Spisovateľka a maliarka Tove Marika Jansson sa narodila v roku 1914 v umelecky a intelektuálne založenej rodine v Helsinkách. Dokonca je známe aj miesto jej splodenia. Túto informáciu si na fan stránkach odovzdávajú oduševnelí čitatelia a ak k takým patríte aj vy, bude vás to možno zaujímať. Stalo sa to v Paríži. Ako príslušníčku švédsky hovoriacej menšiny vo Fínsku, ju za svoju považujú nielen Fíni, ale aj Švédi. Hoci je známejšia ako spisovateľka, bizarné muminovské postavičky by zrejme nevznikli, nebyť jej vášne pre kreslenie.
.karikatúra Hitlera
Umeleckú kariéru začala Jansson ako 15-ročná v satirickom časopise Garm. Vytvorila tu stovky politických karikatúr, ilustrácií a obálok. Za všetky spomeňme aspoň v tom čase oceňovanú karikatúru, na ktorej je Hitler zobrazený ako nespokojné, nenásytné a pomerne prerastené dieťa. A práve Garm sa stal miestom zrodu muminov. Na jej kresbách sa začali objavovať začiatkom 40. rokov. Niekedy boli takmer nepostrehnuteľní, nenápadne postávali a sledovali udalosti okolo seba. Inokedy zohrávali aktívnu a dôležitú úlohu. Veľmi často bolo zručne nakreslené „zvieratko-škriatok“ súčasťou jej signatúry. Tove ich zatiaľ ešte nenazývala muminmi, ich podoba však bola viac-menej definitívna: bytosti mäkkých a oblých tvarov s masívnymi ňufáčikmi pripomínajúce po dvoch nohách chodiacich hrošíkov. Znie to neuveriteľne, ale rodiskom predkov optimistických, detsky naivných a po dobrodružstve bažiacich postavičiek bolo politické periodikum, ktorého hlavným poslaním bola kritika a výsmech fašizmu a stalinizmu.
Tvorba protivojnových karikatúr, a vôbec život v neistých dobách, podnietili Tove, aby sa začala venovať niečomu príjemnejšiemu. Únikom z reality sa stala práca na prvej knihe o Mumintrollovi a jeho rodine. Kniha vyšla v roku 1945 (v češtine vyšla ako Cesta za tatínkem) a sama autorka ju do muminovskej série nezaraďovala. V príbehu o stratenom oteckovi predstavila hlavné postavy: priateľského Mumintrolla, jeho otecka – sirotu s búrlivou minulosťou, ktorého atribútom je čierny klobúk, starostlivú mamičku, ktorá nikdy neodkladá svoju kabelku, či márnivého Sniffa. Na konci príbehu sa rodina s priateľmi usadila v Muminovskom údolí, ktorého kreslená mapa je súčasťou každej muminovskej knihy. Nasledovali časti plné dobrodružných príbehov, počet svojských postavičiek narastal, každá z nich mala osobitý charakter a niektoré dokonca aj živú predlohu.
.pre deti aj dospelých
Na knihách o muminoch je zaujímavé, že hoci sú určené pre deti, spôsob, akým ich Tove uchopila, ich približuje k literatúre pre dospelých čitateľov. Každá postavička je vypracovaná dôsledne a do najmenších detailov. Všetko má svoj význam a všetko, každý kúsok oblečenia, každá veta, skutok či zvyk vypovedá o aktéroch viac, ako je v detských knihách obvyklé. Bez preháňania môžeme povedať, že Tove k nim pristupovala s psychologickou precíznosťou. Snusmumrik – Mumintrollov najlepší priateľ, je dobrodruhom a cestovateľom, vernou, no nespútanou bytosťou. Jeho predlohou bol Tovin priateľ Atos Wirtanen. Iný Mumintrollov priateľ – Sniff, zvieratko s dlhými ušami a tenkým krkom, je mamonár, miluje zlato, perly a všetko trblietavé. Je trocha lenivý a zbabelý. Mrnka, sestra Mimlinej dcéry je uštipačné, zato kamarátske a veselé drobné stvorenie, ktoré sa na ničom nepobaví lepšie, ako na katastrofách alebo aspoň každodenných nezdaroch.
