Vzhľadom k tomu, aké nepripravené vypuklo Slovenské národné povstanie, aký chaos ho sprevádzal a čo všetko povstalcom chýbalo v porovnaní s lepšie vyzbrojenými a vystrojenými nemeckými jednotkami, je zázrak, že sa udržalo až tak dlho.
SNP je príkladom vojenského klišé, podľa ktorého ani najstarostlivejšie vypracovaný plán neprežije prvé minúty kontaktu s nepriateľom. Pôvodným úmyslom jeho strojcov bolo vyhlásiť ho v súčinnosti s Červenou armádou, keď sa front mal priblížiť k slovenskému územiu. Lenže udalosti v lete 1944 nabrali rýchly spád. Veď 6. júna sa vylodili Spojenci v Normandii, 1. augusta začalo Varšavské povstanie a 23. augusta sa udial prevrat v Rumunsku, ktoré bolo dovtedy nemeckým spojencom. Keď 29. augusta začali Slovensko obsadzovať nemecké jednotky, nakoľko Tisov režim už sám nebol schopný potláčať akcie partizánov, povstanie armády sa muselo udiať predčasne.
.chaos a improvizácia
Začiatok SNP, keď sa „triedili duchovia“ a najmä jednotliví dôstojníci armády si museli vybrať, na ktorú stranu sa postavia, veľa napovedá o povahe nás Slovákov. Podľa pôvodných plánov mala karpatské priesmyky pre postupujúcich Sovietov otvoriť Poľná armáda na východnom Slovensku. Tú však Nemci rýchlou akciou neutralizovali. Nepridali sa ani jednotky, umiestnené na západnom Slovensku. Napríklad v Nitre sa tamojší veliteľ posádky Ján Šmigovský rozhodol zostať verný Tisovmu režimu. Po vojne bol popravený. V niektorých prípadoch sa dôstojníci rozhodli nezapojiť do Povstania, kým v ďalších zapracoval skôr zmätok prvých dní na prelome augusta a septembra. Prirodzene, obmedzenie Povstania na územie stredného Slovenska (asi 20 tisíc kilometrov štvorcových s 1,7 miliónom obyvateľov) oklieštilo aj jeho vyhliadky.
Ďalšie vojenské klišé hovorí, že bitka je sústavne sa meniacou situáciou. Improvizácia bola asi najvýraznejšou črtou celej povstaleckej armády. Zbrane, výstroj, lieky, jedlo i pohonné hmoty boli sústavným problémom. Často chýbal kontakt s velením. Na druhej strane, náročnosť situácie preverila vynachádzavosť civilov i vojakov.
Fotky, ktoré vidíte na týchto stránkach, sú z podujatia Sahara 2014. Vidieť na nich ukážku z bojov 3. taktickej skupiny pri Krupine. Čo vlastne boli taktické skupiny? Slovenské národné povstanie si široká verejnosť spája hlavne s partizánmi. No hlavnú ťarchu bojov niesli v skutočnosti vojaci, ktorí do vypuknutia povstania slúžili v armáde slovenského štátu, respektíve boli mobilizovaní po jeho vypuknutí. Keďže Slovenská národná rada sa hlásila k plánu obnoviť po vojne spoločný štát s Čechmi, povstalecká armáda dostala oficiálne označenie 1. československá armáda na Slovensku. Jej počty narástli postupne z 18 cez 47 až na 60 tisíc ľudí. Keďže pôvodná organizácia sa ukázala ako nevyhovujúca, došlo 10. septembra 1944 k reorganizácii povstaleckého vojska. Vzniklo šesť taktických skupín s krycími názvami Kriváň, Fatra, Gerlach, Muráň, Ďumbier a Zobor. Už spomenutá 3. taktická skupina Gerlach mala veliteľstvo vo Zvolene a tvorilo ju asi 10 tisíc mužov.
