areál sa v slnečné piatkové poludnie plní len postupne. Napriek tomu, že počasie nemôže byť ideálnejšie, pribúdajú nové stany v okolí nečakane pomaly. Na skutočné „odpálenie" piateho Grape-u sa stále kolektívne čaká. Pod pódiami stále chýba tá pravá atmosféra, ktorá vás úplne presvedčí, že ste v inom svete. Čakanie na tento prelomový okamih má však svoj asketický zmysel, ktorý si uvedomíme až neskôr. A nakoniec ním ani zďaleka nie je iba prehlbovanie dojmu z očakávaných vystúpení najlepších zahraničných hviezd.
.you Carry Me
Možno by tým zlomovým bodom mohol byť už koncert prvej väčšej zahraničnej hviezdy, Bombay Bicycle Club. Štvorica (v koncertnej verzii až šestica) Londýnčanov má na to takmer všetky predpoklady. Dostatok chytľavých melódií a kulminujúcu koncertnú formu, ktorú už nejaký ten mesiac cibrí pri potulkách Európou. A ako bonus mladícky a pre Grape dokonale priliehavý „look“ usmievavých hipsterov s farebnými ponožkami.
„Editors reštartujú jeden z najenergickejších setov, aký slovenské festivaly za posledné roky zažili.“
Ukazuje sa však, že pre väčšinu prítomného publika sú Bombay Bicycle Club neznámou, ktorú si prišli vypočuť len zo zvedavosti. Až stmavnutie oblohy niekedy krátko po ôsmej večer dodá druhej polovici vystúpenia iný rozmer, v ktorom záverečná trojica skladieb pôsobí skutočne festivalovo. Ešte stále síce nedosahuje výšin očakávaného „highlightu“, no z rôznych strán sa ozývajúci záverečný popevok You carry me signalizuje, že počet slovenských fanúšikov Bombay Bicycle Club narástol aspoň o pár kusov.
.bez zbytočností
Editors sú najväčšou hviezdou tohtoročného Grejpu a pre mnohých aj najočakávanejším interpretom celého programu. Kto neverí, pochopí hneď pri otváracej skladbe Sugar, ktorá bezchybne uvedie to, čo má najbližšiu hodinu a štvrť nasledovať. Kapela vyzerá „nabudene“, spevák Tom Smith stihne počas úvodných štyroch minút vystrúhať niekoľko zaujímavých póz a prebudiť tak teraz už skutočne početné publikum. V jednom z takýchto teatrálnych momentov však v zlomku sekundy onemie a s ním aj celá skupina. Technický problém vyženie Editors po niekoľkých minútach späť do zákusia a stopne skvele sa rozbiehajúce predstavenie v ozaj nevhodný čas.
Obavy o to, či sa Editors vôbec na pódium vrátia a ak áno, v akom rozpoložení, sú zažehnané v priebehu niekoľkých sekúnd. Keď po dvadsiatich minútach opäť vypochodujú na pódium, vyzerajú ešte zanietenejšie, než na začiatku. Reštartujú jeden z najenergickejších setov, aký slovenské festivaly za posledné roky zažili. Bez jediného zbytočného slova medzi piesňami, bez lacných výkrikov či výjazdov do publika. Nielenže celý svoj koncert skúsene „kočírujú“, ale ešte ho aj nevídane gradujú spoločne so stále sa stupňujúcim dažďom. Bezchybné.
.punk a disko sobota
Čo sa zahraničných hviezd týka, sobota je zrkadlovým obrazom predchádzajúceho dňa. Hneď prvé väčšie zahraničné meno výrazne svieti v mozaike, ktorá bude o pár rokov obrazom toho, čím bol Grape číslo 5. Keď o 20:30 prichádzajú na pódium, pod ním ich čaká len skromný počet skalných. Keď o 21:30 kráčajú čelom vzad, rozpúšťa sa obrovský „circle pit“ a smerom k zvyšnej trojici „stageov“ smeruje niekoľkonásobne väčší dav, než ten, ktorý ich vítal. Oni medzitým spotili niekoľko vrstiev štýlových zvrškov, odohrali 14 skladieb a dokorán otvorili ústa väčšine prítomných divákov. Palma Violets.
„Ľudia stále vnímavejšie objavujú domácu scénu a nezostávajú pritom len na povrchu zaplnenom banálnymi rádiovými hitmi.“
Keď bez prípravy spustia úvodnú Secrets of America, okrem Libertines v tom počuť aj The Clash alebo The Vaccines. Do svojho kolotoča bez frflania chytajú väčšinu ľudí dovtedy len nemo pozorujúcich cirkus na pódiu. V priebehu niekoľkých minút sa priestor pod O2 Stage-om mení na punkovú pogovačku, ktorej nič nechýba. Okolo hláv lietajú rôzne predmety, ako i samotní ľudia vrhajúci sa do stredu najhustejšieho davu. Obraz, ktorý sa ku koloritu festivalu typu Grape hodí dokonale.
Zvyšná dvojica koncertov hviezd z Britských ostrovov vyznieva v mnohom podobne. Ako koncert Klaxons, tak aj La Roux je tým, čoho trefné pomenovanie v sobotu v noci počujeme všade naokolo – luxusnou diskotékou. Perfektne nazvučenou, s energiou a profesionalitou odohranou, no stále len diskotékou, ktorá neudrží pozornosť po celý čas svojho trvania. Po chvíli sa piesne začnú podobať jedna na druhú a ani tých niekoľko hitov nezabráni tomu, aby ste si ešte pred koncom vystúpenia išli obsadiť miesto k niektorému z menších „stageov“.
.hlavný plus
Je pol dvanástej večer a napriek tomu, že Korben Dallas začínajú svoj set až o 20 minút, je Kozel Stage už takmer úplne plný. Ľudia dovnútra nakúkajú z každej možnej medzery. V tomto bode by sa dalo polemizovať o nešťastnom rozmiestnení kapiel na jednotlivých pódiách, no oveľa zaujímavejšie je sledovať iný fenomén. Nepriehľadnuteľný záujem slovenského publika o domáce skupiny, ktorý určite nevyplýva iba z toho, že „tým spevákom konečne rozumejú“.
Vidieť to bolo už včera na koncertoch Modrých Hôr, českých Prago Union alebo bratislavských Saténových rúk. Dnes to simultánne, pár metrov od seba, predviedli Le Payaco a Fallgrapp (ktorí odohrali asi najlepší koncert domáceho interpreta na tohtoročnom Grape). Ľudia stále vnímavejšie objavujú domácu scénu a nezostávajú pritom len na povrchu zaplnenom banálnymi rádiovými hitmi. Ak totiž niečo vyššie spomenutých domácich interpretov spája, je to doteraz skôr zriedkavá textárska originalita a nápaditosť. Či už sú primárnymi alebo iba vedľajšími dôvodmi zvýšeného záujmu publika, tešia ešte o kúsok viac než bezchybní piatkoví Editors.
Grape Festival, 15. – 16. august 2014, letisko Piešťany