.starosta Terchovej Milan Laurenčík v osudné neskoré pondelkové odpoludnie 21. júla ešte dorábal nejaké veci na úrade. Okolo štvrtej si aj on všimol silnejšiu búrku ako obvykle, sprevádzali ju zvláštne blesky. Mal zlú predtuchu. „Dvakrát nám vyplo elektrinu, tak som išiel pracovať domov. Na internete som si pozrel správy, podľa ktorých práve vytopilo Žilinu,“ hovorí Laurenčík. „Okolo piatej som sa navečeral, keď vtom mi volal náš prednosta, že vytápa Vrátnu dolinu. O 17.08 sme už vyhlásili tretí povodňový stupeň. Navliekol som si gumáky a išiel som sa pozrieť do obce. Videl som, že vytápa nielen Vrátnu dolinu, ale aj Terchovú. To boli sekundy, minúty, po ceste už tiekla voda. Blížili sa prívalové vlny, ktoré tu v obci strhli mostíky aj lávky, voda natiekla ľuďom do domov.“
Potom to už bol len kolotoč a frmol. V Terchovej nemali elektrický prúd a nemohli teda ani v rozhlase vyhlásiť upozornenie občanom — voda vo Vrátnej zničila aj elektrické vedenie. Pri všetkej tej hrôze starostu prekvapilo, že ničivé živly si nevyžiadali ľudské obete. Turisti, ktorí boli vo Vrátnej, sa skryli v stanici lanovky a v domoch. Časť z nich vyšla do pásma lesa na svahoch, niektorí dokonca vyliezli na stromy. V prvých hodinách sa dalo po doline chodiť len pešo alebo záchranárskym tankom či bojovým vozidlom pechoty. Voda vymlela až trojmetrové zrázy, na niektorých miestach dosiahli nánosy osem metrov. Záchranári evakuovali 120 ľudí z Vrátnej celú noc, išli celý štvorkilometrový úsek pešo lesom, až po odbočku na Štefanovú. Niektorých turistov ukryli do bezpečia v hoteli Boboty, ale aj ten bol bez elektriny.
.najvyššie riziko
Pavel Liščák bol vedúci tímu piatich geológov zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí Vrátnu navštívili bezprostredne po katastrofe. Cieľom prieskumných prác bolo zhodnotenie zosuvného hazardu z hľadiska podmienok svahových pohybov a prognóza ďalšieho vývoja. Obišli záver doliny, najmä v priestore pod hrebeňom Malej Fatry, vymedzeným Snilovským sedlom a Poludňovým grúňom (Hromové, Steny) až po stanicu lanovky Vrátna.
Geológovia zistili, že išlo o katastrofálny hlinito-kamenitý prúd, ktorého intenzita predstavuje z hľadiska socio-ekonomickej významnosti najvyššie riziko s očakávaním škôd vrátane obetí a zranení. K tým akoby zázrakom nedošlo. Podstatným zistením je skutočnosť, že svahy v horných (odlučných) častiach sú saturované a rozvoľnené, a teda v prípade ďalších zrážkových extrémov by sa mohla situácia zopakovať. Povodeň podobného rozsahu bola podľa dochovaných správ vo Vrátnej v roku 1848, keď zahynulo štrnásť obyvateľov. Ďalší podobný ničivý živel zasiahol túto dolinu v roku 1959.