.medzi kopcami
Študovať priebeh vojenských operácií počas SNP je v istom zmysle výletom prstom na mape po slovenských dolinách a kopcoch. Povstalci aktívne využívali komplikovaný terén pri obrane územia. Prírodné prostredie bolo spojencom i nepriateľom – každopádne faktorom, s ktorým bolo treba rátať. A tento geografický rozmer skúsenosti z roku 1944 zrejme ovplyvnil celé ďalšie generácie plánovačov, rozmýšľajúcich o tom, ako brániť špecifické teritórium Slovenska.
Zaujímavosťou je, že Nemci mali spočiatku vzdušnú nadvládu, no v polovici septembra sa na povstalecké územie premiestnili lietadlá a piloti československého stíhacieho pluku zo Sovietskeho zväzu. Tí následne vybojovali pre seba leteckú prevahu. Napríklad pri úspešnom prepade letiska v Piešťanoch zničili títo piloti veľa nepriateľských strojov priamo na zemi. Popri vzdušných súbojoch a prieskumných letoch táto jednotka podporovala aj pozemné jednotky.
Za zmienku tiež stojí nasadenie 2. československej paradesantnej brigády, ktorá sa taktiež najskôr sformovala na sovietskom území. Tvorili ju prevažne príslušníci armády slovenského štátu, zajatí Sovietmi v roku 1943 pri Melitopole. Zo zajatcov, ktorí chceli bojovať proti Hitlerovi, sa vytvorila nová jednotka, ktorá bola začlenená do československého vojska v ZSSR. Na jeseň 1944 ju nasadili pri karpatsko-duklianskej operácii, no na prelome septembra a októbra ju premiestnili na povstalecké územie. Vojaci sami tam chceli ísť. Povstanie v tom čase už kolabovalo pod nemeckým náporom. Príslušníkov jednotky, ktorá sa vyznačovala vysokou vojenskou morálkou, nasadzovalo velenie na najkritickejších úsekoch frontu.
.kolaps
Trvanie povstania možno rozdeliť na tri fázy. Prvá trvala od 29. augusta do 9. septembra. Bola ovplyvnená chaotickým začiatkom povstania a rýchlym nástupom Nemcov. Od 10. septembra do 18. októbra nastala určitá stabilizácia situácie vďaka reorganizácii povstaleckého vojska, kedy sa podarilo spomaliť nemecký postup. No 18. októbra začala nemecká generálna ofenzíva a s ňou posledná fáza povstania. Zúčastnili sa na nej aj nepriateľskí vojaci, ktorí medzitým stihli potlačiť Varšavské povstanie. Nemci udreli zo všetkých strán, no problematický bol najmä juh. Maďarsko bolo už vtedy okupované a obranné pozície povstalcov boli na juhu ich scvrkávajúceho sa územia slabšie. Situácia Povstania bola bezvýchodisková, napriek pozoruhodným príkladom osobnej statočnosti a obetavosti vojakov.
Do desiatich dní od začiatku generálnej ofenzívy sa Nemci dostali do Banskej Bystrice. Povstanie bolo potlačené, aj keď časť síl sa stiahla do hôr, kde pokračovali v boji až do príchodu Červenej armády. Napriek neúspechu SNP, brániť sa dva mesiace nemeckej armáde, vrátane Waffen-SS, nebol zlý výkon. Zvlášť, ak sa vezme do úvahy, aké obmedzené zdroje mali povstalci pre svoj boj k dispozícii. Statočnosť, poslušnosť a obetavosť sú obvykle vyzdvihovanými vojenskými cnosťami, o ktorých sa dá hovoriť v súvislosti s takmer akýmkoľvek vojenským konfliktom. No počas SNP preukázali na ňom zúčastnení Slováci ešte jednu vlastnosť, ktorá si zaslúži spomenúť. Je ňou vynaliezavosť, ktorou sa museli vyznačovať vojaci v mimoriadne neprehľadných a rýchlo sa meniacich okolnostiach. Vynachádzavosť by sme my Slováci mali kultivovať. Ide o mimoriadne užitočnú vlastnosť nielen vo vojne, ale aj v mieri.
