Kaleráb je jednou z najnenápadnejších a najviac v médiách obchádzaných zelenín. Zatiaľ čo sa po všelijakých rubrikách o zdravej výžive producírujú načančané brokolice, baklažány a najnovšie aj proso (!!!), poctivý a odjakživa skromný kaleráb stojí kdesi v kúte a utešuje sa, že niekto namiesto mediálnych výstupov musí robiť aj poctivú robotu. A kaleráb sa ju snaží robiť už pekne dlho.
Nemôžeme ho síce radiť medzi tých zázračných päť plodov spomínaných už v biblii, no v našich končinách – kde všetka zelenina má tak trochu niečo spoločné s kapustou, sa radí medzi dôležitú súčasť jedálnička.
.korintská repa a kohlrube
Prvýkrát kaleráb spomína rímsky botanik Plínius Starší v prvom storočí nášho letopočtu a nazýva ho dosť čudne – korintská repa. Historici sa podľa jej opisu a správania sa na poli zhodli, že by naozaj mohlo ísť o náš kaleráb. V rímskej kuchárskej knihe Apicius, ktorá si požičala meno od slávneho gurmána Marca Gavia Apicia, sa s ním už veselo narába. A to už je čo povedať, keď uvážime, že Apicius bol taký gurmán, že zabíjal prasatá výhradne až po tom, čo dva týždne jedli iba figy. A nezakáľal nožom, ale ich predávkoval medovinou, aby mali čo najjemnejšiu chuť. Takže kaleráb sa ocitol v tej najvyberanejšej spoločnosti. A aj v nej ostal.
O takých 500 rokov neskôr si ho totiž veľmi obľúbil franský kráľ a rímsky cisár Karol I. Veľký a nariadil jeho pestovanie nielen v kráľovských záhradách, ale aj po celej svojej ríši, ktorá siahala až k nám. Francúzi si radi tohto cisára prisvojujú, no márna sláva, svoje sídlo mal v nemeckom Aachene, a tak nečudo, že jeho kaleráb dodnes všade nosí nemecké meno. Skladá sa z dvoch nemeckých slov: kohl, čo znamená kapusta a rübe (rabi), čiže repa. A naozaj, kaleráb sa čudesne vyvinul z kapusty zhrubnutím a napučaním stonky, čiže dnes vyzerá ako divná hlavička, ktorej stoja vlasy dupkom.
.amerika objavuje kaleráb
Kaleráb je prvým skvelým vývozným artiklom Strednej Európy smerom na východ. Už v šestnástom storočí sa dostal do ďalekej Ázie a stal sa predovšetkým v severnej Indii neoddeliteľnou súčasťou tamojšej kuchyne. Jeho neutrálnu, zemitú chuť, ktorú vyludzuje zo svojho chrumkavého jadra, okamžite ocenili vo svojich šalátoch a dusených jedlách.
Jediný kontinent, kde kaleráb nezaujal, je Amerika. Až v dnešných časoch si ho tam začínajú viac všímať a dávam tomu rok či dva a namiesto brokolíc, baklažánov a prosa (!!!), budeme v amerických lajfstajlových časopisoch narážať na náš dobre známy kaleráb.
.céčko a draslík
U nás sa zvykne jesť predovšetkým nasurovo ako zákusok, najmä mladé hlúbiky majú neodolateľnú až maslovú chuť, no najväčšiu skrytú robotu odvádza v nedeľnom poctivom hovädzom vývare. Kým Francúzi majú svoj bouquet garni, my, Stredo- a Východoeurópania, máme svoje buľvy – kaleráb a zeler. Vo vývare dokážeme nášmu kalerábu dokonca prepáčiť aj prípadné zdrevnatenie, ktorého sa dopúšťa, pokiaľ ho necháme na poli príliš dlho a nie je to odroda, ktorú veľmi výstižne pomenovali gigant.
Kaleráb je fantastický predovšetkým do šalátov, lebo jeho chuť je jemne pikantná a rada dopĺňa výraznejšie dresingy. Málokto však vie, že rovnako ako hlúbik, sú neuveriteľne chutné aj mladé lístky, ktoré zelenému pankerovi rastú na hlave. Častokrát majú dokonca viac vitamínu C ako samotný biely stred. A ten má kalerábová hlava spolu s draslíkom teda požehnane.
.autor je scenárista.