„Rozhodne to neznamená vylúčenie činnosti rekreačných zariadení v doline, nie je na to dôvod. V Alpách je takáto infraštruktúra vybudovaná v podobnom reliéfe. V alpských krajinách, ale aj v USA, na Novom Zélande a v ďalších štátoch majú skúsenosti s preventívnymi opatreniami v podobe pružných záchytných sietí, ktoré majú kapacitu na to, aby zadržali aj takéto masy skál,“ uvádza geológ Liščák. „Zosuvy sa začali v horných častiach pohoria v oblasti Hromového, Chleba, Stien a Poludňového grúňa, tvorených bridličnatými slienitými vápencami. Odtiaľ sa masy zeminy pomaličky začali zosúvať, prehupli sa cez premočený vegetačný porast a tu nabrali rýchlosť. Zosuvy boli spočiatku malé, no cestou naberali hmotu. Najväčším ničivým efektom tohto javu je nabratie ničivej rýchlosti, svahy tam majú sklon okolo 25 stupňov, čo je podmienka tvorby hlinito-kamenitých prúdov. Tie potom pomerne ľahko unášajú aj niekoľkotonové balvany.“
Na strmých svahoch sa uvoľňovali horninové bloky. Geológovia pozorovali na stromoch až do výšky dvoch metrov zárezy po nárazoch veľkých balvanov. Pozoruhodná bola rýchlosť hlinito-kamenitých prúdov, ktorá v ústí doliny dosahovala minimálne 36 kilometrov za hodinu, čiže čas šprintéra Mika Bolta. Z literatúry sú známe aj prúdy s dvojnásobnou rýchlosťou. Pred nimi ozaj niet záchrany, ostáva iba útek do svahov a nádej, že tie budú bezpečné.
.cestovný ruch pokračuje
Teraz nastáva obdobie mapovania škôd. Živly zničili asi päťdesiat motorových vozidiel. Niektoré do tej miery, že nebolo možné rozpoznať typ či značku. Škody na obecnom majetku odhadli na 500 000 eur. Ide o miestne komunikácie, lávky, zábradlia okolo riek. Ešte väčšie škody majú súkromní majitelia zariadení, cestári a Žilinský samosprávny kraj. Až štyristo metrov vozovky je úplne zničených. Odstavená je lanovka Vrátna-Chleb, a to uprostred turistickej sezóny. Veľké škody evidujú aj elektrikári. Poškodený je aj vodovod. Potopa podvihla podložie s cestou, pričom vodovod doslova plával a pokrútil sa. Od Starého dvora po lanovku platí zákaz vjazdu, dnes je tam stavenisko. Odváža sa naplavené drevo, robia sa zabezpečovacie práce na záchrane cesty a upravujú aj koryto rieky Varínka. Tá sa totiž rozliala do celej šírky doliny. „Počasie nás neustále hnevá. Aj včera prišla búrka a vytopilo časť Terchovej,“ povzdychne si starosta Laurenčík. Na zúfalstvo však nemá čas ani nárok. Oblasť naďalej navštevujú turisti, aj zahraniční. A po prírodnej katastrofe treba zabrániť tej druhej, ktorá by sa dotkla cestovného ruchu, z ktorého tu žije väčšina ľudí.
Potom to už bol len kolotoč a frmol. V Terchovej nemali elektrický prúd a nemohli teda ani v rozhlase vyhlásiť upozornenie občanom — voda vo Vrátnej zničila aj elektrické vedenie. Pri všetkej tej hrôze starostu prekvapilo, že ničivé živly si nevyžiadali ľudské obete. Turisti, ktorí boli vo Vrátnej, sa skryli v stanici lanovky a v domoch. Časť z nich vyšla do pásma lesa na svahoch, niektorí dokonca vyliezli na stromy. V prvých hodinách sa dalo po doline chodiť len pešo alebo záchranárskym tankom či bojovým vozidlom pechoty. Voda vymlela až trojmetrové zrázy, na niektorých miestach dosiahli nánosy osem metrov. Záchranári evakuovali 120 ľudí z Vrátnej celú noc, išli celý štvorkilometrový úsek pešo lesom, až po odbočku na Štefanovú. Niektorých turistov ukryli do bezpečia v hoteli Boboty, ale aj ten bol bez elektriny.
.najvyššie riziko
Pavel Liščák bol vedúci tímu piatich geológov zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí Vrátnu navštívili bezprostredne po katastrofe. Cieľom prieskumných prác bolo zhodnotenie zosuvného hazardu z hľadiska podmienok svahových pohybov a prognóza ďalšieho vývoja. Obišli záver doliny, najmä v priestore pod hrebeňom Malej Fatry, vymedzeným Snilovským sedlom a Poludňovým grúňom (Hromové, Steny) až po stanicu lanovky Vrátna.
