Zážitkom môže byť aj kúpanie sa na kúpaliskách, ktoré nesú v sebe silnú atmosféru z doby svojho vzniku a zároveň sú vďaka svojej kvalitnej architektúre kultúrnou pamiatkou. V susednom Česku sa takouto „vychytávkou“ stalo krásne obnovené kúpalisko z roku 1931 v Opave. Takýchto príkladne a veľkoryso zrekonštruovaných funkcionalistických kúpalísk na Slovensku zatiaľ niet. Hoci tu máme tri pamiatkovo chránené kúpaliská z tridsiatych rokov minulého storočia, ktoré stoja za pozornosť.
.slnko, šport a Martina
Verejné kúpaliská sa začali budovať najmä v medzivojnovom období a ich rozkvet priamo súvisel s posolstvom funkcionalizmu – priniesť do života viac slnka, svetla, vzduchu, telesnej kultúry, a tým aj viac radosti do života. Toto posolstvo veľmi silno pôsobí na trenčianskoteplickej Zelenej žabe, ktorá je architektonickým skvostom. Žiaľ, už roky chátra, pretože sa jej ako nepotrebnej záťaže zbavilo mesto aj kúpele a teraz sa o rekonštrukciu s pomocou eurofondov pokúša súkromný majiteľ. Je celkom možné, že sa v nej bude dať okúpať už budúce leto (viac v .týždni 26, 28/2014).
Pozoruhodným funkcionalistickým kúpaliskom so špecifickým technickým riešením je aj verejné kúpalisko, ktoré v centre Košíc vytvoril talentovaný architekt L. Oelschläger. Momentálne je úplne schátrané a zavreté, ale už sa našli peniaze na jeho obnovu a pamiatkári hlásia, že je tu stále dostatok dobre zachovaných pôvodných prvkov. Aj na košickom kúpalisku sa už budúcu sezónu možno bude dať kúpať (viac v .týždni 30/2014).
Ale čo toto leto? Treba zamieriť do Piešťan, lebo tamojšie pamiatkovo chránené Kúpalisko Eva je nielen funkcionalistické, ale najmä funkčné. Hoci treba dodať, že jeho 25-metrový krytý bazén je už roky mimo prevádzky a jeho obnova sa zatiaľ ani nechystá. Mimochodom, je to presne ten bazén, v ktorom vyrástla naša najväčšia plavecká hviezda Martina Moravcová. V knižke o svojej plaveckej kariére sa priamo prihlásila k „rodokmeňu Evy“ a napísala aj toto: „Tri písmená na fasáde piešťanského krytého bazéna nie sú len názvom jedného z najstarších a najznámejších slovenských kúpalísk, ale aj symbolom mojich plaveckých začiatkov, rastu a premeny na plaveckú hviezdu.“
.vodní pólisti
Je zamračený augustový deň a na piešťanskom kúpalisku je asi päť odvážlivcov. Dve staršie panie sa močia v teplom relaxačnom bazéne, zo dvaja plavci poctivo točia obrátky v 50-metrovom plaveckom bazéne. Kúpalisko je síce takmer prázdne, ale pôsobí čisto, vľúdne, útulne. Žiadny veľký luxus, v bufete sú obyčajné drevené lavice, dlažba je niekde popukaná či ošúchaná, ale všade vidno starostlivú ruku, ktorá udržuje kúpalisko vo forme. Stačí sa dobre rozhliadnuť, zaostriť zrak na upravený park, vnímať príjemnú bielo-modrú farebnosť, zaregistrovať pohodlné ležadlá, kútik s knižkami, oznam o dostupnosti wifi, bazénik pre deti i opravený most na konci bazéna, hádam jedinú architektonickú výstrednosť areálu.
Ako to, že napriek biede slovenských kúpalísk, toto piešťanské kúpalisko, ktoré oslávilo tohto roku okrúhle 70. výročie, síce neprežíva rozkvet, ale stále dokáže svojim návštevníkom ponúknuť príjemné služby? Rozoberáme to so správcom Ľudovítom Kubánom, ktorý šéfuje tunajšiemu vodnopólovému klubu aj kúpalisku Eva. Ani mestu ani kúpeľom sa do riskantného podnikania nechcelo, tak kúpalisko prenajali vodným pólistom. Tí tak aspoň v letných mesiacoch ušetria na prenájmoch bazénov na svoje tréningy (trénujú v podvečerných hodinách na Eve) a zároveň sa dokážu o kúpalisko starať aj brigádnicky, čiže dokážu ho prevádzkovať lacnejšie, ako by to dokázalo mesto či kúpele. Ochotne totiž prídu na brigádu priaznivci klubu i rodičia detí, ktoré v klube trénujú.
