Spojenie technologických startupov a predstaviteľa vlády môže na prvý pohľad vyznieť ako nepodarene zostavené menu v slabšej turistickej reštaurácii. V lepšom prípade ako dobre zostrojená PR aktivita a príklad politického marketingu. V slovenských podmienkach by neprajníci mohli povedať, že takéto spojenie nemá ďaleko od oxymoronu.
Štátna správa, konkrétne Ministerstvo financií SR, v súčasnosti pripravuje koncepciu na rozvoj ekosystému startupov na Slovensku. Po jej neoficiálnom zverejnení sa prirodzene rozvírila diskusia o tom, či a čo má štát v oblasti startupov robiť, respektíve či nebude lepšie, ak nebude robiť nič. V tejto súvislosti sa ako možné riziko najviac spomína fakt, že neopatrným zásahom vládnej politiky dôjde v nádejne sa rozvíjajúcom ekosystéme k pokriveniu pravidiel a zdravého fungovania existujúcich štruktúr, a to najmä prostredníctvom neefektívnych redistribučných opatrení (dotačných schém), a s tým súvisiacou byrokratizáciou. Sporné oblasti sa pritom dotýkajú najmä nasledovných bodov: definícia startupu, licencovanie, štátna podpora.
.definícia startupu
Startup sa stal v súčasnosti viac než populárnym slovom, ktoré sa používa na pomenovanie takmer akéhokoľvek začínajúceho biznisu. Iste, startupom môže byť v podstate akékoľvek podnikanie a ako také si tiež zaslúži podporu, ale inovatívny, technologický startup sa oproti iným typom podnikania vyznačuje úplne inou dynamikou. A preto aj pomerne odlišnými potrebami. Ak teda má mať koncepcia na podporu ekosystému startupov jasné zameranie, musí byť zrejmé, čo je jej predmetom. Preto sa v koncepcii po prvýkrát uvažuje s definíciou startupu ako spoločnosti, ktorej produkt alebo služba má technologický, respektíve výskumný základ. Cieľom je vymedziť kritériá, ktorých splnenie bude podmienkou prístupu technologického startupu k podporným opatreniam, napríklad formou daňových úľav.
Koncepcia teda nemá za cieľ uzákoniť všeobecne platnú definíciu startupu, ale stanoviť definičné parametre technologického startupu. Už dnes pritom pôsobí na Slovensku viacero (technologických) startupov, ktoré pravdepodobne nebudú spĺňať túto definíciu. Znamená to však len to, že tieto startupy už prekonali kritickú hranicu, ktorú si štát určí ako kritérium podpory.
.licencovanie
Štátni úradníci teda nebudú rozhodovať o tom, či startup je skutočne startupom alebo len nejakým „štartupom“. Bude však potrebné vytvoriť spôsob na hodnotenie tých startupov, ktoré splnia kritériá, respektíve definíciu technologického startupu. V slovenských podmienkach takýto proces môže asi oprávnene vzbudzovať podozrenia, že dôjde k zbytočnej byrokratizácii, netransparentnosti, diskriminácii a podobne. V prípade startupov je to však predsa len trochu iné. Po prvé, startupová komunita je pomerne kompaktná a relatívne dobre sa navzájom pozná. Nie je nijako stavovsky organizovaná, ale prípadné abnormality by vedela veľmi rýchlo rozpoznať. Po druhé, startupy ešte nejaký čas nebudú masovou záležitosťou, a to nezmení ani táto koncepcia. Po tretie, startupom ide o to, aby čo najskôr prekročili hranice Slovenska, expandovali globálne a získavali ďalšie investície. Miera ich úspechu sa nehodnotí podľa toho, či splnia definíciu startupu, ale či sa im podarí získavať ďalšie investície.
.štátna podpora
Pred necelým rokom sa David Cameron na sneme svojej strany vyjadril, že podnikatelia sú „národní hrdinovia“. Nielenže vytvárajú nové pracovné miesta, sú aj nositeľmi silných príbehov. V prípade technologických startupov ide o príbehy, ktoré pozná celý svet. Tieto príbehy spôsobujú takzvané paradigmatické zmeny, menia myslenie a fungovanie celej spoločnosti. Google, Amazon, Facebook, ale pokojne sem môžeme zaradiť napríklad aj slovenský Eset. O takéto príbehy sa na Slovensku snaží aj súťaž StartupAwards.SK.
V prvej polovici minulého desaťročia sa Slovensko stalo vďaka reformám atraktívnou investičnou destináciou pre mnohé nadnárodné korporácie. Z pohľadu lákania investícií sme boli schopní v tom čase o niečo predbehnúť konkurenciu. V prípade startupov je dnes situácia možno obdobná a bola by škoda, keby Slovensko na túto príležitosť rezignovalo.
Koncepcia navrhuje celú škálu podporných opatrení. Jednu skupinu predstavujú tie, ktoré majú ambíciu podporiť vhodné prostredie pre fungovanie startupov, najmä z hľadiska právneho a daňového. Druhú skupinu predstavujú aktivity, ktoré majú startupy podporiť formou konkrétnych finančných nástrojov. O ich nastavení a dôsledkoch pre zdravý, prirodzený rast celého ekosystému bude ešte určite príležitosť podrobnejšie diskutovať.
V prípade „štátnej podpory“ je však dôležité aj niečo iné. Pripravovanou koncepciou sa po prvýkrát podarilo nastoliť startupy ako „policy“ tému, a ako takú ju posunúť aj medzi politické priority. Podpora konceptu, kedy aj v garáži na Slovensku môže vzniknúť podnikateľský nápad s globálnym uplatnením, je určite lákavejšia a nepomerne zmysluplnejšia, ako podpora garážových firiem v typicky slovenskom zmysle slova.