SNP je príkladom vojenského klišé, podľa ktorého ani najstarostlivejšie vypracovaný plán neprežije prvé minúty kontaktu s nepriateľom. Pôvodným úmyslom jeho strojcov bolo vyhlásiť ho v súčinnosti s Červenou armádou, keď sa front mal priblížiť k slovenskému územiu. Lenže udalosti v lete 1944 nabrali rýchly spád. Veď 6. júna sa vylodili Spojenci v Normandii, 1. augusta začalo Varšavské povstanie a 23. augusta sa udial prevrat v Rumunsku, ktoré bolo dovtedy nemeckým spojencom. Keď 29. augusta začali Slovensko obsadzovať nemecké jednotky, nakoľko Tisov režim už sám nebol schopný potláčať akcie partizánov, povstanie armády sa muselo udiať predčasne.
.chaos a improvizácia
Začiatok SNP, keď sa „triedili duchovia“ a najmä jednotliví dôstojníci armády si museli vybrať, na ktorú stranu sa postavia, veľa napovedá o povahe nás Slovákov. Podľa pôvodných plánov mala karpatské priesmyky pre postupujúcich Sovietov otvoriť Poľná armáda na východnom Slovensku. Tú však Nemci rýchlou akciou neutralizovali. Nepridali sa ani jednotky, umiestnené na západnom Slovensku. Napríklad v Nitre sa tamojší veliteľ posádky Ján Šmigovský rozhodol zostať verný Tisovmu režimu. Po vojne bol popravený. V niektorých prípadoch sa dôstojníci rozhodli nezapojiť do Povstania, kým v ďalších zapracoval skôr zmätok prvých dní na prelome augusta a septembra. Prirodzene, obmedzenie Povstania na územie stredného Slovenska (asi 20 tisíc kilometrov štvorcových s 1,7 miliónom obyvateľov) oklieštilo aj jeho vyhliadky.
Ďalšie vojenské klišé hovorí, že bitka je sústavne sa meniacou situáciou. Improvizácia bola asi najvýraznejšou črtou celej povstaleckej armády. Zbrane, výstroj, lieky, jedlo i pohonné hmoty boli sústavným problémom. Často chýbal kontakt s velením. Na druhej strane, náročnosť situácie preverila vynachádzavosť civilov i vojakov.
Fotky, ktoré vidíte na týchto stránkach, sú z podujatia Sahara 2014. Vidieť na nich ukážku z bojov 3. taktickej skupiny pri Krupine. Čo vlastne boli taktické skupiny? Slovenské národné povstanie si široká verejnosť spája hlavne s partizánmi. No hlavnú ťarchu bojov niesli v skutočnosti vojaci, ktorí do vypuknutia povstania slúžili v armáde slovenského štátu, respektíve boli mobilizovaní po jeho vypuknutí. Keďže Slovenská národná rada sa hlásila k plánu obnoviť po vojne spoločný štát s Čechmi, povstalecká armáda dostala oficiálne označenie 1. československá armáda na Slovensku. Jej počty narástli postupne z 18 cez 47 až na 60 tisíc ľudí. Keďže pôvodná organizácia sa ukázala ako nevyhovujúca, došlo 10. septembra 1944 k reorganizácii povstaleckého vojska. Vzniklo šesť taktických skupín s krycími názvami Kriváň, Fatra, Gerlach, Muráň, Ďumbier a Zobor. Už spomenutá 3. taktická skupina Gerlach mala veliteľstvo vo Zvolene a tvorilo ju asi 10 tisíc mužov.