Kúpalisko má za sebou nedávnu veľkú rekonštrukciu. „Teleso bazéna je v podstate nové, hoci to veľmi nevidno, lebo je zaliate vodou,“ upozorňuje Ľudovít Kubán. „Kedysi bol bazén vyložený mozaikovitými kachličkami, potom sa to zatrelo a stále nanovo pretieralo, každý rok si to pýtalo peniaze. A navyše teleso bazéna bolo popraskané, tak sme obmurovali celý bazén, jeho povrchová úprava je teraz z laminátu, je to hygienickejšie a nie je to už také náročné na údržbu.“
O spolupráci s pamiatkármi, keďže sme v pamiatkovo chránenom objekte, Ľudovít Kubán nepovie ani jedno zlé slovo, akurát ukáže na žliabok po vnútornom obvode bazéna, ktorým odteká voda. „Pamiatkári trvali na tom, že ten žliabok musí ostať, tak tam je. A samozrejme, bolo treba zachovať farebnosť zábradlí či schodíkov,“ skonštatuje Ľ. Kubán. Piešťanské kúpalisko má veľkú výhodu v tom, že v ňom miešajú úžitkovú vodu s termálnou, takže nemusia vodu ohrievať a môžu si dovoliť každý tretí deň vodu meniť. Nepotrebujú teda náročné technológie na jej čistenie či ohrievanie. Akurát zabudovali do bokov bazéna automatické dávkovače chlóru.
Kúpalisko chcú zachovať v takom stave, aby bolo príjemné, čisté, funkčné, ale nemusí byť luxusné. Dôležité je, aby si ho mohli dovoliť navštevovať obyvatelia Piešťan a okolia. Kúpele už totiž toto kúpalisko ani nepotrebujú. Každý liečebný dom na kúpeľnom ostrove má svoj bazén, takže klienti kúpeľov sa okúpu tam. Evu využívajú najmä Piešťanci. V teplé dni ich sem príde aj vyše tisíc, no v zamračené dni, aké boli napríklad teraz v polovici augusta, sa tu za celý deň ukázalo len okolo päťdesiat ľudí. Taký rizikový je biznis s verejnými kúpaliskami.
.winterovci
Tak ako za väčšinou vecí v Piešťanoch, aj za nápadom založiť v meste kúpalisko je rodina Winterovcov, ktorá si kúpele prenajala v roku 1889 a päťdesiat rokov ich rozvíjala, budovala a zveľaďovala. Koncom dvadsiatych rokov prijal Ľudovít Winter nápad svojho spolupracovníka Edmunda Tolnaia, že kúpele by mali mať vlastné kúpalisko. „Vychádzali sme z toho, že pacienti radi prichádzajú spolu so zdravými členmi rodiny, ktorí tiež potrebujú zábavu a rozptýlenie,“ spomínal neskôr Ľ. Winter. A pripomenul, že Piešťany sú zvlášť vhodné na kúpanie, pretože majú prvotriednu klímu. V údolí Váhu je hojnosť slnka a neďaleké vrchy ho chránia pred víchricami. Navyše liečivé pramene sú také hojné, že aj do bazénov na kúpanie možno púšťať termálnu vodu.
Projekt kúpaliska vznikol v roku 1933. V roku 1934 už bolo hotové a Winter spokojne skonštatoval: „Začali k nám prichádzať nielen príbuzní pacientov, ale aj nový druh návštevníkov, rekreanti, takže sme sa začali zaoberať myšlienkou prerobiť budovu Františka Jozefa na športové ciele s takými poplatkami, aby si ich mohli dovoliť aj menej zámožní.“ Okolo kúpaliska sa upravili aj veľké priestranstvá určené na rozmanité športy ako tenis, futbal, gymnastiku či na slnenie. „Všetko toto dáva možnosť miestnej mládeži na pestovanie vodných športov tak v lete, ako aj v zime,“ tešil sa Ľudovít Winter.
