraz vyvážali na východ, spôsobia totiž prepad cien v Európe. To je dobrá správa pre spotrebiteľov, ale horšia pre príjmy výrobcov. Na európskom trhu bude totiž dusnejšia atmosféra medzi konkurentmi. Napriek tomu sa netreba báť titulkov o milióne ton poľských jabĺk, ktoré hrozia zaplavením slovenského trhu. Biznis nasleduje politiku. Inak povedané, firmy si hľadajú príležitosti na odbyt podľa toho, na ktorú svetovú stranu im to umožnia dohody politikov. Novej situácii sa producenti postupne prispôsobia.     
Obmedzenie poľnohospodárskych a potravinárskych dovozov zo strany Ruska zároveň znamená, že aspoň dočasne si môžu vydýchnuť exportéri priemyselných výrobkov. Moskva zatiaľ zvažuje ďalšie odvetné opatrenia len v leteckej doprave. Keby uzavrela svoje nebo pre európske lietadlá, skomplikovala by sa vzhľadom na rozľahlosť ruského územia transkontinentálna doprava.  

.žiadosti o kompenzácie
Pozoruhodným javom v súvislosti so sankciami medzi Západom a Ruskom budú firmy, ktoré využijú situáciu, aby sa na svoje vlády obrátili so žiadosťou o finančnú pomoc či náhradu škody pre výpadky obchodu. V Rusku sa takto na Kremeľ obrátili banky Gazprombank a Rosselchozbank. Tá prvá patrí Gazpromu a mohla by dostať injekciu vo výške asi 800 miliónov eur, kým tú druhú zriadil Vladimír Putin v roku 2000 ako štátnu agrobanku na podporu rozvoja ruského poľnohospodárstva. Dostať by mohla okolo 1,6 miliardy eur. Banky potrebujú peniaze od vlády vzhľadom na obmedzenie možností financovať sa zo zahraničia.
Podobný vývoj sa dá očakávať aj v štátoch EÚ. Fínsko požiada pre sankcie o kompenzácie Brusel. Zo susedného Česka prišla správa, že tamojšia potravinárska spoločnosť Hamé, známa u nás najmä svojimi paštétami, zvažuje obrátiť sa na českú vládu i Európsku úniu so žiadosťou o kompenzáciu škôd pre výpadok svojho ruského biznisu. Nie je vylúčené, že poľnohospodári v európskych krajinách tiež požiadajú o pomoc alebo ďalšie dotácie.   
Ako sa postaviť k podobným žiadostiam? Je zrejmé, že biznis podnikateľom kazia sankciami politici. Zdá sa teda, že žiadosti o kompenzácie od štátu majú svoju logiku. Aj keď európske krajiny nebránia svojim potravinárom vyvážať, ale Rusko nechce dovážať. Na tomto mieste by sa mohla opäť roztočiť debata, či túto situáciu zavinilo Rusko, alebo Západ. Do úvahy treba zobrať aj to, že Rusko bolo vždy špecifickým trhom, ku ktorému sa viazali politické riziká. Tie teraz vybuchli. Podnikatelia, obchodujúci s východom, mali do svojich úvah zakalkulovať, že biznis robia s politicky nevyspytateľným partnerom. Preto by Európska únia i národné vlády mali byť zdržanlivé, pokiaľ ide o ústretovosť k žiadostiam o kompenzácie.