Uvidela som staré panie, usadené v rade pod nápisom AПTEKA – lekáreň. Ich kabáty, čiapky, účesy a kyslé tváre vyzerali ako zjavenie z dávnych sovietskych čias.
Teplý východný vietor a nádoby na smeti, rozostavené na chodníku, pripomínajú domov. Hoci som tisícky kilometrov ďaleko od Ukrajiny, na pláži na druhom brehu Atlantiku, po prvý raz, odkedy som pricestovala do Spojených štátov amerických, sa tu cítim celkom ako doma. Väčšina obyvateľov Brighton Beach žije niekde medzi tieňom už neexistujúceho Sovietskeho zväzu a svojho sna o Amerike.
.v suteréne u Yuriusa
Brighton Beach, známy ako Malá Odesa, je domovom pre najväčšiu rusky hovoriacu komunitu prisťahovalcov na americkej pôde. Keď sa v osemdesiatych rokoch zjednodušila sovietska emigračná politika, do bytov v tejto štvrti prišli tisícky židovských prisťahovalcov. Brighton Beach zahaľujú kultúrne mýty – vraj je centrom ruskej mafie, vraj tu žijú ilegálni prisťahovalci z bývalého sovietskeho bloku, vraj si miestni dávajú po divokých nociach v kluboch na raňajky vodku. Na tomto mieste, myslia si mnohí, prežíva Sovietsky zväz.
Brighton Beach je rozhodne jedinečný, má vlastný charakter a identitu. Ak tu človek pozná správnych ľudí a správne miesta – suseda, príbuzného, kamarátovho kamaráta – začnú sa pred ním otvárať dvere.
Zvláštny muž, ktorý sa predstavil ako Yurius, zamkol hrubé oceľové dvere do suterénu činžiaka a ja som za ním kráčala do tmavej podzemnej chodby. Vzápätí sme sa ocitli v miestnosti plnej rozličných predmetov – od plyšového vtáčika Tweetyho, ktorý visel pod stropom, po artefakty z ruskej pravoslávnej cirkvi. „Všetko toto kedysi patrilo rozličným ľuďom, ktorí bývali v budove a odsťahovali sa,“ vysvetlil mi Yurius. Sám sa zaoberá ezoterikou. Je presvedčený, že čísla predstavujú energiu a energia určuje všetko. Popíjal čaj, ktorý uvaril zo zvláštnej zmesi bylín a mlieka. „Naše stretnutie zariadil osud,“ vyhlásil a potom mi na základe dátumu narodenia predpovedal budúcnosť. Yurius bol kedysi funkcionárom Kazachstanskej komunistickej strany, ale už vyše dvadsať rokov ilegálne žije v USA.
S hrdosťou mi vyrozprával, že dvom ľuďom pomohol k vyliečeniu z rakoviny. Potom pozrel na tašku s fotoaparátom, ktorú som mala na pleci, a oznámil mi, že si príliš namáham chrbticu. Pozval ma do parného kúpeľa a na masáž. Jeho vysvetlenia zneli veľmi logicky, pôsobil ako človek, ktorému každý ihneď dôveruje.
.pod traťou a pri mori
Ak ste v Brightone dosť dlho, aby sa vám minuli cigarety, niekto vás pošle za dvoma starenkami pod železnicou. Zvyčajne stoja tri aj štyri hodiny denne na križovatke Brighton Avenue a Brighton Street. Žena s vlasmi prefarbenými na blond predáva cigarety za sedem dolárov. Čiernovláska ich má po osem. Je to polovica z ceny v newyorských obchodoch.
Ľudia, ktorí kupujú od pouličného predavača pod koľajnicami potraviny, zrejme nevnímajú hlasný hukot vlakov, ktoré tadiaľ každých päť minút prechádzajú. Leva, programátor, ktorý v Brighton Beach vyrástol, mi vysvetlil, že pod traťou nechce nikto bývať. Preto štvrť nikdy nebude považovaná za dobrú. „Zostávajú tu len starí ľudia a tí, ktorí sa nevedia naučiť po anglicky,“ dodal.
Zato na pláži uvidíte aj mladých. Opálený svalnatý muž stojí takmer bez pohybu, pokúša sa ohúriť tri pekné rusky hovoriace modelky. Chlapík s detektorom kovov a veľkými slúchadlami hľadá šperky a mince.
