Najdôležitejšie správy z konca minulého roka napovedali mnohé o tom, čo možno čakať tento rok. Zavraždenie Benazir Bhuttovej, analýza amerických bezpečnostných služieb, podľa ktorej Irán pred pár rokmi pozastavil svoj vojenský jadrový program, násilnosti po voľbách v Keni,
nezvyčajne otvorené primárky v amerických prezidentských voľbách, nezlučiteľné srbské a kosovské predstavy o budúcnosti a tiež rastúce svetové ceny ropy a potravín – to všetko boli dôležité prognostické signály.
Ako každé štyri roky, aj tentoraz budú najdôležitejšou udalosťou roka americké prezidentské voľby. Amerika je a ešte dlho ostane svetovou mocnosťou číslo jeden. Občasné nezhody s Európou, spomalenie ekonomiky ani neobľúbenosť ich prezidenta vo svete na tom nič nezmenili. Tohtoročné voľby sú prvé od roku 1952, v ktorých nekandiduje doterajší prezident alebo viceprezident, a tak je ťažšie odhadnúť, kto sa stretne v záverečnom súboji. Ak sa prezidentom stane niektorý z doterajších republikánskych favoritov (Giuliani, Romney, McCain, Huckabee), dá sa čakať pokračovanie doterajšej politiky v liberálnejšom (Giuliani, McCain) alebo konzervatívnejšom (Romney) vydaní, s ťažšie zaraditeľným Huckabeem niekde medzi nimi.
Víťazstvo demokratických favoritov (Hillary Clinton, Obama) zasa prinesie niektoré domáce zmeny – najväčšou bude federálny systém zdravotného poistenia (doteraz je otázka zdravotného poistenia na rozhodnutí jednotlivých štátov a niekoľko desiatok miliónov Američanov nemá zdravotné poistenie), s demokratom v Bielom dome príde zrejme aj zvýšenie daní. V zahraničnej politike však demokratický prezident prinesie skôr len zmenu štýlu (Obama v tomto prípade viac ako Clintonová, aj vzhľadom na svoj afroamerický pôvod a odlišný životný príbeh) než zmenu podstaty. Aj demokratický prezident bude totiž čeliť rovnakým hrozbám a otázkam ako dnes Bush – chaosu alebo ďalšiemu prevratu v jadrovom Pakistane, možnej prehre Západu a víťazstvu Talibanu v Afganistane, jadrovému programu v Iráne až po teroristické útoky al-Káidy po svete a chaos na palestínskych územiach, Preto politika nového prezidenta nebude môcť byť veľmi odlišná od politiky toho dnešného. To isté by platilo aj pre prípadného nezávislého víťaza volieb – to ak by sa do súťaže predsa len pustil aj súčasný starosta New Yorku, miliardár Michael Bloomberg. Rok 2008 však bude celý v réžii odchádzajúceho prezidenta. Skutočnosť, že viceprezident Cheney nekandiduje, znamená, že prezident má aj vo volebnom roku voľné ruky ako máloktorý jeho predchodca. Toto Bushovi pomohlo už v roku 2007, keď napriek skeptickým médiám, demokratom i časti republikánov v Kongrese zvýšil počet vojakov v Iraku. Výsledkom bolo výrazné zlepšenie bezpečnosti a čiastočná normalizácia situácie v krajine, takže viaceré americké médiá vyhlásili nového veliteľa vojsk v Iraku generála Petraeusa za osobnosť roka.
Okrem amerických volieb bude celý svet sledovať olympiádu v Číne. A zatiaľ čo fanúšikovia budú okrem športových výkonov pozorovať najmä organizáciu hier, analytici budú celý rok skúmať skôr to, ako sa krajina, ktorá sa postupne stáva ďalšou svetovou veľmocou, bude správať voči svojim občanom, protivníkom (disidenti, Tibet, Taiwan) i voči obchodným partnerom. Olympiáda však pomôže svetu vidieť nielen obrovský rast Číny, ale aj Indie a ďalších krajín Ázie. Jeho dopad na celý svet pocítime všetci – od lacnejších výrobkov a služieb po drahšie potraviny a energie.
Hlavné svetové dianie sa teda bude v bezpečnosti odohrávať medzi Amerikou a Blízkym a Stredným Východom a v hospodárstve medzi Amerikou a Áziou. Európa ostane aj tento rok v pohodlnom závetrí schvaľovania vlastnej ústavnej zmluvy, a v nepohodlnej, no ťažko zmeniteľnej energetickej závislosti od Ruska. Tú jej znovu pripomenú ruské obštrukcie pri riešení najcitlivejších európskych problémov, ktoré sa tradične budú týkať Balkánu – v otázke Kosova a v otázke Bosny. Pre budúcnosť EÚ bude kľúčové, či francúzskemu prezidentovi Sarkozymu vydrží jeho reformný náboj. Aj čiastočné osekanie francúzskeho sociálneho štátu by mohlo podporiť reformy v Nemecku, a dať tak trošku viac dynamiky celej eurozóne. Ešte nádejnejšie by bolo, keby Sarkozyho vláda pristúpila aj na zmeny v európskej poľnohospodárskej politike – no predpovedať úspech v tejto oblasti je ešte ťažšie, ako sa trafiť do výsledku amerických prezidentských volieb.
nezvyčajne otvorené primárky v amerických prezidentských voľbách, nezlučiteľné srbské a kosovské predstavy o budúcnosti a tiež rastúce svetové ceny ropy a potravín – to všetko boli dôležité prognostické signály.
