Dnes, možno ešte zajtra sa môže zdať, že najdôležitejšími persónami tejto krajiny boli v pomaly sa končiacom roku ľudia ako Branislav Bríza, Radim Hreha či akýsi nahnevaný Jureňa.
O pár týždňov však už budú tieto mená celkom zabudnuté. Právom. Ale je tu jedno meno, na ktoré by sme z minulého roka nemali zabudnúť – Marianna Müllerová. Sprvu nepôsobila až tak sympaticky. Keď sa táto mladá žena s okuliarmi objavila na titulke bulvárneho denníka, konkurencia s chuťou rozoberala, ako M. M. predala svoj príbeh a ako hodlá na svojich nešťastných synoch ryžovať peniaze. Áno, aj to sa o nej písalo.
Mnoho ľudí krútilo hlavou nad nezodpovednosťou tej osôbky, ktorá predsa vedela, že čaká siamské dvojčatá, a predsa nešla na potrat. Odmietla ho a pripravila tým naše chudobné zdravotníctvo o milióny korún, ktoré vlastne vyleteli do luftu. Áno, aj to sa o nej hovorilo. Kritizovalo sa, že dovolila urobiť z tragédie svojich synov smrť v priamom prenose. Že ich ponúkla lekárom na experimentovanie. S manželom preto na prvý pohľad pôsobili ako dvojica celkom nezodpovedných ľudí. Lenže postupne sa tón verejnej diskusie a aj základný pohľad na celú záležitosť menil. A menili sa aj tí dvaja mladí manželia – pôsobili čoraz vyrovnanejšie, sebaistejšie a dôstojnejšie.
Ktosi navrhol, že by mala Marianna Müllerová dostať štátne vyznamenanie. Ale netreba. Ten príbeh by dostal neprirodzene oficiálnu moralistickú bodku a vyznamenanie by tak trochu znehodnotilo obyčajnú ľudskú prirodzenosť toho, čo manželia Müllerovci urobili. Oni dali svojim deťom šancu, stáli pri nich dlhé týždne, zvládli napokon aj mediálny záujem a ukončili ten smutný príbeh s neuveriteľne silným posolstvom. V rodine Müllerovcov budú zrejme smutné Vianoce bez detí, ale súčasne budú mať jedinečnú hodnotu: „Teraz mám čisté svedomie, môžem si sadnúť za štedrovečerný stôl s vedomím, že som nikoho nezabila,“ povedala v rozhovore pre SME jednoducho a ľudsky Marianna Müllerová.
Tohto roku sa na súde rozhodoval dôležitý spor o interrupcie, bola tu aj kampaň postavená na ostrie noža, ktorá mala zasiahnuť svedomie a natočiť ho proti interrupciám. Lenže najsilnejšiu „kampaň“ urobila pani Müllerová – ona sa rozhodla slobodne pre život, hoci to bolo obrovské riziko. Konala ako milujúca matka, ktorá dokáže prijať aj smrť svojich detí, ale nezniesla by pocit, že o tej smrti rozhodla ona sama. Toto bol rok pani Müllerovej.
O pár týždňov však už budú tieto mená celkom zabudnuté. Právom. Ale je tu jedno meno, na ktoré by sme z minulého roka nemali zabudnúť – Marianna Müllerová. Sprvu nepôsobila až tak sympaticky. Keď sa táto mladá žena s okuliarmi objavila na titulke bulvárneho denníka, konkurencia s chuťou rozoberala, ako M. M. predala svoj príbeh a ako hodlá na svojich nešťastných synoch ryžovať peniaze. Áno, aj to sa o nej písalo.
Mnoho ľudí krútilo hlavou nad nezodpovednosťou tej osôbky, ktorá predsa vedela, že čaká siamské dvojčatá, a predsa nešla na potrat. Odmietla ho a pripravila tým naše chudobné zdravotníctvo o milióny korún, ktoré vlastne vyleteli do luftu. Áno, aj to sa o nej hovorilo. Kritizovalo sa, že dovolila urobiť z tragédie svojich synov smrť v priamom prenose. Že ich ponúkla lekárom na experimentovanie. S manželom preto na prvý pohľad pôsobili ako dvojica celkom nezodpovedných ľudí. Lenže postupne sa tón verejnej diskusie a aj základný pohľad na celú záležitosť menil. A menili sa aj tí dvaja mladí manželia – pôsobili čoraz vyrovnanejšie, sebaistejšie a dôstojnejšie.
Ktosi navrhol, že by mala Marianna Müllerová dostať štátne vyznamenanie. Ale netreba. Ten príbeh by dostal neprirodzene oficiálnu moralistickú bodku a vyznamenanie by tak trochu znehodnotilo obyčajnú ľudskú prirodzenosť toho, čo manželia Müllerovci urobili. Oni dali svojim deťom šancu, stáli pri nich dlhé týždne, zvládli napokon aj mediálny záujem a ukončili ten smutný príbeh s neuveriteľne silným posolstvom. V rodine Müllerovcov budú zrejme smutné Vianoce bez detí, ale súčasne budú mať jedinečnú hodnotu: „Teraz mám čisté svedomie, môžem si sadnúť za štedrovečerný stôl s vedomím, že som nikoho nezabila,“ povedala v rozhovore pre SME jednoducho a ľudsky Marianna Müllerová.
Tohto roku sa na súde rozhodoval dôležitý spor o interrupcie, bola tu aj kampaň postavená na ostrie noža, ktorá mala zasiahnuť svedomie a natočiť ho proti interrupciám. Lenže najsilnejšiu „kampaň“ urobila pani Müllerová – ona sa rozhodla slobodne pre život, hoci to bolo obrovské riziko. Konala ako milujúca matka, ktorá dokáže prijať aj smrť svojich detí, ale nezniesla by pocit, že o tej smrti rozhodla ona sama. Toto bol rok pani Müllerovej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.