.medzi kopcami
Študovať priebeh vojenských operácií počas SNP je v istom zmysle výletom prstom na mape po slovenských dolinách a kopcoch. Povstalci aktívne využívali komplikovaný terén pri obrane územia. Prírodné prostredie bolo spojencom i nepriateľom – každopádne faktorom, s ktorým bolo treba rátať. A tento geografický rozmer skúsenosti z roku 1944 zrejme ovplyvnil celé ďalšie generácie plánovačov, rozmýšľajúcich o tom, ako brániť špecifické teritórium Slovenska.
Zaujímavosťou je, že Nemci mali spočiatku vzdušnú nadvládu, no v polovici septembra sa na povstalecké územie premiestnili lietadlá a piloti československého stíhacieho pluku zo Sovietskeho zväzu. Tí následne vybojovali pre seba leteckú prevahu. Napríklad pri úspešnom prepade letiska v Piešťanoch zničili títo piloti veľa nepriateľských strojov priamo na zemi. Popri vzdušných súbojoch a prieskumných letoch táto jednotka podporovala aj pozemné jednotky.
Za zmienku tiež stojí nasadenie 2. československej paradesantnej brigády, ktorá sa taktiež najskôr sformovala na sovietskom území. Tvorili ju prevažne príslušníci armády slovenského štátu, zajatí Sovietmi v roku 1943 pri Melitopole. Zo zajatcov, ktorí chceli bojovať proti Hitlerovi, sa vytvorila nová jednotka, ktorá bola začlenená do československého vojska v ZSSR. Na jeseň 1944 ju nasadili pri karpatsko-duklianskej operácii, no na prelome septembra a októbra ju premiestnili na povstalecké územie. Vojaci sami tam chceli ísť. Povstanie v tom čase už kolabovalo pod nemeckým náporom. Príslušníkov jednotky, ktorá sa vyznačovala vysokou vojenskou morálkou, nasadzovalo velenie na najkritickejších úsekoch frontu.
.kolaps
Trvanie povstania možno rozdeliť na tri fázy. Prvá trvala od 29. augusta do 9. septembra. Bola ovplyvnená chaotickým začiatkom povstania a rýchlym nástupom Nemcov. Od 10. septembra do 18. októbra nastala určitá stabilizácia situácie vďaka reorganizácii povstaleckého vojska, kedy sa podarilo spomaliť nemecký postup. No 18. októbra začala nemecká generálna ofenzíva a s ňou posledná fáza povstania. Zúčastnili sa na nej aj nepriateľskí vojaci, ktorí medzitým stihli potlačiť Varšavské povstanie. Nemci udreli zo všetkých strán, no problematický bol najmä juh. Maďarsko bolo už vtedy okupované a obranné pozície povstalcov boli na juhu ich scvrkávajúceho sa územia slabšie. Situácia Povstania bola bezvýchodisková, napriek pozoruhodným príkladom osobnej statočnosti a obetavosti vojakov.
Do desiatich dní od začiatku generálnej ofenzívy sa Nemci dostali do Banskej Bystrice. Povstanie bolo potlačené, aj keď časť síl sa stiahla do hôr, kde pokračovali v boji až do príchodu Červenej armády. Napriek neúspechu SNP, brániť sa dva mesiace nemeckej armáde, vrátane Waffen-SS, nebol zlý výkon. Zvlášť, ak sa vezme do úvahy, aké obmedzené zdroje mali povstalci pre svoj boj k dispozícii. Statočnosť, poslušnosť a obetavosť sú obvykle vyzdvihovanými vojenskými cnosťami, o ktorých sa dá hovoriť v súvislosti s takmer akýmkoľvek vojenským konfliktom. No počas SNP preukázali na ňom zúčastnení Slováci ešte jednu vlastnosť, ktorá si zaslúži spomenúť. Je ňou vynaliezavosť, ktorou sa museli vyznačovať vojaci v mimoriadne neprehľadných a rýchlo sa meniacich okolnostiach. Vynachádzavosť by sme my Slováci mali kultivovať. Ide o mimoriadne užitočnú vlastnosť nielen vo vojne, ale aj v mieri.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.