Čo má Lineker proti Kataru? Nič, akurát mu vadí, že sa tam v lete nedá hrať futbal. Teda, aby sme boli presní, futbal sa v princípe dá hrať aj v rozpálenej púšti, ale nie je to úplne najvhodnejšie. Keď pre nič iné, tak už len zo zdravotných dôvodov.
Terčom Linekerovej kritiky však nie je Katar, ale FIFA, a najmä jej prezident Sepp Blatter. Bývalý skvelý anglický útočník nazýva metódy tohto švajčiarskeho úradníka diktátorskými a o korupcii na najvyšších miestach FIFA hovorí, že je mu z nich na vracanie. Iný anglický športový novinár, Andrew Jennigns, prirovnáva vo svojej najnovšej knihe Omerta svetovú futbalovú federáciu k mafii. Podtitul tejto knihy, ku ktorej napísal predslov jeden z najlepších hráčov histórie Romário, znie: FIFA Seppa Blattera – rodina organizovaného zločinu.
K Blatterovým kritikom sa časom zrejme pridá aj ďalšia z futbalových legiend, Michel Platini. Tento bývalý Blatterov spojenec totiž mieni na budúci rok kandidovať vo voľbách šéfa FIFA proti súčasnému prezidentovi. Ak neuspeje a Blatter sa s ním potom vyrovná tak, ako je jeho zvykom, možno nám aj Platini niečo málo prezradí. Aj keď veľmi pravdepodobné to nie je.
.hlasovanie
O tom, komu budú pridelené majstrovstvá sveta v rokoch 2018 a 2022, hlasoval 24-členný výkonný výbor FIFA v decembri roku 2010. Z 24 členov však hlasovalo len 22. Dvaja viceprezidenti FIFA boli totiž hlasovacieho práva zbavení pre podozrenie z korupcie. Ani tento krok však zrejme nezabezpečil úplne čisté hlasovanie.
V máji 2011 vypovedal v Londýne pred parlamentnou komisiou bývalý šéf anglického prípravného výboru pre MS 2018 lord Treisman (Anglicko sa tiež uchádzalo o tieto majstrovstvá). Hovoril o tom, ako ho štyria členovia výboru FIFA žiadali o rôzne benefity výmenou za ich hlas. Vicepezident FIFA Jack Warner vraj žiadal o 2,5 milióna libier (údajne na projekty) a člen výkonného výboru Nicolas Leoz chcel byť povýšený do šľachtického stavu. V ten istý májový deň priniesli The Sunday Times informácie o tom, že dvaja ďalší členovia výkonného výboru FIFA, Issa Hayatou a Jacques Anouma, dostali po 1,5 milióna dolárov za svoje hlasy pre Katar.
Sepp Blatter označil tieto tvrdenia za nepodložené. Lenže, keď vysvitlo, že zdrojom britských novinárov bola Phaedra Almajid, ktorá pracovala pre katarský prípravný výbor, muselo sa nájsť nejaké vysvetlenie. A aj sa našlo. Jedného dňa dostala FIFA od Phaedry Almajid e-mail, v ktorom sa priznáva, že si to celé vymyslela. Vraj z pomsty za to, že prišla o prácu. Svoje tvrdenia podpísala pred právnikom a nezabudla zdôrazniť, že na ňu nebol vyvíjaný nijaký nátlak.
Čo ako brilantné to bolo riešenie, zrejme aj sám Blatter cítil, že do dokonalosti tomu predsa len čosi chýba. A tak v polovici roku 2012 začal s novou vlnou antikorupčných opatrení, v rámci ktorej FIFA ustanovila vyšetrovaciu komisiu svojho etického výboru. Komisia sa mala zaoberať aj podozreniami z ovplyvňovania hlasovania z roku 2010 a jej záverečná správa mala byť dokončená v júni tohto roku. Nebola. Ďalší termín je september, pričom už dnes je jasné, že správa nebude zverejnená. Dozvieme sa len akési zhrnutie.