.traja architekti
Winterovci mali zvyčajne dobrú ruku pri výbere architektov. Pripomeňme, že si trúfli zveriť stavbu reprezentatívneho Kolonádového mosta len 30-ročnému talentovanému slovenskému architektovi Emilovi Bellušovi. Ten sa im odmenil tým, že most je dnes považovaný za ikonickú stavbu 20. storočia na Slovensku. V druhej polovici dvadsiatych rokov Winterovci vo veľkom budovali a hľadali nových architektov. Siahli po osvedčenej a zohratej dvojici bratislavských architektov Franz Wimmer a Endre Szőnyi (pôvodným menom Zapletal). „Prvý bol vynikajúci projektant a druhý praktický uskutočňovateľ,“ napísal vo svojich spomienkach Ľ. Winter.
Wimmer a Szőnyi majú na svojom konte – spoločne či jednotlivo – mnoho výrazných stavieb v Piešťanoch, no aj v centre Bratislavy, spomeňme kostol Reformovanej cirkvi na Námestí SNP, prístavbu ku Kostolu Najsvätejšej Trojice (dnes duchovné centrum Quo Vadis) či Central Passage na Laurinskej ulici. Odborníci ich zaraďujú skôr medzi predstaviteľov tradičnej architektúry, hoci s osobitým prejavom. Prešli si obdobím maďarskej secesie, purizmu a neodmietali ani funkcionalizmus. Ich stavby sa nevyznačovali veľkých hľadačstvom či novátorstvom, ale boli vždy premyslené, kvalitné, s dôrazom na zvládnuté remeslo, vďaka čomu ich domy „pekne“ starnú. To vidno aj na Kúpalisku Eva.
Winterovci zrejme chceli začiatkom tridsiatych rokov obom architektom pomôcť, keďže nemali veľa zákaziek. Wimmer a Szőnyi pochádzali z rodín, kde sa miešali maďarské, nemecké, resp. české korene a obaja sa dobre cítili v národnostne pomiešanom Pressburgu. Obaja sa aj angažovali v záchrane jeho historických budov, najmä prostredníctvom spolku Pressburger Kunstverein. V tridsiatych rokoch však mali v Československu problém dostať sa k štátnym zákazkám. Jednak stavebný boom utlmila hospodárska kríza a jednak na Slovensku boli preferovaní najmä českí architekti (slovenských bolo málo). Možno aj preto im Winterovci v Piešťanoch poskytovali v tridsiatych rokoch veľa práce. No občas s nimi spolupracoval aj Emil Belluš a pri projektovaní Kúpaliska Eva osvedčenú dvojicu doplnil český architekt Václav Kolátor.
Kolátor bol expertom na budovanie moderných kúpalísk (bol autorom známeho pražského kúpaliska na Barrandove) a sám aj závodne plával. Odborníci predpokladajú, že práve Kolátor pozmenil projekt hlavnej budovy, ktorá mala mať pôvodne klasickú valbovú strechu. Pôvodný návrh mal skôr bližšie k riešeniu športových stavieb vo vtedajšom Nemecku, ale vstup Václava Kolátora spôsobil, že sa tento vplyv oslabil a aj kúpalisko Eva je dnes zaradené medzi „vlajkové lodičky funkcionalizmu“, ktoré na Slovensku často vypúšťali práve českí architekti.
.ešte jedno kúpalisko
Kultúrnou pamiatkou sú na Slovensku len tri kúpaliská – v Trenčianskych Tepliciach, v Košiciach a v Piešťanoch (pravda, ak nerátame malé kúpalisko v parku pri zámku v Topoľčiankach, ktoré slúžilo zámockým pánom, a chránený objekt šatní vo Vyšných Ružbachoch). Ale pamiatkári by radi vyhlásili za pamiatku aj ďalšie pozoruhodné a dokonca aj funkčné kúpalisko – Lauru v Rajeckých Tepliciach. Vo funkcionalistickom duchu ho navrhol žilinský architekt František Eduard Bednárik. Impozantná je najmä hlavná vstupná budova, ktorej dominuje odvážne vysunutá zasklená reštaurácia s oblúkovou fasádou a treba si všimnúť aj schodiská, pretože Bednárik vyznával organicky poňatú architektúru (podobne ako tvorca Zelenej žaby Bohuslav Fuchs). Pamiatkári však očakávajú v Rajeckých Tepliciach neochotu majiteľa kúpaliska prijať štatút pamiatky, pretože s miestnymi kúpeľmi sú už dlhodobo v sporoch.