Ako každé štyri roky, aj tentoraz budú najdôležitejšou udalosťou roka americké prezidentské voľby. Amerika je a ešte dlho ostane svetovou mocnosťou číslo jeden. Občasné nezhody s Európou, spomalenie ekonomiky ani neobľúbenosť ich prezidenta vo svete na tom nič nezmenili. Tohtoročné voľby sú prvé od roku 1952, v ktorých nekandiduje doterajší prezident alebo viceprezident, a tak je ťažšie odhadnúť, kto sa stretne v záverečnom súboji. Ak sa prezidentom stane niektorý z doterajších republikánskych favoritov (Giuliani, Romney, McCain, Huckabee), dá sa čakať pokračovanie doterajšej politiky v liberálnejšom (Giuliani, McCain) alebo konzervatívnejšom (Romney) vydaní, s ťažšie zaraditeľným Huckabeem niekde medzi nimi.
Víťazstvo demokratických favoritov (Hillary Clinton, Obama) zasa prinesie niektoré domáce zmeny – najväčšou bude federálny systém zdravotného poistenia (doteraz je otázka zdravotného poistenia na rozhodnutí jednotlivých štátov a niekoľko desiatok miliónov Američanov nemá zdravotné poistenie), s demokratom v Bielom dome príde zrejme aj zvýšenie daní. V zahraničnej politike však demokratický prezident prinesie skôr len zmenu štýlu (Obama v tomto prípade viac ako Clintonová, aj vzhľadom na svoj afroamerický pôvod a odlišný životný príbeh) než zmenu podstaty. Aj demokratický prezident bude totiž čeliť rovnakým hrozbám a otázkam ako dnes Bush – chaosu alebo ďalšiemu prevratu v jadrovom Pakistane, možnej prehre Západu a víťazstvu Talibanu v Afganistane, jadrovému programu v Iráne až po teroristické útoky al-Káidy po svete a chaos na palestínskych územiach, Preto politika nového prezidenta nebude môcť byť veľmi odlišná od politiky toho dnešného. To isté by platilo aj pre prípadného nezávislého víťaza volieb – to ak by sa do súťaže predsa len pustil aj súčasný starosta New Yorku, miliardár Michael Bloomberg. Rok 2008 však bude celý v réžii odchádzajúceho prezidenta. Skutočnosť, že viceprezident Cheney nekandiduje, znamená, že prezident má aj vo volebnom roku voľné ruky ako máloktorý jeho predchodca. Toto Bushovi pomohlo už v roku 2007, keď napriek skeptickým médiám, demokratom i časti republikánov v Kongrese zvýšil počet vojakov v Iraku. Výsledkom bolo výrazné zlepšenie bezpečnosti a čiastočná normalizácia situácie v krajine, takže viaceré americké médiá vyhlásili nového veliteľa vojsk v Iraku generála Petraeusa za osobnosť roka.
Okrem amerických volieb bude celý svet sledovať olympiádu v Číne. A zatiaľ čo fanúšikovia budú okrem športových výkonov pozorovať najmä organizáciu hier, analytici budú celý rok skúmať skôr to, ako sa krajina, ktorá sa postupne stáva ďalšou svetovou veľmocou, bude správať voči svojim občanom, protivníkom (disidenti, Tibet, Taiwan) i voči obchodným partnerom. Olympiáda však pomôže svetu vidieť nielen obrovský rast Číny, ale aj Indie a ďalších krajín Ázie. Jeho dopad na celý svet pocítime všetci – od lacnejších výrobkov a služieb po drahšie potraviny a energie.
Hlavné svetové dianie sa teda bude v bezpečnosti odohrávať medzi Amerikou a Blízkym a Stredným Východom a v hospodárstve medzi Amerikou a Áziou. Európa ostane aj tento rok v pohodlnom závetrí schvaľovania vlastnej ústavnej zmluvy, a v nepohodlnej, no ťažko zmeniteľnej energetickej závislosti od Ruska. Tú jej znovu pripomenú ruské obštrukcie pri riešení najcitlivejších európskych problémov, ktoré sa tradične budú týkať Balkánu – v otázke Kosova a v otázke Bosny. Pre budúcnosť EÚ bude kľúčové, či francúzskemu prezidentovi Sarkozymu vydrží jeho reformný náboj. Aj čiastočné osekanie francúzskeho sociálneho štátu by mohlo podporiť reformy v Nemecku, a dať tak trošku viac dynamiky celej eurozóne. Ešte nádejnejšie by bolo, keby Sarkozyho vláda pristúpila aj na zmeny v európskej poľnohospodárskej politike – no predpovedať úspech v tejto oblasti je ešte ťažšie, ako sa trafiť do výsledku amerických prezidentských volieb.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.