Keď som bol pred časom doma na Liptove, zastavil som sa pozrieť i na Kaplnku Bratstva muzikantov veľkobobroveckých. Nechali si ju v 18. storočí v Bobrovci postaviť tamojší hudobníci (naši súčasníci z nej nedávno ukradli sochu) a čítal som o nej kedysi v štúdii etnomuzikologičky Alice Elschekovej. Pri príležitosti tejto v podstate náhodnej návštevy sa mi do rúk dostal i odpis artikul muzikantského cechu, v ktorých o. i. stojí: „Keby niektorý člen z opilstva nebol schopný hrať, z jeho podielu má byť odmenený ten, kto zaňho pracuje. Je slušné, aby principál pri delení zárobku dostal väčší podiel, proti tomu nech žiaden za zlé nemá.“
.hudba z panského dvora
Hoci organizácia na cechový spôsob predstavuje skôr raritu, aj takéto zoskupenia, o ktorých pôsobení na dvoroch uhorskej šľachty vieme stále pomerne málo, patria do dejín hudby. Tie na území dnešného Slovenska nepoznajú v prvej polovici 18. storočia osobnosti formátu Johanna Sebastiana Bacha či Geroga Friedricha Händla. Archívy však obsahujú viaceré zbierky (Uhrovské zbierky, Zborník Eleonóry Susanny Lányiovej), ktorých obsah je rovnako zaujímavý a bohatý ako história tohto regiónu. V repertoári týchto pamiatok sa stretáva univerzálna vysoká kultúra európskej šľachty so slovenskými, poľskými či maďarskými ľudovými piesňami a tancami, ale aj s exoticky znejúcimi židovskými, rómskymi či orientálnymi nápevmi. „Melódie z rôznych kútov Uhorska mi otvorili nový pohľad na spolužitie mnohých národností a kultúr na našom území v 18. storočí. Zároveň sa zrodil nápad priniesť tento pestrý kaleidoskop v podobe nahrávky,“ napísal v buklete k predchádzajúcej nahrávke podobného repertoáru Uhrovskej zbierky (Pavian records 2012) umelecký vedúci Solamente naturali, charizmatický huslista Miloš Valent. Naštudovanie výberu z Nápevov starých slovenských zpjevanek od urodzené pani Anny Szirmay rozené Keczerové – ako pamiatku nazval pozdišovský učiteľ Karol Szereday (dnes vieme, že urodzená šľachtičná zomrela ešte pred zapísaním zbierky), ktorý ju v roku 1867 daroval Matici slovenskej – je pokračovaním objavovania tohto kaleidoskopu, ktorý Solamente začali realizovať prostredníctvom CD od levočského Pestrého zborníka (Hudobné centrum 2007). „So Solamente sa pri naštudovaní zbierky opierame o regionálne špecifiká jednotlivých melódií. Ide teda o akúsi dobovú, ale aj regionálnu rekonštrukciu,“ vysvetľuje prístup k hudobnému materiálu cimbalista, fujarista, píšťalkár a vyštudovaný skladateľ Michal Paľko.
.oživenie rekonštrukciou
Na nahrávke výberu zo zbierky, ktorá vznikla kdesi medzi Liptovom a Spišom, ožívajú niekoľkotaktové melódie, určené pravdepodobne primášovi šľachtickej kapely v plnej kráse vďaka citlivým aranžmánom Miloša Valenta a Michala Paľka (jedna „runda“ je venovaná aj úpravám Vladimíra Godára) invenčne a premyslene využívajúcim farebné kombinácie historických i ľudových sláčikových a strunových nástrojov, ale aj gájd, ninery, citary, kobzy, šalmaja (Róbert Žilík) a rôznych druhov píšťal. Pestrosť nie je prítomná len v inštrumentácii, ale aj v náladách, ktoré sa Solamente darí dávkovať presne tak, aby o niečo málo viac než hodinový výsledok ani na sekundu nenudil. Exoticky zafarbené nápevy, okorenené perkusiami Baykala Doğana, ktoré odkazujú na turecké panstvo, striedajú hajdúcke tance z nepokojných čias protihabsburských povstaní, drsný zemitý zvuk ľudových huslí-zlobcokov sa strieda s mäkkým zádumčivým sólom flauty, nechýba ani špecifický hudobný humor a samozrejme piesne (temná Žela trowke, ktorá sa nachádza aj na vynikajúcej nahrávke Miloša Valenta so súborom Holland Baroque Society, dostala v „naturálnej“ interpretácii Dagmar Valentovej a „orientálnom“ háve špecifické emocionálne zafarbenie).