Ten, kto sa chce okúpať na kúpalisku so špecifickou atmosférou, môže teda toto leto zamieriť len do Piešťan či do Rajeckých Teplíc. No budúce leto bude výber možno o niečo bohatší. Spojiť kúpanie a slnenie s užívaním si kvalitnej funkcionalistickej architektúry nemusí byť totiž v lete zlá voľba.
.slnko, šport a Martina
Verejné kúpaliská sa začali budovať najmä v medzivojnovom období a ich rozkvet priamo súvisel s posolstvom funkcionalizmu – priniesť do života viac slnka, svetla, vzduchu, telesnej kultúry, a tým aj viac radosti do života. Toto posolstvo veľmi silno pôsobí na trenčianskoteplickej Zelenej žabe, ktorá je architektonickým skvostom. Žiaľ, už roky chátra, pretože sa jej ako nepotrebnej záťaže zbavilo mesto aj kúpele a teraz sa o rekonštrukciu s pomocou eurofondov pokúša súkromný majiteľ. Je celkom možné, že sa v nej bude dať okúpať už budúce leto (viac v .týždni 26, 28/2014).
Pozoruhodným funkcionalistickým kúpaliskom so špecifickým technickým riešením je aj verejné kúpalisko, ktoré v centre Košíc vytvoril talentovaný architekt L. Oelschläger. Momentálne je úplne schátrané a zavreté, ale už sa našli peniaze na jeho obnovu a pamiatkári hlásia, že je tu stále dostatok dobre zachovaných pôvodných prvkov. Aj na košickom kúpalisku sa už budúcu sezónu možno bude dať kúpať (viac v .týždni 30/2014).
Ale čo toto leto? Treba zamieriť do Piešťan, lebo tamojšie pamiatkovo chránené Kúpalisko Eva je nielen funkcionalistické, ale najmä funkčné. Hoci treba dodať, že jeho 25-metrový krytý bazén je už roky mimo prevádzky a jeho obnova sa zatiaľ ani nechystá. Mimochodom, je to presne ten bazén, v ktorom vyrástla naša najväčšia plavecká hviezda Martina Moravcová. V knižke o svojej plaveckej kariére sa priamo prihlásila k „rodokmeňu Evy“ a napísala aj toto: „Tri písmená na fasáde piešťanského krytého bazéna nie sú len názvom jedného z najstarších a najznámejších slovenských kúpalísk, ale aj symbolom mojich plaveckých začiatkov, rastu a premeny na plaveckú hviezdu.“
.vodní pólisti
Je zamračený augustový deň a na piešťanskom kúpalisku je asi päť odvážlivcov. Dve staršie panie sa močia v teplom relaxačnom bazéne, zo dvaja plavci poctivo točia obrátky v 50-metrovom plaveckom bazéne. Kúpalisko je síce takmer prázdne, ale pôsobí čisto, vľúdne, útulne. Žiadny veľký luxus, v bufete sú obyčajné drevené lavice, dlažba je niekde popukaná či ošúchaná, ale všade vidno starostlivú ruku, ktorá udržuje kúpalisko vo forme. Stačí sa dobre rozhliadnuť, zaostriť zrak na upravený park, vnímať príjemnú bielo-modrú farebnosť, zaregistrovať pohodlné ležadlá, kútik s knižkami, oznam o dostupnosti wifi, bazénik pre deti i opravený most na konci bazéna, hádam jedinú architektonickú výstrednosť areálu.
Ako to, že napriek biede slovenských kúpalísk, toto piešťanské kúpalisko, ktoré oslávilo tohto roku okrúhle 70. výročie, síce neprežíva rozkvet, ale stále dokáže svojim návštevníkom ponúknuť príjemné služby? Rozoberáme to so správcom Ľudovítom Kubánom, ktorý šéfuje tunajšiemu vodnopólovému klubu aj kúpalisku Eva. Ani mestu ani kúpeľom sa do riskantného podnikania nechcelo, tak kúpalisko prenajali vodným pólistom. Tí tak aspoň v letných mesiacoch ušetria na prenájmoch bazénov na svoje tréningy (trénujú v podvečerných hodinách na Eve) a zároveň sa dokážu o kúpalisko starať aj brigádnicky, čiže dokážu ho prevádzkovať lacnejšie, ako by to dokázalo mesto či kúpele. Ochotne totiž prídu na brigádu priaznivci klubu i rodičia detí, ktoré v klube trénujú.