.tu je pravý komunizmu
Každý vám v Brightone poradí, ako riešiť problémy s vízami. Niekto navrhne, že treba uzavrieť manželstvo, prípadne pol roka vykonávať dobrovoľnú sociálnu prácu. Iní nadhodia, že je lepšie stať sa členom cirkvi, ktorá je v starej vlasti v nemilosti, lebo tak sa dá získať status politického utečenca. A čo tak vstúpiť do vzdelávacieho programu a dostať sa k študentským vízam? Občas niekto navrhne aj ilegálny pobyt – zostať tu a trvalejšie riešenie vymyslieť časom. Nikdy vám nikto nenavrhne, aby ste sa vrátili.
Ľudia, ktorí začínajú odznova, majú obmedzené príležitosti. „Každý tu začína ako domáci ošetrovateľ či pomocník, či už bol doma lekárom, alebo profesorom. Ja si v posledných rokoch hľadám prácu v laboratóriu, ale je to márne,“ vysvetlil mi Azer, profesor fyziky z Azerbajdžanu. Sedel predo mnou s dokonale uviazanou kravatou a ukazoval mi svoj výskum o meraniach ozónu, ktorý vykonával v Baku. Teraz chodí raz do týždňa na kurzy angličtiny zdarma. Inak pracuje „tu a tam“, na stavbách, v obchode alebo ako upratovač.
Iný profesor – 89-ročný Bentsion – je autorom šiestich kníh o matematike. Do USA sa presťahoval, keď odišiel na dôchodok. „Mám šťastie! Vysťahoval som sa zo Sovietskeho zväzu a ocitol som sa v komunizme. Za nič neplatím – chodia po mňa autom a vozia ma, kam potrebujem. Každý deň mi varí opatrovateľka, zadarmo chodím do posilňovne a za dva doláre sa naobedujem,“ vysvetľuje energický mužíček. „No môj syn asi na daniach odvedie viac, než ja zadarmo dostanem od vlády.“
.ako sa Steven stal Vladimírom
V sobotu ráno som si obliekla dlhú sukňu a hlavu som si zahalila šatkou. Uvidela som Bentsiona, ako sedí a modlí sa na mužskej strane synagógy. Vyzeral veľmi dôstojne – na hlave kippa, na pleciach modlitebný šál. Po modlitbe mi ukázal svoju pracovňu na druhom poschodí a opísal mi, aký má sen – otvoriť školu pre matematicky nadané deti. Je presvedčený, že deti by sa v škole mali učiť základy teológie – spoločné prvky judaizmu, kresťanstva a islamu.
Na rozdiel od synagógy bola budova, ktorú si prenajíma ruská pravoslávna cirkev, plná. Bohoslužba sa vliekla, ale postupovala podľa prísneho poriadku. Všetci v chráme vedeli, čo sa od nich očakáva. V ten deň sa však obrady narušili, keď sa jedna žena pokúsila zažať v nevhodnej chvíli sviečku a prepukla zvada. Steven, 17-ročný Američan, ktorý nevie po rusky, mi porozprával, ako ho rozhlasová stanica zo siete Pandora inšpirovala, aby sa tu dal pokrstiť a zmenil si meno na Vladimír. On a jeho najlepší kamarát sú v chráme jediní, ktorí neovládajú ruštinu.
V slávnom ruskom nočnom klube Rasputin boli jediní mladí hostia Taliani v ruských zimných čapiciach. Namiesto meravo sa pohybujúcich starších párov na parkete nastúpili tanečnice oblečené ako kupoly moskovských chrámov a ako Katarína Veľká. Z džezového predstavenia, ktoré sľuboval manažér reštaurácie, sa vykľul polhodinový parodický kabaret s motívmi imperializmu, kresťanstva, ruských neviest a západnej kultúry. Pozdvihla som pohár s whisky a vyslovila tradičný ukrajinský prípitok: „Buďmo.“ Budeme. Pred mojim zrakom prebiehala viacgeneračná narodeninová oslava v jenom z najslávnejších ruských podnikov Brooklynu.
Z kaviarne Tatiana Grill vyšiel muž a zvyšky zo včerajšej hostiny hodil na piesok. Nad nimi začali okamžite krúžiť čajky. Aj tu je sloboda súčasťou krajiny, tak ako aj nekonečné hľadanie niečoho pod zub, námet bežného života morských vtákov i ľudí.