Zriedkavou kvalitou interpretácie je hudobná bezprostrednosť, vďaka ktorej sa prirodzene prelínajú hranice aranžmán/improvizácia a ktorá – umocnená plastickým zvukovým spracovaním v réžii Jaroslava Stráňavského – nestráca nič zo svojej pôsobivosti ani pri opakovanom počúvaní. To spríjemní i kvalitne spracované vydanie CD s programovou knižkou, fotografiami od violistu súboru Petra Vrbinčíka a celkový dizajn edície od Vladimíra Yurkovica. „Rekonštrukcia“ tohto typu repertoáru, ako svoj tvorivý vklad nazýva Miloš Valent, si vyžaduje veľkú mieru tvorivosti, vkusu a poznania, no aj tak prináša so sebou otázky týkajúce sa štýlu, hráčskych techník, obsadenia, ktoré zamestnávajú a ešte dlhý čas budú zamestnávať hudobných historikov i etnomuzikológov. Interpret má v podstate dve možnosti: ignorovať tento materiál alebo sa s použitím všetkého dostupného zázemia pokúsiť preklenúť medzery v poznaní vlastnou imagináciou. Milošovi Valentovi a Solamente naturali sa to podarilo fascinujúcim spôsobom, keď sa otázky, či počúvame starú, ľudovú hudbu, či dokonca world music javia ako malicherné. Oživenie Zbierky piesní a tancov Anny Szirmay-Keczerovej na CD (odskúšané s úspechom na množstve koncertov doma i v zahraničí) je rovnako dôležité ako vydanie tejto cennej zbierky Jozefom Kresánkom v roku 1967. Preto som ako názov článku použil staršie pomenovanie, ktoré jej nestor slovenskej muzikológie svojho času dal: Melodiarium.
Collection of Annae Szirmay-Keczer, Miloš Valent & Solamente naturali, Pavian Records 2013. Rozhovor s Milošom Valentom a Michalom Paľkom o najnovšom CD Solamente naturali odvysiela 21. 8. Rádio Devín v relácii Ars musica.
.hudba z panského dvora
Hoci organizácia na cechový spôsob predstavuje skôr raritu, aj takéto zoskupenia, o ktorých pôsobení na dvoroch uhorskej šľachty vieme stále pomerne málo, patria do dejín hudby. Tie na území dnešného Slovenska nepoznajú v prvej polovici 18. storočia osobnosti formátu Johanna Sebastiana Bacha či Geroga Friedricha Händla. Archívy však obsahujú viaceré zbierky (Uhrovské zbierky, Zborník Eleonóry Susanny Lányiovej), ktorých obsah je rovnako zaujímavý a bohatý ako história tohto regiónu. V repertoári týchto pamiatok sa stretáva univerzálna vysoká kultúra európskej šľachty so slovenskými, poľskými či maďarskými ľudovými piesňami a tancami, ale aj s exoticky znejúcimi židovskými, rómskymi či orientálnymi nápevmi. „Melódie z rôznych kútov Uhorska mi otvorili nový pohľad na spolužitie mnohých národností a kultúr na našom území v 18. storočí. Zároveň sa zrodil nápad priniesť tento pestrý kaleidoskop v podobe nahrávky,“ napísal v buklete k predchádzajúcej nahrávke podobného repertoáru Uhrovskej zbierky (Pavian records 2012) umelecký vedúci Solamente naturali, charizmatický huslista Miloš Valent. Naštudovanie výberu z Nápevov starých slovenských zpjevanek od urodzené pani Anny Szirmay rozené Keczerové – ako pamiatku nazval pozdišovský učiteľ Karol Szereday (dnes vieme, že urodzená šľachtičná zomrela ešte pred zapísaním zbierky), ktorý ju v roku 1867 daroval Matici slovenskej – je pokračovaním objavovania tohto kaleidoskopu, ktorý Solamente začali realizovať prostredníctvom CD od levočského Pestrého zborníka (Hudobné centrum 2007). „So Solamente sa pri naštudovaní zbierky opierame o regionálne špecifiká jednotlivých melódií. Ide teda o akúsi dobovú, ale aj regionálnu rekonštrukciu,“ vysvetľuje prístup k hudobnému materiálu cimbalista, fujarista, píšťalkár a vyštudovaný skladateľ Michal Paľko.
