Príčin môže byť niekoľko. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že naše národné dejiny sú v porovnaní s tými európskymi či svetovými pre študentov menej atraktívne. Veď skúste preberať štúrovcov hneď po francúzskej revolúcii a Napoleonovi, či Uhorsko po roku 1867, ak ste práve s Bismarckom zjednotili Nemecko. Alebo objasňovať príčiny Povstania po rozhodujúcich bitkách 2. svetovej vojny.
Druhým dôvodom môže byť celková komplikovanosť danej témy: vysvetľovanie SNP nemožno zjednodušiť na strhujúci príbeh jednej osobnosti ako napríklad pri vláde Márie Terézie, ani vysvetliť cez jeden fenomén ako v prípade priemyselnej revolúcie či kolonizácie. Pri SNP je nevyhnutné vychádzať z kontextu vývoja vojny, nadviazať na tému slovenského štátu, priblížiť domáci aj zahraničný odboj, navyše rozdelený na komunistickú a občiansku časť. S tým súvisí množstvo dôležitých osobností, udalostí, dokumentov, skrátka faktografie, v ktorej sa aj najpozornejší žiaci môžu ľahko stratiť. Navyše, celá zložitá dráma SNP vyvrcholí porážkou pravidelnej armády a nemeckými represáliami trvajúcimi až do oslobodenia Červenou armádou. Neuspokojivý happyend.
Asi najzávažnejšou príčinou odsunu SNP na perifériu záujmu je však nedostatočná reflexia zo strany spoločnosti. Väčšina študentov o SNP predtým počula len málo: rodičia a starí rodičia ho po rokoch nekritickej glorifikácie a ideologickej dezinterpretácie skôr vytesnili. A ani iné obľúbené zdroje študentského záujmu takmer nič neponúkajú: nevznikajú nové filmy, nové knihy, už vôbec nie počítačové hry, ktoré v prípade udalostí ako francúzska revolúcia, americká občianska či druhá svetová vojna vyvolajú prinajmenšom otázku: „A, pán učiteľ, ako to bolo naozaj?“
Druhú stranu mince tvoria študenti, ktorí isté informácie majú, ale často deformované nánosmi mýtov a poloprávd nesúcimi podpis komunistickej či ľudáckej dezinterpretácie. Tie tvoria široké spektrum siahajúce od zúženia Povstania výhradne na heroické akcie partizánov až po odsúdenie SNP sťaby boľševického a protinárodného puču. O to náročnejšie je pre učiteľa prekľučkovať na cestu racionálnej a faktami podloženej argumentácie.
Čo sa dá v tejto situácii robiť? Jednou z možností je venovať sa SNP v kontexte iných európskych odbojových hnutí a povstaní, napríklad vo Varšave či na území Juhoslávie. Lepšie pochopiť význam SNP pre naše dejiny pomôže aj akcentovanie pozitívnych i negatívnych dôsledkov pre celé obdobie po roku 1945 až do súčasnosti. Faktografická náročnosť témy sa síce nedá obísť, ale predsa sa dá vytvoriť základná kostra dôležitých medzníkov a osobností. Namiesto zahlcujúceho počtu faktov je účelnejšie vytvárať multiperspektívny pohľad použitím primárnych prameňov. Namiesto pasívneho prijímania informácií je možné žiakov zobrať na aktívnu exkurziu či workshop, napríklad do Múzea SNP v Banskej Bystrici alebo do expozície v Kališti. Pozitívnym vzorom pre študentov môžu byť aj konkrétne osobné príbehy ilustrujúce postoje a konanie ľudí v zložitej dobe, napríklad Imricha Karvaša, Jána Goliana či Ľudovíta Kukorelliho.
Národná hrdosť sa nedá nadiktovať na hodine dejepisu (ani iného predmetu), môže sa vyvíjať len postupne cez poznanie, občianske povedomie a individuálne zvnútornenie u každého mladého človeka. A ktovie, možno sa raz dočkáme aj výkriku zo zadnej lavice: „Jééj, SNP!“
.autor je učiteľ dejepisu.
Druhým dôvodom môže byť celková komplikovanosť danej témy: vysvetľovanie SNP nemožno zjednodušiť na strhujúci príbeh jednej osobnosti ako napríklad pri vláde Márie Terézie, ani vysvetliť cez jeden fenomén ako v prípade priemyselnej revolúcie či kolonizácie. Pri SNP je nevyhnutné vychádzať z kontextu vývoja vojny, nadviazať na tému slovenského štátu, priblížiť domáci aj zahraničný odboj, navyše rozdelený na komunistickú a občiansku časť. S tým súvisí množstvo dôležitých osobností, udalostí, dokumentov, skrátka faktografie, v ktorej sa aj najpozornejší žiaci môžu ľahko stratiť. Navyše, celá zložitá dráma SNP vyvrcholí porážkou pravidelnej armády a nemeckými represáliami trvajúcimi až do oslobodenia Červenou armádou. Neuspokojivý happyend.
Asi najzávažnejšou príčinou odsunu SNP na perifériu záujmu je však nedostatočná reflexia zo strany spoločnosti. Väčšina študentov o SNP predtým počula len málo: rodičia a starí rodičia ho po rokoch nekritickej glorifikácie a ideologickej dezinterpretácie skôr vytesnili. A ani iné obľúbené zdroje študentského záujmu takmer nič neponúkajú: nevznikajú nové filmy, nové knihy, už vôbec nie počítačové hry, ktoré v prípade udalostí ako francúzska revolúcia, americká občianska či druhá svetová vojna vyvolajú prinajmenšom otázku: „A, pán učiteľ, ako to bolo naozaj?“
Druhú stranu mince tvoria študenti, ktorí isté informácie majú, ale často deformované nánosmi mýtov a poloprávd nesúcimi podpis komunistickej či ľudáckej dezinterpretácie. Tie tvoria široké spektrum siahajúce od zúženia Povstania výhradne na heroické akcie partizánov až po odsúdenie SNP sťaby boľševického a protinárodného puču. O to náročnejšie je pre učiteľa prekľučkovať na cestu racionálnej a faktami podloženej argumentácie.
Čo sa dá v tejto situácii robiť? Jednou z možností je venovať sa SNP v kontexte iných európskych odbojových hnutí a povstaní, napríklad vo Varšave či na území Juhoslávie. Lepšie pochopiť význam SNP pre naše dejiny pomôže aj akcentovanie pozitívnych i negatívnych dôsledkov pre celé obdobie po roku 1945 až do súčasnosti. Faktografická náročnosť témy sa síce nedá obísť, ale predsa sa dá vytvoriť základná kostra dôležitých medzníkov a osobností. Namiesto zahlcujúceho počtu faktov je účelnejšie vytvárať multiperspektívny pohľad použitím primárnych prameňov. Namiesto pasívneho prijímania informácií je možné žiakov zobrať na aktívnu exkurziu či workshop, napríklad do Múzea SNP v Banskej Bystrici alebo do expozície v Kališti. Pozitívnym vzorom pre študentov môžu byť aj konkrétne osobné príbehy ilustrujúce postoje a konanie ľudí v zložitej dobe, napríklad Imricha Karvaša, Jána Goliana či Ľudovíta Kukorelliho.
Národná hrdosť sa nedá nadiktovať na hodine dejepisu (ani iného predmetu), môže sa vyvíjať len postupne cez poznanie, občianske povedomie a individuálne zvnútornenie u každého mladého človeka. A ktovie, možno sa raz dočkáme aj výkriku zo zadnej lavice: „Jééj, SNP!“
.autor je učiteľ dejepisu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.