Tuu-tikki je blízka rodinná priateľka, praktická a schopná. Nosí námornícke tričko a na strapatej plavej hlave má vždy nasadenú čiapku s brmbolcom. Jej predobrazom bola spisovateľkina životná družka Tuuliki Pietilä. Postáv vystupuje v sérii veľa, nesmieme však zabudnúť na Mumintrollových rodičov, ktorí reprezentujú dnes toľko diskutované rodové stereotypy. Mamička je trpezlivá, tolerantná a pohostinná muminka, ktorá aj v najťažších podmienkach dokáže pre rodinu pripraviť chutné raňajky (Bláznivé leto, v slovenčine pomerne zmätočne vydané ako Povodeň u Muminovcov). Otecko je premýšľavý, v žilách mu koluje krv dobrodruha, no keďže sa už usadil, snaží sa byť dobrým a múdrym otcom. Má rád whisky a more. Inou zvláštnosťou kníh o muminoch je ich dynamika. Kým prvé príbehy boli plné akcie a dobrodružstva, v knihe Čarovná zima sa štýl písania zmenil. Mumintroll sa predčasne zobudil zo zimného spánku a ocitol sa tak v neznámom studenom svete plnom snehu, ľadu a cudzincov. Krásny a dojímavý príbeh ukázal dosiaľ nepoznané Mumintrollove stránky: osamelosť, smútok a strach.
.sláva vo vesmíre
Knihy Tove Jansson sa nájdu v knižnici každej fínskej domácnosti. Prinajmenšom v takej, v ktorej sa v priebehu posledných sedemdesiatich rokov vyskytli nejaké deti. Sláva muminov siaha až do vesmíru. V roku 1995 bola po hlavnej postave pomenovaná planétka 58345 Mumintroll. Na prvý pohľad môže ich popularita pripomínať fenomén Hello Kitty. Kým japonská ikona mala byť nástrojom, ktorý mal z lacných a nekvalitných výrobkov urobiť atraktívne a drahé, po motívoch z Janssonovej príbehov siahli aj producenti kvalitných dizajnérskych výrobkov. Už v 50. rokoch sa napríklad postavičky objavili na detskom riade z fínskej porcelánky Arabia a muminovská edícia je dodnes jednou z jej najpredávanejších produktových línií. Či už sú postavičky z Muminovského údolia na dizajnérskych skvostoch, alebo zdobia iba obyčajné suveníry, svojich obdivovateľov si nájdu vždy. Mňa si takto našiel maličký plechový odznačik s Mumintrollovou mamičkou, ktorý mi pred rokmi darovala priateľka. Teším sa z neho dodnes.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.
.karikatúra Hitlera
Umeleckú kariéru začala Jansson ako 15-ročná v satirickom časopise Garm. Vytvorila tu stovky politických karikatúr, ilustrácií a obálok. Za všetky spomeňme aspoň v tom čase oceňovanú karikatúru, na ktorej je Hitler zobrazený ako nespokojné, nenásytné a pomerne prerastené dieťa. A práve Garm sa stal miestom zrodu muminov. Na jej kresbách sa začali objavovať začiatkom 40. rokov. Niekedy boli takmer nepostrehnuteľní, nenápadne postávali a sledovali udalosti okolo seba. Inokedy zohrávali aktívnu a dôležitú úlohu. Veľmi často bolo zručne nakreslené „zvieratko-škriatok“ súčasťou jej signatúry. Tove ich zatiaľ ešte nenazývala muminmi, ich podoba však bola viac-menej definitívna: bytosti mäkkých a oblých tvarov s masívnymi ňufáčikmi pripomínajúce po dvoch nohách chodiacich hrošíkov. Znie to neuveriteľne, ale rodiskom predkov optimistických, detsky naivných a po dobrodružstve bažiacich postavičiek bolo politické periodikum, ktorého hlavným poslaním bola kritika a výsmech fašizmu a stalinizmu.
Tvorba protivojnových karikatúr, a vôbec život v neistých dobách, podnietili Tove, aby sa začala venovať niečomu príjemnejšiemu. Únikom z reality sa stala práca na prvej knihe o Mumintrollovi a jeho rodine. Kniha vyšla v roku 1945 (v češtine vyšla ako Cesta za tatínkem) a sama autorka ju do muminovskej série nezaraďovala. V príbehu o stratenom oteckovi predstavila hlavné postavy: priateľského Mumintrolla, jeho otecka – sirotu s búrlivou minulosťou, ktorého atribútom je čierny klobúk, starostlivú mamičku, ktorá nikdy neodkladá svoju kabelku, či márnivého Sniffa. Na konci príbehu sa rodina s priateľmi usadila v Muminovskom údolí, ktorého kreslená mapa je súčasťou každej muminovskej knihy. Nasledovali časti plné dobrodružných príbehov, počet svojských postavičiek narastal, každá z nich mala osobitý charakter a niektoré dokonca aj živú predlohu.