Kúpalisko má za sebou nedávnu veľkú rekonštrukciu. „Teleso bazéna je v podstate nové, hoci to veľmi nevidno, lebo je zaliate vodou,“ upozorňuje Ľudovít Kubán. „Kedysi bol bazén vyložený mozaikovitými kachličkami, potom sa to zatrelo a stále nanovo pretieralo, každý rok si to pýtalo peniaze. A navyše teleso bazéna bolo popraskané, tak sme obmurovali celý bazén, jeho povrchová úprava je teraz z laminátu, je to hygienickejšie a nie je to už také náročné na údržbu.“
O spolupráci s pamiatkármi, keďže sme v pamiatkovo chránenom objekte, Ľudovít Kubán nepovie ani jedno zlé slovo, akurát ukáže na žliabok po vnútornom obvode bazéna, ktorým odteká voda. „Pamiatkári trvali na tom, že ten žliabok musí ostať, tak tam je. A samozrejme, bolo treba zachovať farebnosť zábradlí či schodíkov,“ skonštatuje Ľ. Kubán. Piešťanské kúpalisko má veľkú výhodu v tom, že v ňom miešajú úžitkovú vodu s termálnou, takže nemusia vodu ohrievať a môžu si dovoliť každý tretí deň vodu meniť. Nepotrebujú teda náročné technológie na jej čistenie či ohrievanie. Akurát zabudovali do bokov bazéna automatické dávkovače chlóru.
Kúpalisko chcú zachovať v takom stave, aby bolo príjemné, čisté, funkčné, ale nemusí byť luxusné. Dôležité je, aby si ho mohli dovoliť navštevovať obyvatelia Piešťan a okolia. Kúpele už totiž toto kúpalisko ani nepotrebujú. Každý liečebný dom na kúpeľnom ostrove má svoj bazén, takže klienti kúpeľov sa okúpu tam. Evu využívajú najmä Piešťanci. V teplé dni ich sem príde aj vyše tisíc, no v zamračené dni, aké boli napríklad teraz v polovici augusta, sa tu za celý deň ukázalo len okolo päťdesiat ľudí. Taký rizikový je biznis s verejnými kúpaliskami.
.winterovci
Tak ako za väčšinou vecí v Piešťanoch, aj za nápadom založiť v meste kúpalisko je rodina Winterovcov, ktorá si kúpele prenajala v roku 1889 a päťdesiat rokov ich rozvíjala, budovala a zveľaďovala. Koncom dvadsiatych rokov prijal Ľudovít Winter nápad svojho spolupracovníka Edmunda Tolnaia, že kúpele by mali mať vlastné kúpalisko. „Vychádzali sme z toho, že pacienti radi prichádzajú spolu so zdravými členmi rodiny, ktorí tiež potrebujú zábavu a rozptýlenie,“ spomínal neskôr Ľ. Winter. A pripomenul, že Piešťany sú zvlášť vhodné na kúpanie, pretože majú prvotriednu klímu. V údolí Váhu je hojnosť slnka a neďaleké vrchy ho chránia pred víchricami. Navyše liečivé pramene sú také hojné, že aj do bazénov na kúpanie možno púšťať termálnu vodu.
Projekt kúpaliska vznikol v roku 1933. V roku 1934 už bolo hotové a Winter spokojne skonštatoval: „Začali k nám prichádzať nielen príbuzní pacientov, ale aj nový druh návštevníkov, rekreanti, takže sme sa začali zaoberať myšlienkou prerobiť budovu Františka Jozefa na športové ciele s takými poplatkami, aby si ich mohli dovoliť aj menej zámožní.“ Okolo kúpaliska sa upravili aj veľké priestranstvá určené na rozmanité športy ako tenis, futbal, gymnastiku či na slnenie. „Všetko toto dáva možnosť miestnej mládeži na pestovanie vodných športov tak v lete, ako aj v zime,“ tešil sa Ľudovít Winter.
.traja architekti
Winterovci mali zvyčajne dobrú ruku pri výbere architektov. Pripomeňme, že si trúfli zveriť stavbu reprezentatívneho Kolonádového mosta len 30-ročnému talentovanému slovenskému architektovi Emilovi Bellušovi. Ten sa im odmenil tým, že most je dnes považovaný za ikonickú stavbu 20. storočia na Slovensku. V druhej polovici dvadsiatych rokov Winterovci vo veľkom budovali a hľadali nových architektov. Siahli po osvedčenej a zohratej dvojici bratislavských architektov Franz Wimmer a Endre Szőnyi (pôvodným menom Zapletal). „Prvý bol vynikajúci projektant a druhý praktický uskutočňovateľ,“ napísal vo svojich spomienkach Ľ. Winter.