Teplý východný vietor a nádoby na smeti, rozostavené na chodníku, pripomínajú domov. Hoci som tisícky kilometrov ďaleko od Ukrajiny, na pláži na druhom brehu Atlantiku, po prvý raz, odkedy som pricestovala do Spojených štátov amerických, sa tu cítim celkom ako doma. Väčšina obyvateľov Brighton Beach žije niekde medzi tieňom už neexistujúceho Sovietskeho zväzu a svojho sna o Amerike.
.v suteréne u Yuriusa
Brighton Beach, známy ako Malá Odesa, je domovom pre najväčšiu rusky hovoriacu komunitu prisťahovalcov na americkej pôde. Keď sa v osemdesiatych rokoch zjednodušila sovietska emigračná politika, do bytov v tejto štvrti prišli tisícky židovských prisťahovalcov. Brighton Beach zahaľujú kultúrne mýty – vraj je centrom ruskej mafie, vraj tu žijú ilegálni prisťahovalci z bývalého sovietskeho bloku, vraj si miestni dávajú po divokých nociach v kluboch na raňajky vodku. Na tomto mieste, myslia si mnohí, prežíva Sovietsky zväz.
Brighton Beach je rozhodne jedinečný, má vlastný charakter a identitu. Ak tu človek pozná správnych ľudí a správne miesta – suseda, príbuzného, kamarátovho kamaráta – začnú sa pred ním otvárať dvere.
Zvláštny muž, ktorý sa predstavil ako Yurius, zamkol hrubé oceľové dvere do suterénu činžiaka a ja som za ním kráčala do tmavej podzemnej chodby. Vzápätí sme sa ocitli v miestnosti plnej rozličných predmetov – od plyšového vtáčika Tweetyho, ktorý visel pod stropom, po artefakty z ruskej pravoslávnej cirkvi. „Všetko toto kedysi patrilo rozličným ľuďom, ktorí bývali v budove a odsťahovali sa,“ vysvetlil mi Yurius. Sám sa zaoberá ezoterikou. Je presvedčený, že čísla predstavujú energiu a energia určuje všetko. Popíjal čaj, ktorý uvaril zo zvláštnej zmesi bylín a mlieka. „Naše stretnutie zariadil osud,“ vyhlásil a potom mi na základe dátumu narodenia predpovedal budúcnosť. Yurius bol kedysi funkcionárom Kazachstanskej komunistickej strany, ale už vyše dvadsať rokov ilegálne žije v USA.
S hrdosťou mi vyrozprával, že dvom ľuďom pomohol k vyliečeniu z rakoviny. Potom pozrel na tašku s fotoaparátom, ktorú som mala na pleci, a oznámil mi, že si príliš namáham chrbticu. Pozval ma do parného kúpeľa a na masáž. Jeho vysvetlenia zneli veľmi logicky, pôsobil ako človek, ktorému každý ihneď dôveruje.
.pod traťou a pri mori
Ak ste v Brightone dosť dlho, aby sa vám minuli cigarety, niekto vás pošle za dvoma starenkami pod železnicou. Zvyčajne stoja tri aj štyri hodiny denne na križovatke Brighton Avenue a Brighton Street. Žena s vlasmi prefarbenými na blond predáva cigarety za sedem dolárov. Čiernovláska ich má po osem. Je to polovica z ceny v newyorských obchodoch.
Ľudia, ktorí kupujú od pouličného predavača pod koľajnicami potraviny, zrejme nevnímajú hlasný hukot vlakov, ktoré tadiaľ každých päť minút prechádzajú. Leva, programátor, ktorý v Brighton Beach vyrástol, mi vysvetlil, že pod traťou nechce nikto bývať. Preto štvrť nikdy nebude považovaná za dobrú. „Zostávajú tu len starí ľudia a tí, ktorí sa nevedia naučiť po anglicky,“ dodal.
Zato na pláži uvidíte aj mladých. Opálený svalnatý muž stojí takmer bez pohybu, pokúša sa ohúriť tri pekné rusky hovoriace modelky. Chlapík s detektorom kovov a veľkými slúchadlami hľadá šperky a mince.