Niečo zaujímavé by však toto zhrnutie mohlo obsahovať. Môžeme tak usudzovať z prekvapujúcej zmeny postoja pána Blattera k celej záležitosti. Tento neochvejný zástanca šampionátu v Katare zrazu pred tromi mesiacmi pripustil v rozhovore pre švajčiarsku televíziu, že pridelenie majstrovstiev sveta tejto krajine bolo chybou. Gary Lineker sa tomu potešil a na twitteri napísal, že Blatter už možno píše svoju rezignáciu.
Ale už o pár týždňov prišiel Blatter s vyhlásením, že všetky obvinenia v súvislosti s Katarom sú rasisticky motivované. Nuž, a keď to povie laureát ceny za mier svetovej atletickej federácie, tak to už má nejakú váhu. Takže, ako to vlastne je? Začína Blatterovi naozaj tiecť do topánok, alebo je to len ďalšia nepríjemnosť, ktorú nakoniec bravúrne vyrieši? Určitý názor si môžeme urobiť na základe toho, ako vyriešil niektoré z minulých nepríjemností. A o tom sa dá všeličo dočítať v predchádzajúcej knihe Andrewa Jenningsa Faul.
.audit
Sepp Blatter sa stal prezidentom FIFA v roku 1998 (predtým bol 17 rokov generálnym tajomníkom). Neboli to najlepšie časy. Jedným z dôvodov bolo, že marketingová forma ISL (International Sport & Leisure), s ktorou mala FIFA veľmi nadštandardné vzťahy, sa zmietala v problémoch. Pre FIFA to znamenalo, že od ISL nedokázala vymôcť desiatky miliónov švajčiarskych frankov za predaj televíznych práv.
Andrew Jennings opisuje, ako sa Blatter vyrovnal s touto situáciou. Je pravda, že sa hneď od svojho zvolenia do funkcie prezidenta snažil peniaze od ISL získať. Ale zrejme práve pre tie nadštandardné a zvláštne vzťahy sa rozhodne nesnažil príliš. Mohol si to dovoliť, pretože vďaka vysokému úveru od Credit Suisse nemala FIFA problém s hotovosťou. Takže okrem najužšieho vedenia nikto nevedel, že je vinou nedobytných pohľadávok hlboko v červených číslach.
Takto to išlo dva a pol roka a za ten čas ISL nezadržateľne smerovala k bankrotu. A to bol pre Blattera problém. Po vyhlásení bankrotu by sa totiž k účtom ISL dostal konkurzný správca a ten by zverejnil výšku pohľadávok FIFA. To by aspoň čiastočne odhalilo skutočný stav financií FIFA, čo by na prezidenta nevrhlo veľmi príjemné svetlo.
Krátko pred krachom ISL začiatkom roku 2001, preto vedenie FIFA vylepšilo finačnú bilanciu pozoruhodným trikom. Predali marketingové práva na budúce majstrovstvá sveta a utŕžené peniaze vykázali ako príjmy, ktoré zahrnuli do účtovníctva za daný a predchádzajúci rok. Podľa Jenningsa to stihli na poslednú chvíľu, pretože od roku 2002 je vo Švajčiarsku takýto postup nezákonný.
Bankrot ISL ukázal presne to, čoho sa Blatter obával. Vysvitlo, že dlh ISL voči FIFA dosahuje desiatky miliónov švajčiarskych frankov. Blatter sa tváril prekvapene, ako keby to bola pre neho úplná novinka. Ale pre veľa ľudí z výkonného výboru to naozaj novinka bola a títo ľudia začali klásť nepríjemné otázky. Chceli od Blattera, aby vysvetlil mnohé čudné veci vo finančných tokoch a celkovom riadení organizácie. Vnútorná opozícia narastala a pred blížiacim sa kongresom FIFA to so Seppom nevyzeralo veľmi dobre.
