Výnimočnosť tohto filmu spočíva(la) v režisérovej unikátnej idei, spôsobe nakrúcania, aký zvolil – zaznamenať dvanásť rokov zo života dospievajúceho chlapca, ale bez fejkov, na ktoré sme zvyknutí. Kvôli odlišnému trvaniu filmového a reálneho času sú často detskí hrdinovia postupne nahrádzaní staršími dvojníkmi. Linklater si stanovil náročnú výzvu: obísť tento zvyk a namiesto toho zachytiť skutočnú premenu Masona juniora od jeho šiestich po osemnásť rokov. Oproti časozberným dokumentom, ktoré bežne vychádzajú z podobného princípu, je Chlapčenstvo prvý hraný film tohto druhu.
.skutočné ako spomienky
V množstve detailných rozhovorov s režisérom Linklaterom aj s predstaviteľom Masonovho filmového otca Ethanom Hawkeom sa dočítame, že veľa filmových otcovsko-synovských momentov sa zakladá na ich vlastných zážitkoch. Koncepciu intimity podčiarkuje aj angažovanie Linklaterovej dcéry Lorelei do postavy Masonovej staršej sestry a záznam jej premeny z roztopašného dieťaťa na dnešnú vysokoškoláčku. Takýto prístup k vzniku scenáru, civilnej práce s hercami a pozorovateľským citom, využil Linklater už vo svojich začiatkoch v deväťdesiatych rokoch vo filmoch Slacker (1991) a Dazed and Confused (1993). V jednej z ikon amerického nezávislého filmu – Slacker, ukázal fascináciu z plynutia času a možnosti filmu, ako ju prijateľne stvárniť. Kamera mimovoľne prechádzala v priestore medzi postavami tak, ako sa navzájom stretávali na rohu ulíc či vo fastfoodoch. V spomienkovom Dazed and Confused zaangažoval mladých hercov a herečky, ktorí v súčasnosti patria medzi hollywoodsku špičku – Bena Afflecka, Milu Jovovich, Matthewa McConaugheya alebo Renée Zellweger. Civilnosť, nenútenosť a absencia akejkoľvek prvoplánovej sentimentality spolu s nadpriemernými hereckými výkonmi sú prívlastky, ktoré najvýstižnejšie pomenúvajú Chlapčenstvo. Napriek tomu je to emocionálny film, ktorý pri sledovaní vyvolá dojatie, radosť, ale aj smútok. Ako to Linklater docielil?
Pozerať tento film je ako listovať vo fotoalbume, prehliadať si fotografie v smartfóne alebo si len tak v hlave súkromne odpremietať momenty, ktoré nás stihli ovplyvniť v dobrom či v zlom. Výnimočnosť zážitkov je v tom, že im každý priradí sám svoju hodnotu, ktorá sa nutne odlišuje od spoločensky zaužívaných míľnikov dospievania z príručiek a návodov, ako ich správne prežiť. Spomienky sa netýkajú len jedného chlapca, ten je skôr centrom, okolo ktorého obiehajú jeho vlastní rodičia, sestra a nevlastní otcovia so svojimi mikrosvetmi. Prostredníctvom Masonovej perspektívy zažijeme premeny, sklamania a víťazstvá jeho blízkych, niekedy len v náznaku ako vypovedajúci pohľad, inokedy aj so slovným komentárom. A práve táto pestrosť so zrozumiteľnými a blízkymi myšlienkami tvorí mágiu Chlapčenstva, vďaka ktorej takmer tri hodiny projekčného času ubehnú ako voda.
Hoci je cesta Chlapčenstva spojená s prestížnymi medzinárodnými festivalmi, patrí medzi najprístupnejšie a najľudskejšie artfilmy, ktoré sa dostali do slovenskej distribúcie v posledných rokoch.