.tu je pravý komunizmu
Každý vám v Brightone poradí, ako riešiť problémy s vízami. Niekto navrhne, že treba uzavrieť manželstvo, prípadne pol roka vykonávať dobrovoľnú sociálnu prácu. Iní nadhodia, že je lepšie stať sa členom cirkvi, ktorá je v starej vlasti v nemilosti, lebo tak sa dá získať status politického utečenca. A čo tak vstúpiť do vzdelávacieho programu a dostať sa k študentským vízam? Občas niekto navrhne aj ilegálny pobyt – zostať tu a trvalejšie riešenie vymyslieť časom. Nikdy vám nikto nenavrhne, aby ste sa vrátili.
Ľudia, ktorí začínajú odznova, majú obmedzené príležitosti. „Každý tu začína ako domáci ošetrovateľ či pomocník, či už bol doma lekárom, alebo profesorom. Ja si v posledných rokoch hľadám prácu v laboratóriu, ale je to márne,“ vysvetlil mi Azer, profesor fyziky z Azerbajdžanu. Sedel predo mnou s dokonale uviazanou kravatou a ukazoval mi svoj výskum o meraniach ozónu, ktorý vykonával v Baku. Teraz chodí raz do týždňa na kurzy angličtiny zdarma. Inak pracuje „tu a tam“, na stavbách, v obchode alebo ako upratovač.
Iný profesor – 89-ročný Bentsion – je autorom šiestich kníh o matematike. Do USA sa presťahoval, keď odišiel na dôchodok. „Mám šťastie! Vysťahoval som sa zo Sovietskeho zväzu a ocitol som sa v komunizme. Za nič neplatím – chodia po mňa autom a vozia ma, kam potrebujem. Každý deň mi varí opatrovateľka, zadarmo chodím do posilňovne a za dva doláre sa naobedujem,“ vysvetľuje energický mužíček. „No môj syn asi na daniach odvedie viac, než ja zadarmo dostanem od vlády.“
.ako sa Steven stal Vladimírom
V sobotu ráno som si obliekla dlhú sukňu a hlavu som si zahalila šatkou. Uvidela som Bentsiona, ako sedí a modlí sa na mužskej strane synagógy. Vyzeral veľmi dôstojne – na hlave kippa, na pleciach modlitebný šál. Po modlitbe mi ukázal svoju pracovňu na druhom poschodí a opísal mi, aký má sen – otvoriť školu pre matematicky nadané deti. Je presvedčený, že deti by sa v škole mali učiť základy teológie – spoločné prvky judaizmu, kresťanstva a islamu.
Na rozdiel od synagógy bola budova, ktorú si prenajíma ruská pravoslávna cirkev, plná. Bohoslužba sa vliekla, ale postupovala podľa prísneho poriadku. Všetci v chráme vedeli, čo sa od nich očakáva. V ten deň sa však obrady narušili, keď sa jedna žena pokúsila zažať v nevhodnej chvíli sviečku a prepukla zvada. Steven, 17-ročný Američan, ktorý nevie po rusky, mi porozprával, ako ho rozhlasová stanica zo siete Pandora inšpirovala, aby sa tu dal pokrstiť a zmenil si meno na Vladimír. On a jeho najlepší kamarát sú v chráme jediní, ktorí neovládajú ruštinu.
V slávnom ruskom nočnom klube Rasputin boli jediní mladí hostia Taliani v ruských zimných čapiciach. Namiesto meravo sa pohybujúcich starších párov na parkete nastúpili tanečnice oblečené ako kupoly moskovských chrámov a ako Katarína Veľká. Z džezového predstavenia, ktoré sľuboval manažér reštaurácie, sa vykľul polhodinový parodický kabaret s motívmi imperializmu, kresťanstva, ruských neviest a západnej kultúry. Pozdvihla som pohár s whisky a vyslovila tradičný ukrajinský prípitok: „Buďmo.“ Budeme. Pred mojim zrakom prebiehala viacgeneračná narodeninová oslava v jenom z najslávnejších ruských podnikov Brooklynu.
Z kaviarne Tatiana Grill vyšiel muž a zvyšky zo včerajšej hostiny hodil na piesok. Nad nimi začali okamžite krúžiť čajky. Aj tu je sloboda súčasťou krajiny, tak ako aj nekonečné hľadanie niečoho pod zub, námet bežného života morských vtákov i ľudí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.