Ak ma niekde v článku, alebo v recenzii označia za heavymetalového hudobníka, kolegovia zo scény sa mi smejú. Pretože štýl, ktorý hrám, je zmes trash metalu, punku, crustu a žlčovitej nasratosti.
Heavy metal je v podstate ten neškodný predpotopný dinosaurus v obtiahnutých kožených gatiach s piskľavým hlasom. Preto radšej napíšem, čo pre mňa znamená extrémna muzika. Je to predovšetkým sloboda a odhodlanie. Sloboda vyjadrenia myšlienok tým najexpresívnejším spôsobom! Myšlienky sú podávané revom, krikom najstrašnejším do živelného explozívneho hluku. Keď nahrávam v štúdiu spev, musím byť vyzlečený a bosý. Musím byť prepojený so zemou, s hlbinami. Mentálne sa prepínam do šialenca, ktorý nemá čo stratiť. Som ako bojovník, posledný z roty, ktorý sa s holými rukami vrhá na nepriateľov. Naposledy mi v štúdiu odišiel hlas. Nemohol som rozprávať.
Ale spev som nahral a je najlepší, aký sa kedy podaril. Vychádzal z môjho vnútra, nezávisle od hlasiviek, hrdla či dychu. Zvuk gitár vytvára stenu, ktorá vás pohltí ako morská priepasť, ako vlny, v ktorých zanikáte. Často sa postavím pred „aparát“ – zosilňovač s veľkými reprákmi. Je to mašina vyššia odo mňa. Svietia v nej lampy, má tridsať rokov, zavriem oči, udriem do strún a zanikám. Nie som. Bicie sú ako guľomet. Mám šťastie, že hrám s najlepším extrémnym bubeníkom na Slovensku – Valérom Tornádom. Reže do toho a udiera, že ak ste padavka, vypadajú vám z toho plomby. Basa je vzdialené hromobitie, hrmot, rambajs, a ťažké kovové platne padajúce z vrcholku hory. To obstaráva Basia, moja sestra. Je to šleha! Na koncertoch to ožíva, lebo sa do textu vysokovýbušnej zmesi pridávajú ľudia pod pódiom. Nehovorím fanúšikovia, hovorím priatelia. Lebo o tomto je extrémna muzika, o tomto je heavy metal. O priateľstve a explózii srdca.
.pišta Chrappa, muzikant a redaktor náboženského vysielania RTVS
Heavy metal je v podstate ten neškodný predpotopný dinosaurus v obtiahnutých kožených gatiach s piskľavým hlasom. Preto radšej napíšem, čo pre mňa znamená extrémna muzika. Je to predovšetkým sloboda a odhodlanie. Sloboda vyjadrenia myšlienok tým najexpresívnejším spôsobom! Myšlienky sú podávané revom, krikom najstrašnejším do živelného explozívneho hluku. Keď nahrávam v štúdiu spev, musím byť vyzlečený a bosý. Musím byť prepojený so zemou, s hlbinami. Mentálne sa prepínam do šialenca, ktorý nemá čo stratiť. Som ako bojovník, posledný z roty, ktorý sa s holými rukami vrhá na nepriateľov. Naposledy mi v štúdiu odišiel hlas. Nemohol som rozprávať.
Ale spev som nahral a je najlepší, aký sa kedy podaril. Vychádzal z môjho vnútra, nezávisle od hlasiviek, hrdla či dychu. Zvuk gitár vytvára stenu, ktorá vás pohltí ako morská priepasť, ako vlny, v ktorých zanikáte. Často sa postavím pred „aparát“ – zosilňovač s veľkými reprákmi. Je to mašina vyššia odo mňa. Svietia v nej lampy, má tridsať rokov, zavriem oči, udriem do strún a zanikám. Nie som. Bicie sú ako guľomet. Mám šťastie, že hrám s najlepším extrémnym bubeníkom na Slovensku – Valérom Tornádom. Reže do toho a udiera, že ak ste padavka, vypadajú vám z toho plomby. Basa je vzdialené hromobitie, hrmot, rambajs, a ťažké kovové platne padajúce z vrcholku hory. To obstaráva Basia, moja sestra. Je to šleha! Na koncertoch to ožíva, lebo sa do textu vysokovýbušnej zmesi pridávajú ľudia pod pódiom. Nehovorím fanúšikovia, hovorím priatelia. Lebo o tomto je extrémna muzika, o tomto je heavy metal. O priateľstve a explózii srdca.
.pišta Chrappa, muzikant a redaktor náboženského vysielania RTVS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.