.autor pracuje v spoločnosti Neulogy, ktorá pôsobí v oblasti podpory podnikania a startupov.
Štátna správa, konkrétne Ministerstvo financií SR, v súčasnosti pripravuje koncepciu na rozvoj ekosystému startupov na Slovensku. Po jej neoficiálnom zverejnení sa prirodzene rozvírila diskusia o tom, či a čo má štát v oblasti startupov robiť, respektíve či nebude lepšie, ak nebude robiť nič. V tejto súvislosti sa ako možné riziko najviac spomína fakt, že neopatrným zásahom vládnej politiky dôjde v nádejne sa rozvíjajúcom ekosystéme k pokriveniu pravidiel a zdravého fungovania existujúcich štruktúr, a to najmä prostredníctvom neefektívnych redistribučných opatrení (dotačných schém), a s tým súvisiacou byrokratizáciou. Sporné oblasti sa pritom dotýkajú najmä nasledovných bodov: definícia startupu, licencovanie, štátna podpora.
.definícia startupu
Startup sa stal v súčasnosti viac než populárnym slovom, ktoré sa používa na pomenovanie takmer akéhokoľvek začínajúceho biznisu. Iste, startupom môže byť v podstate akékoľvek podnikanie a ako také si tiež zaslúži podporu, ale inovatívny, technologický startup sa oproti iným typom podnikania vyznačuje úplne inou dynamikou. A preto aj pomerne odlišnými potrebami. Ak teda má mať koncepcia na podporu ekosystému startupov jasné zameranie, musí byť zrejmé, čo je jej predmetom. Preto sa v koncepcii po prvýkrát uvažuje s definíciou startupu ako spoločnosti, ktorej produkt alebo služba má technologický, respektíve výskumný základ. Cieľom je vymedziť kritériá, ktorých splnenie bude podmienkou prístupu technologického startupu k podporným opatreniam, napríklad formou daňových úľav.
Koncepcia teda nemá za cieľ uzákoniť všeobecne platnú definíciu startupu, ale stanoviť definičné parametre technologického startupu. Už dnes pritom pôsobí na Slovensku viacero (technologických) startupov, ktoré pravdepodobne nebudú spĺňať túto definíciu. Znamená to však len to, že tieto startupy už prekonali kritickú hranicu, ktorú si štát určí ako kritérium podpory.
.licencovanie
Štátni úradníci teda nebudú rozhodovať o tom, či startup je skutočne startupom alebo len nejakým „štartupom“. Bude však potrebné vytvoriť spôsob na hodnotenie tých startupov, ktoré splnia kritériá, respektíve definíciu technologického startupu. V slovenských podmienkach takýto proces môže asi oprávnene vzbudzovať podozrenia, že dôjde k zbytočnej byrokratizácii, netransparentnosti, diskriminácii a podobne. V prípade startupov je to však predsa len trochu iné. Po prvé, startupová komunita je pomerne kompaktná a relatívne dobre sa navzájom pozná. Nie je nijako stavovsky organizovaná, ale prípadné abnormality by vedela veľmi rýchlo rozpoznať. Po druhé, startupy ešte nejaký čas nebudú masovou záležitosťou, a to nezmení ani táto koncepcia. Po tretie, startupom ide o to, aby čo najskôr prekročili hranice Slovenska, expandovali globálne a získavali ďalšie investície. Miera ich úspechu sa nehodnotí podľa toho, či splnia definíciu startupu, ale či sa im podarí získavať ďalšie investície.
.štátna podpora
Pred necelým rokom sa David Cameron na sneme svojej strany vyjadril, že podnikatelia sú „národní hrdinovia“. Nielenže vytvárajú nové pracovné miesta, sú aj nositeľmi silných príbehov. V prípade technologických startupov ide o príbehy, ktoré pozná celý svet. Tieto príbehy spôsobujú takzvané paradigmatické zmeny, menia myslenie a fungovanie celej spoločnosti. Google, Amazon, Facebook, ale pokojne sem môžeme zaradiť napríklad aj slovenský Eset. O takéto príbehy sa na Slovensku snaží aj súťaž StartupAwards.SK.
V prvej polovici minulého desaťročia sa Slovensko stalo vďaka reformám atraktívnou investičnou destináciou pre mnohé nadnárodné korporácie. Z pohľadu lákania investícií sme boli schopní v tom čase o niečo predbehnúť konkurenciu. V prípade startupov je dnes situácia možno obdobná a bola by škoda, keby Slovensko na túto príležitosť rezignovalo.
Koncepcia navrhuje celú škálu podporných opatrení. Jednu skupinu predstavujú tie, ktoré majú ambíciu podporiť vhodné prostredie pre fungovanie startupov, najmä z hľadiska právneho a daňového. Druhú skupinu predstavujú aktivity, ktoré majú startupy podporiť formou konkrétnych finančných nástrojov. O ich nastavení a dôsledkoch pre zdravý, prirodzený rast celého ekosystému bude ešte určite príležitosť podrobnejšie diskutovať.
V prípade „štátnej podpory“ je však dôležité aj niečo iné. Pripravovanou koncepciou sa po prvýkrát podarilo nastoliť startupy ako „policy“ tému, a ako takú ju posunúť aj medzi politické priority. Podpora konceptu, kedy aj v garáži na Slovensku môže vzniknúť podnikateľský nápad s globálnym uplatnením, je určite lákavejšia a nepomerne zmysluplnejšia, ako podpora garážových firiem v typicky slovenskom zmysle slova.
.autor pracuje v spoločnosti Neulogy, ktorá pôsobí v oblasti podpory podnikania a startupov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.