.oživenie rekonštrukciou
Na nahrávke výberu zo zbierky, ktorá vznikla kdesi medzi Liptovom a Spišom, ožívajú niekoľkotaktové melódie, určené pravdepodobne primášovi šľachtickej kapely v plnej kráse vďaka citlivým aranžmánom Miloša Valenta a Michala Paľka (jedna „runda“ je venovaná aj úpravám Vladimíra Godára) invenčne a premyslene využívajúcim farebné kombinácie historických i ľudových sláčikových a strunových nástrojov, ale aj gájd, ninery, citary, kobzy, šalmaja (Róbert Žilík) a rôznych druhov píšťal. Pestrosť nie je prítomná len v inštrumentácii, ale aj v náladách, ktoré sa Solamente darí dávkovať presne tak, aby o niečo málo viac než hodinový výsledok ani na sekundu nenudil. Exoticky zafarbené nápevy, okorenené perkusiami Baykala Doğana, ktoré odkazujú na turecké panstvo, striedajú hajdúcke tance z nepokojných čias protihabsburských povstaní, drsný zemitý zvuk ľudových huslí-zlobcokov sa strieda s mäkkým zádumčivým sólom flauty, nechýba ani špecifický hudobný humor a samozrejme piesne (temná Žela trowke, ktorá sa nachádza aj na vynikajúcej nahrávke Miloša Valenta so súborom Holland Baroque Society, dostala v „naturálnej“ interpretácii Dagmar Valentovej a „orientálnom“ háve špecifické emocionálne zafarbenie).
Zriedkavou kvalitou interpretácie je hudobná bezprostrednosť, vďaka ktorej sa prirodzene prelínajú hranice aranžmán/improvizácia a ktorá – umocnená plastickým zvukovým spracovaním v réžii Jaroslava Stráňavského – nestráca nič zo svojej pôsobivosti ani pri opakovanom počúvaní. To spríjemní i kvalitne spracované vydanie CD s programovou knižkou, fotografiami od violistu súboru Petra Vrbinčíka a celkový dizajn edície od Vladimíra Yurkovica. „Rekonštrukcia“ tohto typu repertoáru, ako svoj tvorivý vklad nazýva Miloš Valent, si vyžaduje veľkú mieru tvorivosti, vkusu a poznania, no aj tak prináša so sebou otázky týkajúce sa štýlu, hráčskych techník, obsadenia, ktoré zamestnávajú a ešte dlhý čas budú zamestnávať hudobných historikov i etnomuzikológov. Interpret má v podstate dve možnosti: ignorovať tento materiál alebo sa s použitím všetkého dostupného zázemia pokúsiť preklenúť medzery v poznaní vlastnou imagináciou. Milošovi Valentovi a Solamente naturali sa to podarilo fascinujúcim spôsobom, keď sa otázky, či počúvame starú, ľudovú hudbu, či dokonca world music javia ako malicherné. Oživenie Zbierky piesní a tancov Anny Szirmay-Keczerovej na CD (odskúšané s úspechom na množstve koncertov doma i v zahraničí) je rovnako dôležité ako vydanie tejto cennej zbierky Jozefom Kresánkom v roku 1967. Preto som ako názov článku použil staršie pomenovanie, ktoré jej nestor slovenskej muzikológie svojho času dal: Melodiarium.
Collection of Annae Szirmay-Keczer, Miloš Valent & Solamente naturali, Pavian Records 2013. Rozhovor s Milošom Valentom a Michalom Paľkom o najnovšom CD Solamente naturali odvysiela 21. 8. Rádio Devín v relácii Ars musica.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.