Nuž, ale na kongrese to Sepp zmákol. Vyhlásil, že z finančného hľadiska je situácia konsolidovaná, že každá národná asociácia bude naďalej dostávať 250 000 dolárov ročne a slávnostne spustil kampaň proti rasizmu. Neprajníci síce nedali úplne pokoj, a tak sa im musel slúbiť, že nechá urobiť externý audit a preveriť účtovné knihy – ale mohlo to dopadnúť oveľa horšie.
Namiesto skutočného auditu však dal vypracovať len krátke zhrnutie účtovných kníh. Členovia výkonného výboru tak dostali namiesto stoviek strán podrobných čísiel len dvojstranové zhrnutie. To niektorých z nich dosť rozčúlilo, takže požadovali zvolanie mimoriadneho zasadnutia výboru, ktorý by ustanovil internú vyšetrovaciu komisiu na preverenie účtov a zmlúv. Blatter sa aj tejto požiadavke vyhol elegantným manévrom. Prebral iniciatívu a sám menoval interný auditorský výbor. Boli v ňom najmä jeho verní, ale jej predsedom sa stal človek, ktorý už Blatterovi nijako zvlášť nedôveroval. A tak Blatter po mesiaci činnosť výboru ukončil, respektíve prerušil. Podľa Jennigsovej knihy tak urobil slovami: „V záujme zaistenia a ochrany záujmov FIFA musím pozastaviť činnosť interného auditorského výboru, kým nebude vyšetrená záležitosť porušenia dôvery a spôsob, akým členovia výboru nakladali so zverenými dokumentmi.“
Predseda výboru k tomu novinárom povedal. „Stretol som sa s prezidentom a ten nebol schopný uviesť ani jediný príklad informácie, ktorá bola oznámená výhradne členom auditorského výboru a unikla, ani poskytnúť príklad akéhokoľvek dokumentu, s ktorým by sa nakladalo nesprávne. Podľa môjho názoru nemá pozastavenie činnosti výboru nijaké opodstatnenie.“ Tento názor sa však ukázal v porovnaní s názorom prezidenta pomerne irelevantný.
.úplatky
Sepp Blatter dokázal ustáť aj onakvejšie veci, ako akúsi vnútornú opozíciu. Po bankrote ISL zistil konkurzný správca, že táto firma sa podieľala na korupcii športových funkcionárov. Prípadom sa začal zaoberať švajčiarsky vyšetrovateľ. A ten zistil, že na výplatnej páske ISL boli aj vysokí funkcionári FIFA. Keďže však byť na výplatnej páske nie je trestný čin, vyšetrovateľ nemal ako vzniesť obvinenia priamo a FIFA sa k žalobám akosi nemala. Dokonca vyvíjala výrazné právne úsilie smerujúce k tomu, aby výsledky vyšetrovania nemohli byť zverejnené. To sa darilo až do roku 2012, keď švajčiarsky najvyšší súd rozhodol, že tieto výsledky môžu a majú byť aspoň čiastočne zverejnené.
A tak sme sa dozvedeli, že len bývalý prezident FIFA João Havelange a jeho zať Ricardo Teixeira (člen výkonného výboru FIFA) dostali od ISL v rokoch 19902 až 2000 spolu 41 miliónov švajčiarskych frankov. Len títo dvaja muži dostali na súkromné účty približne dve tretiny zo sumy, ktorú nemohla FIFA vymôcť od ISL. O platbách Seppovi Blatterovi však zatiaľ nie je verejne nič známe. On sám tvrdí, že nikdy nijaký úplatok nedostal a že hoci bol v rokoch 1992 až 2000 najprv generálnym sekretárom, a potom prezidentom FIFA, o úplatkoch pre Havelanga a Teixeiru vôbec nič nevedel. Ani o nijakých iných úplatkoch. A človek je naozaj v pokušení mu veriť.
Ak teda vezmeme do úvahy, čomu všetkému sa súčasný prezident FIFA dokázal vyhnúť v minulosti, zdá sa veľmi pravdepodobné, že aj teraz prepláva búrlivými vodami bez väčších strát. Nezdá sa, že by mu hrozilo niečo, s čím by si nevedel poradiť. Naopak, je celkom pravdepodobné, že o rok sa Sepp Blatter stane znovu prezidentom FIFA a neskôr dostane buď on osobne, alebo FIFA pod jeho vedením Nobelovu cenu mieru.