Wimmer a Szőnyi majú na svojom konte – spoločne či jednotlivo – mnoho výrazných stavieb v Piešťanoch, no aj v centre Bratislavy, spomeňme kostol Reformovanej cirkvi na Námestí SNP, prístavbu ku Kostolu Najsvätejšej Trojice (dnes duchovné centrum Quo Vadis) či Central Passage na Laurinskej ulici. Odborníci ich zaraďujú skôr medzi predstaviteľov tradičnej architektúry, hoci s osobitým prejavom. Prešli si obdobím maďarskej secesie, purizmu a neodmietali ani funkcionalizmus. Ich stavby sa nevyznačovali veľkých hľadačstvom či novátorstvom, ale boli vždy premyslené, kvalitné, s dôrazom na zvládnuté remeslo, vďaka čomu ich domy „pekne“ starnú. To vidno aj na Kúpalisku Eva.
Winterovci zrejme chceli začiatkom tridsiatych rokov obom architektom pomôcť, keďže nemali veľa zákaziek. Wimmer a Szőnyi pochádzali z rodín, kde sa miešali maďarské, nemecké, resp. české korene a obaja sa dobre cítili v národnostne pomiešanom Pressburgu. Obaja sa aj angažovali v záchrane jeho historických budov, najmä prostredníctvom spolku Pressburger Kunstverein. V tridsiatych rokoch však mali v Československu problém dostať sa k štátnym zákazkám. Jednak stavebný boom utlmila hospodárska kríza a jednak na Slovensku boli preferovaní najmä českí architekti (slovenských bolo málo). Možno aj preto im Winterovci v Piešťanoch poskytovali v tridsiatych rokoch veľa práce. No občas s nimi spolupracoval aj Emil Belluš a pri projektovaní Kúpaliska Eva osvedčenú dvojicu doplnil český architekt Václav Kolátor.
Kolátor bol expertom na budovanie moderných kúpalísk (bol autorom známeho pražského kúpaliska na Barrandove) a sám aj závodne plával. Odborníci predpokladajú, že práve Kolátor pozmenil projekt hlavnej budovy, ktorá mala mať pôvodne klasickú valbovú strechu. Pôvodný návrh mal skôr bližšie k riešeniu športových stavieb vo vtedajšom Nemecku, ale vstup Václava Kolátora spôsobil, že sa tento vplyv oslabil a aj kúpalisko Eva je dnes zaradené medzi „vlajkové lodičky funkcionalizmu“, ktoré na Slovensku často vypúšťali práve českí architekti.
.ešte jedno kúpalisko
Kultúrnou pamiatkou sú na Slovensku len tri kúpaliská – v Trenčianskych Tepliciach, v Košiciach a v Piešťanoch (pravda, ak nerátame malé kúpalisko v parku pri zámku v Topoľčiankach, ktoré slúžilo zámockým pánom, a chránený objekt šatní vo Vyšných Ružbachoch). Ale pamiatkári by radi vyhlásili za pamiatku aj ďalšie pozoruhodné a dokonca aj funkčné kúpalisko – Lauru v Rajeckých Tepliciach. Vo funkcionalistickom duchu ho navrhol žilinský architekt František Eduard Bednárik. Impozantná je najmä hlavná vstupná budova, ktorej dominuje odvážne vysunutá zasklená reštaurácia s oblúkovou fasádou a treba si všimnúť aj schodiská, pretože Bednárik vyznával organicky poňatú architektúru (podobne ako tvorca Zelenej žaby Bohuslav Fuchs). Pamiatkári však očakávajú v Rajeckých Tepliciach neochotu majiteľa kúpaliska prijať štatút pamiatky, pretože s miestnymi kúpeľmi sú už dlhodobo v sporoch.
Ten, kto sa chce okúpať na kúpalisku so špecifickou atmosférou, môže teda toto leto zamieriť len do Piešťan či do Rajeckých Teplíc. No budúce leto bude výber možno o niečo bohatší. Spojiť kúpanie a slnenie s užívaním si kvalitnej funkcionalistickej architektúry nemusí byť totiž v lete zlá voľba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.