.bez uhýbania
Chlapčenstvo neponúka kompaktný dramatický príbeh, ale spája rôznorodé momenty tak, ako ich vo fotoalbume zjednocuje jeden človek alebo rodina počas dvanástich rokov. Medzery medzi časovými úsekmi si môže divák zaplniť sám, ale rovnako sa o ne nemusí zaujímať. Konieckoncov ani pri romantickej ,,Pred-trilógii“ (Pred súmrakom, Pred polnocou, Pred úsvitom) po nich nepátral, ale vychutnával si čaro sprítomnených úsekov, v ktorých hlavného hrdinu a hrdinku dostal naservírovaných. A tak sa môže stať – a aj sa to stane, – že Mason vyjde v jednej scéne z dverí a v nasledujúcej scéne je o rok starší, stojaci v inej situácii. Zásadné motívy, ktoré sa objavujú v prvej tretine však neodchádzajú do zabudnutia, ale je z nich upletená pavučina, ktorej časť sa stane zrazu viditeľnou, no bez zaužívaného budovania napätia. Preto je Chlapčenstvo film, ktorý na plnohodnotné ocenenie nuáns potrebuje doznieť, lebo behom projekcie sa nedajú všetky spracovať. Od úvodných scén však navodzuje pocit známeho, na čo využíva podobne dobovú prácu so soundtrackom ako v sedemdesiatkových Dazed and Confused. A tak si človek, ktorý nepovažuje popkultúru za veľké zlo tohto sveta, povie, áno, pamätám si, keď tento príšerný singel Britney Spears hrali tri mesiace v každej hitparáde. A spomenie si, že Parachutes od Coldplay mu znel premyslenejšie ako ich nasledujúce albumy.
Skutočne soundtrack Boyhood-u je prierezom hudby, ktorá znela éterom od začiatku milénia. Retro gameboy-mániu, nočné vystávanie v rade na potterovského Polovičného princa či vydizajnovanie Apple produktov kladie Linklater vedľa seba s politicko-spoločenskými udalosťami, ktorými žila Amerika, začiatok vojny v Iraku či Obamovým viťazstvom nad McCainom. Linklater ich ako malé histórie svojich hrdinov komentuje elegantne a s humorom, ale vyhýba sa zľahčovaniu. Tak, ako bez uhýbania ukazuje na detské traumy a zlyhania dospelých – ponúka perspektívu, že aj keď sa minulosť nedá zmeniť, čas je milosrdný a dospievaním sa s ňou dá zmieriť a naučiť sa vyberať si, s kým človek bude chcieť stráviť nasledujúci rok a s kým nie.
.autorka je filmová kritička. Chlapčenstvo (Boyhood, USA, 2014)
Réžia: Richard Linklater Scenár: Richard Linklater Kamera: Lee Daniel, Shane F. Kelly Hrajú: Ellar Coltrane, Patricia Arquette, Ethan Hawke, Elijah Smith, Lorelei Linklater.
.skutočné ako spomienky
V množstve detailných rozhovorov s režisérom Linklaterom aj s predstaviteľom Masonovho filmového otca Ethanom Hawkeom sa dočítame, že veľa filmových otcovsko-synovských momentov sa zakladá na ich vlastných zážitkoch. Koncepciu intimity podčiarkuje aj angažovanie Linklaterovej dcéry Lorelei do postavy Masonovej staršej sestry a záznam jej premeny z roztopašného dieťaťa na dnešnú vysokoškoláčku. Takýto prístup k vzniku scenáru, civilnej práce s hercami a pozorovateľským citom, využil Linklater už vo svojich začiatkoch v deväťdesiatych rokoch vo filmoch Slacker (1991) a Dazed and Confused (1993). V jednej z ikon amerického nezávislého filmu – Slacker, ukázal fascináciu z plynutia času a možnosti filmu, ako ju prijateľne stvárniť. Kamera mimovoľne prechádzala v priestore medzi postavami tak, ako sa navzájom stretávali na rohu ulíc či vo fastfoodoch. V spomienkovom Dazed and Confused zaangažoval mladých hercov a herečky, ktorí v súčasnosti patria medzi hollywoodsku špičku – Bena Afflecka, Milu Jovovich, Matthewa McConaugheya alebo Renée Zellweger. Civilnosť, nenútenosť a absencia akejkoľvek prvoplánovej sentimentality spolu s nadpriemernými hereckými výkonmi sú prívlastky, ktoré najvýstižnejšie pomenúvajú Chlapčenstvo. Napriek tomu je to emocionálny film, ktorý pri sledovaní vyvolá dojatie, radosť, ale aj smútok. Ako to Linklater docielil?