Terčom Linekerovej kritiky však nie je Katar, ale FIFA, a najmä jej prezident Sepp Blatter. Bývalý skvelý anglický útočník nazýva metódy tohto švajčiarskeho úradníka diktátorskými a o korupcii na najvyšších miestach FIFA hovorí, že je mu z nich na vracanie. Iný anglický športový novinár, Andrew Jennigns, prirovnáva vo svojej najnovšej knihe Omerta svetovú futbalovú federáciu k mafii. Podtitul tejto knihy, ku ktorej napísal predslov jeden z najlepších hráčov histórie Romário, znie: FIFA Seppa Blattera – rodina organizovaného zločinu.
K Blatterovým kritikom sa časom zrejme pridá aj ďalšia z futbalových legiend, Michel Platini. Tento bývalý Blatterov spojenec totiž mieni na budúci rok kandidovať vo voľbách šéfa FIFA proti súčasnému prezidentovi. Ak neuspeje a Blatter sa s ním potom vyrovná tak, ako je jeho zvykom, možno nám aj Platini niečo málo prezradí. Aj keď veľmi pravdepodobné to nie je.
.hlasovanie
O tom, komu budú pridelené majstrovstvá sveta v rokoch 2018 a 2022, hlasoval 24-členný výkonný výbor FIFA v decembri roku 2010. Z 24 členov však hlasovalo len 22. Dvaja viceprezidenti FIFA boli totiž hlasovacieho práva zbavení pre podozrenie z korupcie. Ani tento krok však zrejme nezabezpečil úplne čisté hlasovanie.
V máji 2011 vypovedal v Londýne pred parlamentnou komisiou bývalý šéf anglického prípravného výboru pre MS 2018 lord Treisman (Anglicko sa tiež uchádzalo o tieto majstrovstvá). Hovoril o tom, ako ho štyria členovia výboru FIFA žiadali o rôzne benefity výmenou za ich hlas. Vicepezident FIFA Jack Warner vraj žiadal o 2,5 milióna libier (údajne na projekty) a člen výkonného výboru Nicolas Leoz chcel byť povýšený do šľachtického stavu. V ten istý májový deň priniesli The Sunday Times informácie o tom, že dvaja ďalší členovia výkonného výboru FIFA, Issa Hayatou a Jacques Anouma, dostali po 1,5 milióna dolárov za svoje hlasy pre Katar.
Sepp Blatter označil tieto tvrdenia za nepodložené. Lenže, keď vysvitlo, že zdrojom britských novinárov bola Phaedra Almajid, ktorá pracovala pre katarský prípravný výbor, muselo sa nájsť nejaké vysvetlenie. A aj sa našlo. Jedného dňa dostala FIFA od Phaedry Almajid e-mail, v ktorom sa priznáva, že si to celé vymyslela. Vraj z pomsty za to, že prišla o prácu. Svoje tvrdenia podpísala pred právnikom a nezabudla zdôrazniť, že na ňu nebol vyvíjaný nijaký nátlak.
Čo ako brilantné to bolo riešenie, zrejme aj sám Blatter cítil, že do dokonalosti tomu predsa len čosi chýba. A tak v polovici roku 2012 začal s novou vlnou antikorupčných opatrení, v rámci ktorej FIFA ustanovila vyšetrovaciu komisiu svojho etického výboru. Komisia sa mala zaoberať aj podozreniami z ovplyvňovania hlasovania z roku 2010 a jej záverečná správa mala byť dokončená v júni tohto roku. Nebola. Ďalší termín je september, pričom už dnes je jasné, že správa nebude zverejnená. Dozvieme sa len akési zhrnutie.
