Keď prvý námestník českého ministra zahraničia Lubomíra Zaorálka predstavil v máji svoje osobné názory, mnohým padla sánka. Vtedy to vyzeralo, že pán Drulák bude mať vo funkcii kratšiu životnosť ako trvanlivé mlieko. Je však august, pán Drulák sa drží a čistí diplomaciu od „neokonov“ a „atlantistov“, ako im hovorí. „Ja si vôbec nemyslím, že by s havlovským poňatím ľudských práv bolo spojené nejaké významné renomé Českej republiky,“ povedal v máji v Ľudových novinách. „Ja považujem doterajšiu politiku za chybnú.“
Celý český „ľudskoprávny atlantizmus“ sa podľa neho prežil. Nová éra sa zameria na sociálne práva a nekonfrontačný jazyk. Namiesto Visegradu chce rozvíjať „balkánsku os“ Praha–Viedeň–Ľubľana–Záhreb. A ešte keď bol neuznaným akademikom a riadil Ústav medzinárodných vzťahov, v knihe Politika nezáujmu (2012) predstavil svoj sen o spoločnosti, ktorá stojí na koncepte bratstva a odvoláva vlády takzvaným revolučným referendom. Predstavte si ľavicového Romana Jocha: rovnako konzistentný intelektuál, ale s presne opačnými znamienkami.
Premiér Sobotka minulý týždeň pracne umiestnil „atlantický“ článok do časopisu Foreign Policy – ako prípravu na novembrovú cestu do Spojených štátov, kde majú v Kongrese odhaliť Václavovi Havlovi bustu ako tretiemu ne-Američanovi (vedľa Winstona Churchilla a Raoula Wallenberga). Drulákovi dal preto najavo, aby ubral. Ale ten ho nepočúva. Je doba, keď sa v českej politike lámu staré základy a vytvárajú sa nové, zjavujú sa „jurodiví“ učenci, ktorí hrajú len za seba, a premiérovi chýba „leadership“.
Kam to povedie, neviem. Ale na spoločnosť bratstva to nevyzerá.
Celý český „ľudskoprávny atlantizmus“ sa podľa neho prežil. Nová éra sa zameria na sociálne práva a nekonfrontačný jazyk. Namiesto Visegradu chce rozvíjať „balkánsku os“ Praha–Viedeň–Ľubľana–Záhreb. A ešte keď bol neuznaným akademikom a riadil Ústav medzinárodných vzťahov, v knihe Politika nezáujmu (2012) predstavil svoj sen o spoločnosti, ktorá stojí na koncepte bratstva a odvoláva vlády takzvaným revolučným referendom. Predstavte si ľavicového Romana Jocha: rovnako konzistentný intelektuál, ale s presne opačnými znamienkami.
Premiér Sobotka minulý týždeň pracne umiestnil „atlantický“ článok do časopisu Foreign Policy – ako prípravu na novembrovú cestu do Spojených štátov, kde majú v Kongrese odhaliť Václavovi Havlovi bustu ako tretiemu ne-Američanovi (vedľa Winstona Churchilla a Raoula Wallenberga). Drulákovi dal preto najavo, aby ubral. Ale ten ho nepočúva. Je doba, keď sa v českej politike lámu staré základy a vytvárajú sa nové, zjavujú sa „jurodiví“ učenci, ktorí hrajú len za seba, a premiérovi chýba „leadership“.
Kam to povedie, neviem. Ale na spoločnosť bratstva to nevyzerá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.