Pritom sa stačí rozhliadnuť po strednej Európe. Viedeň a Rakúsko, Praha a Česko, Záhreb a Chorvátsko. Podobné pomery, obdobné protiklady a analogické predsudky. Ale môžeme si všimnúť aj vzdialenejšie príklady: „Parížan sa vysmeje malomestskému mešťanovi,“ napísal pred dvesto rokmi Chateaubriand. Hlavné mesto Francúzska bolo v devätnástom storočí pre nás Maďarov vzorom. Ktokoľvek to môže postrehnúť, stačí sa prejsť Andrássyho ulicou (predtým Radiálkou) po Námestie hrdinov. Roku 1850 bývalo v trojmestí (Budín, Pešť a Starý Budín) iba stotisíc obyvateľov, ale už na začiatku prvého desaťročia dvadsiateho storočia to bolo takmer milión. Od roku 1873 rástlo zjednotené mesto americkým tempom, prichádzali osadníci z každého kúta Uhorska, aj z Hornej zeme. Všetky cesty viedli do Budapešti, tam bol uzol dôležitých železničných tratí, aj melting pot, centrum skutočnej, čiastočne prirodzenej asimilácie. Pretrvali len malé spoločenstvá Nemcov, Srbov a Slovákov.
Po posledných voľbách sa objavili správy, že Orbánova vláda chce presťahovať sídla niekoľkých ministerstiev na vidiek. Napríklad Ministerstvo poľnohospodárstva do Debrecína, Ministerstvo národnej obrany do Székesfehérváru. V médiách sa ozvali argumenty za aj proti, ale diskusia pomaly utíchla. Som zvedavý, či z toho niečo bude. Prvá demokratická vláda v roku 1990 rozhodla, že sídlom Ústavného súdu má byť Ostrihom. Áno, ak historická minulosť aj zdôvodňuje túto voľbu a ani vzdialenosť od Budapešti nie je veľká, ale na nové miesto sa nedá dopraviť po autostráde a pre úradný aparát bude nepríjemné „presťahovať sa“, a tak skutočné riešenie vypálilo vskutku po maďarsky. Miesto pôsobnosti zostalo v hlavnom meste, iba určité uznesenia vyhlásili za slávnostných okolností v Ostrihome. Koza sa nasýtila a kapusta sa neminula.
V posledných rokoch sa maďarská vláda snaží o decentralizáciu krajiny. Ale aký cieľ by mala decentralizácia ústredných štátnych orgánov? Azda otvoriť cestu mladým ľudom do štátneho aparátu, aby vznikla nová elita verejnej správy? Možno mysleli aj na to, že by bolo dobre, keby sa zvyšoval počet pracovných miest vo väčších mestách na vidieku, aby vidiek cítil väčšiu úctu centra. Ťažko povedať. Pravdepodobnejším vysvetlením však bude mentálny svet vládnucej strany. Významná časť ľudí pracujúcich na vedúcich postoch ministerstiev totiž pochádza z vidieka. V každom prípade, ak to vláda myslí vážne, z organizačného ani logistického hľadiska nebude sťahovanie ministerstiev nič jednoduché, nehovoriac o rozpočtových nákladoch. A mnoho ľudí právom kladie otázku: ako budú ministerstvá pôsobiť ďaleko od ostatných ústredných úradov?
Na maďarskom vidieku Pešťanom mnohí všeličo závidia a zároveň ich pokladajú sa povýšencov, ktorí sa tvária dôležito. Budapešťan zasa pohŕda vidiečanom, hľadí naňho ako na nejakú zaostalú, provincionálnu bytosť. V Maďarsku mnohí pokladajú celú krajinu za vidiek, ani jedno väčšie mesto sa počtom ľudí, ani významom nepribližuje k hlavnému mestu. Tento obraz vzájomných predsudkov vznikol ešte pred prvou svetovou vojnou. Všetko len spestruje skutočnosť, že Budapešťania sú zväčša obyvateľmi hlavného mesta iba v prvej alebo v druhej generácii. Akoby aj tu platilo, že noví prišelci sú náchylní živiť predsudky, aby tak potvrdili svoju lojalitu k novému spoločenstvu.
Lenže môže presťahovanie ministerstiev oslabiť takéto predsudky medzi vidiekom a centrom? Mám o tom svoje pochybnosti.
Po posledných voľbách sa objavili správy, že Orbánova vláda chce presťahovať sídla niekoľkých ministerstiev na vidiek. Napríklad Ministerstvo poľnohospodárstva do Debrecína, Ministerstvo národnej obrany do Székesfehérváru. V médiách sa ozvali argumenty za aj proti, ale diskusia pomaly utíchla. Som zvedavý, či z toho niečo bude. Prvá demokratická vláda v roku 1990 rozhodla, že sídlom Ústavného súdu má byť Ostrihom. Áno, ak historická minulosť aj zdôvodňuje túto voľbu a ani vzdialenosť od Budapešti nie je veľká, ale na nové miesto sa nedá dopraviť po autostráde a pre úradný aparát bude nepríjemné „presťahovať sa“, a tak skutočné riešenie vypálilo vskutku po maďarsky. Miesto pôsobnosti zostalo v hlavnom meste, iba určité uznesenia vyhlásili za slávnostných okolností v Ostrihome. Koza sa nasýtila a kapusta sa neminula.
V posledných rokoch sa maďarská vláda snaží o decentralizáciu krajiny. Ale aký cieľ by mala decentralizácia ústredných štátnych orgánov? Azda otvoriť cestu mladým ľudom do štátneho aparátu, aby vznikla nová elita verejnej správy? Možno mysleli aj na to, že by bolo dobre, keby sa zvyšoval počet pracovných miest vo väčších mestách na vidieku, aby vidiek cítil väčšiu úctu centra. Ťažko povedať. Pravdepodobnejším vysvetlením však bude mentálny svet vládnucej strany. Významná časť ľudí pracujúcich na vedúcich postoch ministerstiev totiž pochádza z vidieka. V každom prípade, ak to vláda myslí vážne, z organizačného ani logistického hľadiska nebude sťahovanie ministerstiev nič jednoduché, nehovoriac o rozpočtových nákladoch. A mnoho ľudí právom kladie otázku: ako budú ministerstvá pôsobiť ďaleko od ostatných ústredných úradov?
Na maďarskom vidieku Pešťanom mnohí všeličo závidia a zároveň ich pokladajú sa povýšencov, ktorí sa tvária dôležito. Budapešťan zasa pohŕda vidiečanom, hľadí naňho ako na nejakú zaostalú, provincionálnu bytosť. V Maďarsku mnohí pokladajú celú krajinu za vidiek, ani jedno väčšie mesto sa počtom ľudí, ani významom nepribližuje k hlavnému mestu. Tento obraz vzájomných predsudkov vznikol ešte pred prvou svetovou vojnou. Všetko len spestruje skutočnosť, že Budapešťania sú zväčša obyvateľmi hlavného mesta iba v prvej alebo v druhej generácii. Akoby aj tu platilo, že noví prišelci sú náchylní živiť predsudky, aby tak potvrdili svoju lojalitu k novému spoločenstvu.
Lenže môže presťahovanie ministerstiev oslabiť takéto predsudky medzi vidiekom a centrom? Mám o tom svoje pochybnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.