.pre deti aj dospelých
Na knihách o muminoch je zaujímavé, že hoci sú určené pre deti, spôsob, akým ich Tove uchopila, ich približuje k literatúre pre dospelých čitateľov. Každá postavička je vypracovaná dôsledne a do najmenších detailov. Všetko má svoj význam a všetko, každý kúsok oblečenia, každá veta, skutok či zvyk vypovedá o aktéroch viac, ako je v detských knihách obvyklé. Bez preháňania môžeme povedať, že Tove k nim pristupovala s psychologickou precíznosťou. Snusmumrik – Mumintrollov najlepší priateľ, je dobrodruhom a cestovateľom, vernou, no nespútanou bytosťou. Jeho predlohou bol Tovin priateľ Atos Wirtanen. Iný Mumintrollov priateľ – Sniff, zvieratko s dlhými ušami a tenkým krkom, je mamonár, miluje zlato, perly a všetko trblietavé. Je trocha lenivý a zbabelý. Mrnka, sestra Mimlinej dcéry je uštipačné, zato kamarátske a veselé drobné stvorenie, ktoré sa na ničom nepobaví lepšie, ako na katastrofách alebo aspoň každodenných nezdaroch.
Tuu-tikki je blízka rodinná priateľka, praktická a schopná. Nosí námornícke tričko a na strapatej plavej hlave má vždy nasadenú čiapku s brmbolcom. Jej predobrazom bola spisovateľkina životná družka Tuuliki Pietilä. Postáv vystupuje v sérii veľa, nesmieme však zabudnúť na Mumintrollových rodičov, ktorí reprezentujú dnes toľko diskutované rodové stereotypy. Mamička je trpezlivá, tolerantná a pohostinná muminka, ktorá aj v najťažších podmienkach dokáže pre rodinu pripraviť chutné raňajky (Bláznivé leto, v slovenčine pomerne zmätočne vydané ako Povodeň u Muminovcov). Otecko je premýšľavý, v žilách mu koluje krv dobrodruha, no keďže sa už usadil, snaží sa byť dobrým a múdrym otcom. Má rád whisky a more. Inou zvláštnosťou kníh o muminoch je ich dynamika. Kým prvé príbehy boli plné akcie a dobrodružstva, v knihe Čarovná zima sa štýl písania zmenil. Mumintroll sa predčasne zobudil zo zimného spánku a ocitol sa tak v neznámom studenom svete plnom snehu, ľadu a cudzincov. Krásny a dojímavý príbeh ukázal dosiaľ nepoznané Mumintrollove stránky: osamelosť, smútok a strach.
.sláva vo vesmíre
Knihy Tove Jansson sa nájdu v knižnici každej fínskej domácnosti. Prinajmenšom v takej, v ktorej sa v priebehu posledných sedemdesiatich rokov vyskytli nejaké deti. Sláva muminov siaha až do vesmíru. V roku 1995 bola po hlavnej postave pomenovaná planétka 58345 Mumintroll. Na prvý pohľad môže ich popularita pripomínať fenomén Hello Kitty. Kým japonská ikona mala byť nástrojom, ktorý mal z lacných a nekvalitných výrobkov urobiť atraktívne a drahé, po motívoch z Janssonovej príbehov siahli aj producenti kvalitných dizajnérskych výrobkov. Už v 50. rokoch sa napríklad postavičky objavili na detskom riade z fínskej porcelánky Arabia a muminovská edícia je dodnes jednou z jej najpredávanejších produktových línií. Či už sú postavičky z Muminovského údolia na dizajnérskych skvostoch, alebo zdobia iba obyčajné suveníry, svojich obdivovateľov si nájdu vždy. Mňa si takto našiel maličký plechový odznačik s Mumintrollovou mamičkou, ktorý mi pred rokmi darovala priateľka. Teším sa z neho dodnes.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.