Alebo žeby práve ony boli zdrojom negatívnych emócií preto, že negatívne emócie mobilizujú, prebúdzajú strach, disciplinujú, búšia na spodné pudy, ukazujú prstom na nepriateľa, sú účinné? Uzavretý kruh.
Odborníci sú presvedčení, že na úplnom začiatku života dieťaťa sa formuje človek navždy. Neverbálnou komunikáciou, prenosom emócií (predovšetkým medzi matkou a dieťaťom), „vlnením“ takmer magickým. Dosť dobrá matka (a otec) majú dosť dobré deti. A takéto deti sú dosť dobrým predpokladom toho, aby aj komunita, spoločenstvo, spoločnosť boli dosť dobré. Akurát dosť dobrých rodičov nikdy nebude dosť a takzvaný ľud so železnou istotou vytuší: „henten je ako ja!“ a bác s volebným lístkom do urny. Pamätáte sa ešte, koho ste volili minule, predminule a predpredminule?
Súčasný pápež František, súčasný dalajláma a mnohí ďalší sú modelmi pozitívneho správania. Občas však prichádza chvíľa, keď proti deštruktívnej sile negatívnych emócií treba nasadiť všetky prostriedky i seba. Problémom býva uhádnuť, že tá chvíľa už je tu. Je to napríklad vtedy, keď sa konšpiračné bludy stanú politikou, keď národné a etnické averzie alebo ekonomické a sociálne nerovnosti prerastú do pouličného násilia, alebo keď sa v politickej aréne presadia psychopati.
V čase, keď som písal tento text, zaregistroval som v médiách jedného zo štyroch najvýznamnejších českých politikov ako na margo zákona, ktorý – zrejme právom – považoval za dobrý a ktorý parlament neschválil, hovorí približne toto (http://zpravy.idnes.cz/mit-dobreho-nahradnika-okamzite-rezignuji-rekl-babis-pc9-/domaci.aspx?c=A140725_152110_domaci_kop): „Nečudujem sa, že ľudia pohŕdajú politikmi. Aj ja sa hanbím, že medzi nich patrím, a keby som mal náhradníka, tak okamžite rezignujem.“ A odkiaľže tí politici, vrátane dotyčného, spadli? A kýmže to ten ľud pohŕda? Svojou demokratickou voľbou?
Kedysi som si z teórie modelovania sociálnych systémov osvojil aj tento poznatok: Niekedy stačí drobný impulz do citlivého miesta systému, a nastanú zmeny nedozerného rozsahu a dopadov. Niet takého kúzelníka, ktorý by vedel predvídať, či budú dobré, alebo zlé. Existuje však istá pravdepodobnosť, že ak do citlivého miesta systému štuchne láskavá, súcitná a múdra ruka, dopadne to dobre. A nemusí to byť rovno systém, stačí aj rodina, komunita, najbližšie sociálne okolie. Jasné, najbližšie sociálne okolie pápeža Františka, dalajlámu či Fedora Gála sú kvantitatívne aj kvalitatívne nemerateľné. Alebo žeby naozaj aj v zrnku prachu či jednom človeku bol celý Vesmír?
Odborníci sú presvedčení, že na úplnom začiatku života dieťaťa sa formuje človek navždy. Neverbálnou komunikáciou, prenosom emócií (predovšetkým medzi matkou a dieťaťom), „vlnením“ takmer magickým. Dosť dobrá matka (a otec) majú dosť dobré deti. A takéto deti sú dosť dobrým predpokladom toho, aby aj komunita, spoločenstvo, spoločnosť boli dosť dobré. Akurát dosť dobrých rodičov nikdy nebude dosť a takzvaný ľud so železnou istotou vytuší: „henten je ako ja!“ a bác s volebným lístkom do urny. Pamätáte sa ešte, koho ste volili minule, predminule a predpredminule?
Súčasný pápež František, súčasný dalajláma a mnohí ďalší sú modelmi pozitívneho správania. Občas však prichádza chvíľa, keď proti deštruktívnej sile negatívnych emócií treba nasadiť všetky prostriedky i seba. Problémom býva uhádnuť, že tá chvíľa už je tu. Je to napríklad vtedy, keď sa konšpiračné bludy stanú politikou, keď národné a etnické averzie alebo ekonomické a sociálne nerovnosti prerastú do pouličného násilia, alebo keď sa v politickej aréne presadia psychopati.
V čase, keď som písal tento text, zaregistroval som v médiách jedného zo štyroch najvýznamnejších českých politikov ako na margo zákona, ktorý – zrejme právom – považoval za dobrý a ktorý parlament neschválil, hovorí približne toto (http://zpravy.idnes.cz/mit-dobreho-nahradnika-okamzite-rezignuji-rekl-babis-pc9-/domaci.aspx?c=A140725_152110_domaci_kop): „Nečudujem sa, že ľudia pohŕdajú politikmi. Aj ja sa hanbím, že medzi nich patrím, a keby som mal náhradníka, tak okamžite rezignujem.“ A odkiaľže tí politici, vrátane dotyčného, spadli? A kýmže to ten ľud pohŕda? Svojou demokratickou voľbou?
Kedysi som si z teórie modelovania sociálnych systémov osvojil aj tento poznatok: Niekedy stačí drobný impulz do citlivého miesta systému, a nastanú zmeny nedozerného rozsahu a dopadov. Niet takého kúzelníka, ktorý by vedel predvídať, či budú dobré, alebo zlé. Existuje však istá pravdepodobnosť, že ak do citlivého miesta systému štuchne láskavá, súcitná a múdra ruka, dopadne to dobre. A nemusí to byť rovno systém, stačí aj rodina, komunita, najbližšie sociálne okolie. Jasné, najbližšie sociálne okolie pápeža Františka, dalajlámu či Fedora Gála sú kvantitatívne aj kvalitatívne nemerateľné. Alebo žeby naozaj aj v zrnku prachu či jednom človeku bol celý Vesmír?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.