Pozerať tento film je ako listovať vo fotoalbume, prehliadať si fotografie v smartfóne alebo si len tak v hlave súkromne odpremietať momenty, ktoré nás stihli ovplyvniť v dobrom či v zlom. Výnimočnosť zážitkov je v tom, že im každý priradí sám svoju hodnotu, ktorá sa nutne odlišuje od spoločensky zaužívaných míľnikov dospievania z príručiek a návodov, ako ich správne prežiť. Spomienky sa netýkajú len jedného chlapca, ten je skôr centrom, okolo ktorého obiehajú jeho vlastní rodičia, sestra a nevlastní otcovia so svojimi mikrosvetmi. Prostredníctvom Masonovej perspektívy zažijeme premeny, sklamania a víťazstvá jeho blízkych, niekedy len v náznaku ako vypovedajúci pohľad, inokedy aj so slovným komentárom. A práve táto pestrosť so zrozumiteľnými a blízkymi myšlienkami tvorí mágiu Chlapčenstva, vďaka ktorej takmer tri hodiny projekčného času ubehnú ako voda.
Hoci je cesta Chlapčenstva spojená s prestížnymi medzinárodnými festivalmi, patrí medzi najprístupnejšie a najľudskejšie artfilmy, ktoré sa dostali do slovenskej distribúcie v posledných rokoch.
.bez uhýbania
Chlapčenstvo neponúka kompaktný dramatický príbeh, ale spája rôznorodé momenty tak, ako ich vo fotoalbume zjednocuje jeden človek alebo rodina počas dvanástich rokov. Medzery medzi časovými úsekmi si môže divák zaplniť sám, ale rovnako sa o ne nemusí zaujímať. Konieckoncov ani pri romantickej ,,Pred-trilógii“ (Pred súmrakom, Pred polnocou, Pred úsvitom) po nich nepátral, ale vychutnával si čaro sprítomnených úsekov, v ktorých hlavného hrdinu a hrdinku dostal naservírovaných. A tak sa môže stať – a aj sa to stane, – že Mason vyjde v jednej scéne z dverí a v nasledujúcej scéne je o rok starší, stojaci v inej situácii. Zásadné motívy, ktoré sa objavujú v prvej tretine však neodchádzajú do zabudnutia, ale je z nich upletená pavučina, ktorej časť sa stane zrazu viditeľnou, no bez zaužívaného budovania napätia. Preto je Chlapčenstvo film, ktorý na plnohodnotné ocenenie nuáns potrebuje doznieť, lebo behom projekcie sa nedajú všetky spracovať. Od úvodných scén však navodzuje pocit známeho, na čo využíva podobne dobovú prácu so soundtrackom ako v sedemdesiatkových Dazed and Confused. A tak si človek, ktorý nepovažuje popkultúru za veľké zlo tohto sveta, povie, áno, pamätám si, keď tento príšerný singel Britney Spears hrali tri mesiace v každej hitparáde. A spomenie si, že Parachutes od Coldplay mu znel premyslenejšie ako ich nasledujúce albumy.
Skutočne soundtrack Boyhood-u je prierezom hudby, ktorá znela éterom od začiatku milénia. Retro gameboy-mániu, nočné vystávanie v rade na potterovského Polovičného princa či vydizajnovanie Apple produktov kladie Linklater vedľa seba s politicko-spoločenskými udalosťami, ktorými žila Amerika, začiatok vojny v Iraku či Obamovým viťazstvom nad McCainom. Linklater ich ako malé histórie svojich hrdinov komentuje elegantne a s humorom, ale vyhýba sa zľahčovaniu. Tak, ako bez uhýbania ukazuje na detské traumy a zlyhania dospelých – ponúka perspektívu, že aj keď sa minulosť nedá zmeniť, čas je milosrdný a dospievaním sa s ňou dá zmieriť a naučiť sa vyberať si, s kým človek bude chcieť stráviť nasledujúci rok a s kým nie.
.autorka je filmová kritička. Chlapčenstvo (Boyhood, USA, 2014)
Réžia: Richard Linklater Scenár: Richard Linklater Kamera: Lee Daniel, Shane F. Kelly Hrajú: Ellar Coltrane, Patricia Arquette, Ethan Hawke, Elijah Smith, Lorelei Linklater.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.