Niečo zaujímavé by však toto zhrnutie mohlo obsahovať. Môžeme tak usudzovať z prekvapujúcej zmeny postoja pána Blattera k celej záležitosti. Tento neochvejný zástanca šampionátu v Katare zrazu pred tromi mesiacmi pripustil v rozhovore pre švajčiarsku televíziu, že pridelenie majstrovstiev sveta tejto krajine bolo chybou. Gary Lineker sa tomu potešil a na twitteri napísal, že Blatter už možno píše svoju rezignáciu.
Ale už o pár týždňov prišiel Blatter s vyhlásením, že všetky obvinenia v súvislosti s Katarom sú rasisticky motivované. Nuž, a keď to povie laureát ceny za mier svetovej atletickej federácie, tak to už má nejakú váhu. Takže, ako to vlastne je? Začína Blatterovi naozaj tiecť do topánok, alebo je to len ďalšia nepríjemnosť, ktorú nakoniec bravúrne vyrieši? Určitý názor si môžeme urobiť na základe toho, ako vyriešil niektoré z minulých nepríjemností. A o tom sa dá všeličo dočítať v predchádzajúcej knihe Andrewa Jenningsa Faul.
.audit
Sepp Blatter sa stal prezidentom FIFA v roku 1998 (predtým bol 17 rokov generálnym tajomníkom). Neboli to najlepšie časy. Jedným z dôvodov bolo, že marketingová forma ISL (International Sport & Leisure), s ktorou mala FIFA veľmi nadštandardné vzťahy, sa zmietala v problémoch. Pre FIFA to znamenalo, že od ISL nedokázala vymôcť desiatky miliónov švajčiarskych frankov za predaj televíznych práv.
Andrew Jennings opisuje, ako sa Blatter vyrovnal s touto situáciou. Je pravda, že sa hneď od svojho zvolenia do funkcie prezidenta snažil peniaze od ISL získať. Ale zrejme práve pre tie nadštandardné a zvláštne vzťahy sa rozhodne nesnažil príliš. Mohol si to dovoliť, pretože vďaka vysokému úveru od Credit Suisse nemala FIFA problém s hotovosťou. Takže okrem najužšieho vedenia nikto nevedel, že je vinou nedobytných pohľadávok hlboko v červených číslach.
Takto to išlo dva a pol roka a za ten čas ISL nezadržateľne smerovala k bankrotu. A to bol pre Blattera problém. Po vyhlásení bankrotu by sa totiž k účtom ISL dostal konkurzný správca a ten by zverejnil výšku pohľadávok FIFA. To by aspoň čiastočne odhalilo skutočný stav financií FIFA, čo by na prezidenta nevrhlo veľmi príjemné svetlo.
Krátko pred krachom ISL začiatkom roku 2001, preto vedenie FIFA vylepšilo finačnú bilanciu pozoruhodným trikom. Predali marketingové práva na budúce majstrovstvá sveta a utŕžené peniaze vykázali ako príjmy, ktoré zahrnuli do účtovníctva za daný a predchádzajúci rok. Podľa Jenningsa to stihli na poslednú chvíľu, pretože od roku 2002 je vo Švajčiarsku takýto postup nezákonný.
Bankrot ISL ukázal presne to, čoho sa Blatter obával. Vysvitlo, že dlh ISL voči FIFA dosahuje desiatky miliónov švajčiarskych frankov. Blatter sa tváril prekvapene, ako keby to bola pre neho úplná novinka. Ale pre veľa ľudí z výkonného výboru to naozaj novinka bola a títo ľudia začali klásť nepríjemné otázky. Chceli od Blattera, aby vysvetlil mnohé čudné veci vo finančných tokoch a celkovom riadení organizácie. Vnútorná opozícia narastala a pred blížiacim sa kongresom FIFA to so Seppom nevyzeralo veľmi dobre.
Nuž, ale na kongrese to Sepp zmákol. Vyhlásil, že z finančného hľadiska je situácia konsolidovaná, že každá národná asociácia bude naďalej dostávať 250 000 dolárov ročne a slávnostne spustil kampaň proti rasizmu. Neprajníci síce nedali úplne pokoj, a tak sa im musel slúbiť, že nechá urobiť externý audit a preveriť účtovné knihy – ale mohlo to dopadnúť oveľa horšie.