Geológovia zistili, že išlo o katastrofálny hlinito-kamenitý prúd, ktorého intenzita predstavuje z hľadiska socio-ekonomickej významnosti najvyššie riziko s očakávaním škôd vrátane obetí a zranení. K tým akoby zázrakom nedošlo. Podstatným zistením je skutočnosť, že svahy v horných (odlučných) častiach sú saturované a rozvoľnené, a teda v prípade ďalších zrážkových extrémov by sa mohla situácia zopakovať. Povodeň podobného rozsahu bola podľa dochovaných správ vo Vrátnej v roku 1848, keď zahynulo štrnásť obyvateľov. Ďalší podobný ničivý živel zasiahol túto dolinu v roku 1959.
„Rozhodne to neznamená vylúčenie činnosti rekreačných zariadení v doline, nie je na to dôvod. V Alpách je takáto infraštruktúra vybudovaná v podobnom reliéfe. V alpských krajinách, ale aj v USA, na Novom Zélande a v ďalších štátoch majú skúsenosti s preventívnymi opatreniami v podobe pružných záchytných sietí, ktoré majú kapacitu na to, aby zadržali aj takéto masy skál,“ uvádza geológ Liščák. „Zosuvy sa začali v horných častiach pohoria v oblasti Hromového, Chleba, Stien a Poludňového grúňa, tvorených bridličnatými slienitými vápencami. Odtiaľ sa masy zeminy pomaličky začali zosúvať, prehupli sa cez premočený vegetačný porast a tu nabrali rýchlosť. Zosuvy boli spočiatku malé, no cestou naberali hmotu. Najväčším ničivým efektom tohto javu je nabratie ničivej rýchlosti, svahy tam majú sklon okolo 25 stupňov, čo je podmienka tvorby hlinito-kamenitých prúdov. Tie potom pomerne ľahko unášajú aj niekoľkotonové balvany.“
Na strmých svahoch sa uvoľňovali horninové bloky. Geológovia pozorovali na stromoch až do výšky dvoch metrov zárezy po nárazoch veľkých balvanov. Pozoruhodná bola rýchlosť hlinito-kamenitých prúdov, ktorá v ústí doliny dosahovala minimálne 36 kilometrov za hodinu, čiže čas šprintéra Mika Bolta. Z literatúry sú známe aj prúdy s dvojnásobnou rýchlosťou. Pred nimi ozaj niet záchrany, ostáva iba útek do svahov a nádej, že tie budú bezpečné.
.cestovný ruch pokračuje
Teraz nastáva obdobie mapovania škôd. Živly zničili asi päťdesiat motorových vozidiel. Niektoré do tej miery, že nebolo možné rozpoznať typ či značku. Škody na obecnom majetku odhadli na 500 000 eur. Ide o miestne komunikácie, lávky, zábradlia okolo riek. Ešte väčšie škody majú súkromní majitelia zariadení, cestári a Žilinský samosprávny kraj. Až štyristo metrov vozovky je úplne zničených. Odstavená je lanovka Vrátna-Chleb, a to uprostred turistickej sezóny. Veľké škody evidujú aj elektrikári. Poškodený je aj vodovod. Potopa podvihla podložie s cestou, pričom vodovod doslova plával a pokrútil sa. Od Starého dvora po lanovku platí zákaz vjazdu, dnes je tam stavenisko. Odváža sa naplavené drevo, robia sa zabezpečovacie práce na záchrane cesty a upravujú aj koryto rieky Varínka. Tá sa totiž rozliala do celej šírky doliny. „Počasie nás neustále hnevá. Aj včera prišla búrka a vytopilo časť Terchovej,“ povzdychne si starosta Laurenčík. Na zúfalstvo však nemá čas ani nárok. Oblasť naďalej navštevujú turisti, aj zahraniční. A po prírodnej katastrofe treba zabrániť tej druhej, ktorá by sa dotkla cestovného ruchu, z ktorého tu žije väčšina ľudí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.