Tu sú dve príhody, ktoré sa mi zjavili v mysli, keď som uvažoval nad tým, ako často víťazia tí, čo kričia, sťažujú sa, protestujú, je ich počuť a ako často tí, ktorí umne mlčia.
Prvá je z knihy Crazy design o živote počítačového génia Steva Jobsa. Steve Jobs chcel počas jednej svojej nervovej fázy vyraziť dobrého zamestnanca len preto, že výrobná mašina nemala správnu farbu. Prišiel za jeho šéfom a povedal mu „Vyhoďte ho!" On mu oponoval: „Je to dobrý zamestnanec aj človek a práve sa mu narodilo dieťa.“ Nepomohlo. Steve Jobs stále kričal a domáhal sa toho, aby zamestnanca vyhodili. A tak šéf pochopil, že Steve sa nedá obmäkkčiť, prikývol, súhlasil, sľúbil. A potom chlapíka iba skrátka neprepustil. Pravdepodobne doteraz v Apple pracuje.
Iný príbeh: „Pôjdete na prvomájový pochod?" pýtali sa maliara Viktora Kubala a jeho kolegov umelcov pred 1. májom a väčšina sa snažila nájsť si výhovorku ‒ musím tam a tam, som chorý, nevládzem, a tak podobne. A tak to vždy všetko dostali príkazom a počas májového pochodu si na nich špeciálne dali pozor. Iba Viktor Kubal vždy, keď sa ho pýtali na sprievod, vyjadroval nadšenie: „Samozrejme, súdruhovia, veď je to moja povinnosť, rád prídem."
A potom vraj nikdy neprišiel. Ticho niekedy víťazí.
Prvá je z knihy Crazy design o živote počítačového génia Steva Jobsa. Steve Jobs chcel počas jednej svojej nervovej fázy vyraziť dobrého zamestnanca len preto, že výrobná mašina nemala správnu farbu. Prišiel za jeho šéfom a povedal mu „Vyhoďte ho!" On mu oponoval: „Je to dobrý zamestnanec aj človek a práve sa mu narodilo dieťa.“ Nepomohlo. Steve Jobs stále kričal a domáhal sa toho, aby zamestnanca vyhodili. A tak šéf pochopil, že Steve sa nedá obmäkkčiť, prikývol, súhlasil, sľúbil. A potom chlapíka iba skrátka neprepustil. Pravdepodobne doteraz v Apple pracuje.
Iný príbeh: „Pôjdete na prvomájový pochod?" pýtali sa maliara Viktora Kubala a jeho kolegov umelcov pred 1. májom a väčšina sa snažila nájsť si výhovorku ‒ musím tam a tam, som chorý, nevládzem, a tak podobne. A tak to vždy všetko dostali príkazom a počas májového pochodu si na nich špeciálne dali pozor. Iba Viktor Kubal vždy, keď sa ho pýtali na sprievod, vyjadroval nadšenie: „Samozrejme, súdruhovia, veď je to moja povinnosť, rád prídem."
A potom vraj nikdy neprišiel. Ticho niekedy víťazí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.