Namiesto skutočného auditu však dal vypracovať len krátke zhrnutie účtovných kníh. Členovia výkonného výboru tak dostali namiesto stoviek strán podrobných čísiel len dvojstranové zhrnutie. To niektorých z nich dosť rozčúlilo, takže požadovali zvolanie mimoriadneho zasadnutia výboru, ktorý by ustanovil internú vyšetrovaciu komisiu na preverenie účtov a zmlúv. Blatter sa aj tejto požiadavke vyhol elegantným manévrom. Prebral iniciatívu a sám menoval interný auditorský výbor. Boli v ňom najmä jeho verní, ale jej predsedom sa stal človek, ktorý už Blatterovi nijako zvlášť nedôveroval. A tak Blatter po mesiaci činnosť výboru ukončil, respektíve prerušil. Podľa Jennigsovej knihy tak urobil slovami: „V záujme zaistenia a ochrany záujmov FIFA musím pozastaviť činnosť interného auditorského výboru, kým nebude vyšetrená záležitosť porušenia dôvery a spôsob, akým členovia výboru nakladali so zverenými dokumentmi.“
Predseda výboru k tomu novinárom povedal. „Stretol som sa s prezidentom a ten nebol schopný uviesť ani jediný príklad informácie, ktorá bola oznámená výhradne členom auditorského výboru a unikla, ani poskytnúť príklad akéhokoľvek dokumentu, s ktorým by sa nakladalo nesprávne. Podľa môjho názoru nemá pozastavenie činnosti výboru nijaké opodstatnenie.“ Tento názor sa však ukázal v porovnaní s názorom prezidenta pomerne irelevantný.
.úplatky
Sepp Blatter dokázal ustáť aj onakvejšie veci, ako akúsi vnútornú opozíciu. Po bankrote ISL zistil konkurzný správca, že táto firma sa podieľala na korupcii športových funkcionárov. Prípadom sa začal zaoberať švajčiarsky vyšetrovateľ. A ten zistil, že na výplatnej páske ISL boli aj vysokí funkcionári FIFA. Keďže však byť na výplatnej páske nie je trestný čin, vyšetrovateľ nemal ako vzniesť obvinenia priamo a FIFA sa k žalobám akosi nemala. Dokonca vyvíjala výrazné právne úsilie smerujúce k tomu, aby výsledky vyšetrovania nemohli byť zverejnené. To sa darilo až do roku 2012, keď švajčiarsky najvyšší súd rozhodol, že tieto výsledky môžu a majú byť aspoň čiastočne zverejnené.
A tak sme sa dozvedeli, že len bývalý prezident FIFA João Havelange a jeho zať Ricardo Teixeira (člen výkonného výboru FIFA) dostali od ISL v rokoch 19902 až 2000 spolu 41 miliónov švajčiarskych frankov. Len títo dvaja muži dostali na súkromné účty približne dve tretiny zo sumy, ktorú nemohla FIFA vymôcť od ISL. O platbách Seppovi Blatterovi však zatiaľ nie je verejne nič známe. On sám tvrdí, že nikdy nijaký úplatok nedostal a že hoci bol v rokoch 1992 až 2000 najprv generálnym sekretárom, a potom prezidentom FIFA, o úplatkoch pre Havelanga a Teixeiru vôbec nič nevedel. Ani o nijakých iných úplatkoch. A človek je naozaj v pokušení mu veriť.
Ak teda vezmeme do úvahy, čomu všetkému sa súčasný prezident FIFA dokázal vyhnúť v minulosti, zdá sa veľmi pravdepodobné, že aj teraz prepláva búrlivými vodami bez väčších strát. Nezdá sa, že by mu hrozilo niečo, s čím by si nevedel poradiť. Naopak, je celkom pravdepodobné, že o rok sa Sepp Blatter stane znovu prezidentom FIFA a neskôr dostane buď on osobne, alebo FIFA pod jeho vedením Nobelovu cenu mieru.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.