Paleokalerábový úder/
Množstvo ľudí nespokojných so svojím fyzickým i psychickým zdravím dnes bojuje s dilemou a radi by vo svojej strave obmedzili množstvo cukrov. Snažia sa ich znížiť na minimum a navyše sa vyhýbať všetkému, čo obsahuje lepok. To však znamená, že nemôžu siahnuť ani po chlebe a cestovinách. A tu prichádza prvá kríza. Na čo si, preboha, ráno natrú svoje obligátne domáce maslo so soľou? A čo tá výborná pečeňová paštéta, ktorej narobili ešte predvčerom na tri kilá a teraz krásne rozvoniava v chladničke pod delikátnou kryhou kačacieho tuku? Na čo si ju natrú, majú ju nebodaj vyhodiť? Našťastie existuje riešenie. Ak vám nechýba vôňa chlebovej striedky a chrumkavá kôrka, pre ktorú sa dá zabíjať, a len máte dilemu, na čo natrieť vaše obľúbené nátierky, nakrájajte si na kolieska chrumkavý maslový kaleráb. Chuť vašej nátierky ešte vynikne a nebude vás rušiť nejaká nakvasená múka. A nejde len o nátierky. Ak si chcete doma urobiť ochutnávku olivových, orieškových, tekvicových či iných olejov, nič nie je lepšie, ako nakrájať kaleráb do misiek a každú pokvapkať iným olejom. Budete mať gurmánsky zážitok a niet nad lepší snack, keď na vás večer udrú hlady.
Nemôžeme ho síce radiť medzi tých zázračných päť plodov spomínaných už v biblii, no v našich končinách – kde všetka zelenina má tak trochu niečo spoločné s kapustou, sa radí medzi dôležitú súčasť jedálnička.
.korintská repa a kohlrube
Prvýkrát kaleráb spomína rímsky botanik Plínius Starší v prvom storočí nášho letopočtu a nazýva ho dosť čudne – korintská repa. Historici sa podľa jej opisu a správania sa na poli zhodli, že by naozaj mohlo ísť o náš kaleráb. V rímskej kuchárskej knihe Apicius, ktorá si požičala meno od slávneho gurmána Marca Gavia Apicia, sa s ním už veselo narába. A to už je čo povedať, keď uvážime, že Apicius bol taký gurmán, že zabíjal prasatá výhradne až po tom, čo dva týždne jedli iba figy. A nezakáľal nožom, ale ich predávkoval medovinou, aby mali čo najjemnejšiu chuť. Takže kaleráb sa ocitol v tej najvyberanejšej spoločnosti. A aj v nej ostal.
O takých 500 rokov neskôr si ho totiž veľmi obľúbil franský kráľ a rímsky cisár Karol I. Veľký a nariadil jeho pestovanie nielen v kráľovských záhradách, ale aj po celej svojej ríši, ktorá siahala až k nám. Francúzi si radi tohto cisára prisvojujú, no márna sláva, svoje sídlo mal v nemeckom Aachene, a tak nečudo, že jeho kaleráb dodnes všade nosí nemecké meno. Skladá sa z dvoch nemeckých slov: kohl, čo znamená kapusta a rübe (rabi), čiže repa. A naozaj, kaleráb sa čudesne vyvinul z kapusty zhrubnutím a napučaním stonky, čiže dnes vyzerá ako divná hlavička, ktorej stoja vlasy dupkom.
.amerika objavuje kaleráb
Kaleráb je prvým skvelým vývozným artiklom Strednej Európy smerom na východ. Už v šestnástom storočí sa dostal do ďalekej Ázie a stal sa predovšetkým v severnej Indii neoddeliteľnou súčasťou tamojšej kuchyne. Jeho neutrálnu, zemitú chuť, ktorú vyludzuje zo svojho chrumkavého jadra, okamžite ocenili vo svojich šalátoch a dusených jedlách.
Jediný kontinent, kde kaleráb nezaujal, je Amerika. Až v dnešných časoch si ho tam začínajú viac všímať a dávam tomu rok či dva a namiesto brokolíc, baklažánov a prosa (!!!), budeme v amerických lajfstajlových časopisoch narážať na náš dobre známy kaleráb.
.céčko a draslík
U nás sa zvykne jesť predovšetkým nasurovo ako zákusok, najmä mladé hlúbiky majú neodolateľnú až maslovú chuť, no najväčšiu skrytú robotu odvádza v nedeľnom poctivom hovädzom vývare. Kým Francúzi majú svoj bouquet garni, my, Stredo- a Východoeurópania, máme svoje buľvy – kaleráb a zeler. Vo vývare dokážeme nášmu kalerábu dokonca prepáčiť aj prípadné zdrevnatenie, ktorého sa dopúšťa, pokiaľ ho necháme na poli príliš dlho a nie je to odroda, ktorú veľmi výstižne pomenovali gigant.
Kaleráb je fantastický predovšetkým do šalátov, lebo jeho chuť je jemne pikantná a rada dopĺňa výraznejšie dresingy. Málokto však vie, že rovnako ako hlúbik, sú neuveriteľne chutné aj mladé lístky, ktoré zelenému pankerovi rastú na hlave. Častokrát majú dokonca viac vitamínu C ako samotný biely stred. A ten má kalerábová hlava spolu s draslíkom teda požehnane.
.autor je scenárista.
Paleokalerábový úder/
Množstvo ľudí nespokojných so svojím fyzickým i psychickým zdravím dnes bojuje s dilemou a radi by vo svojej strave obmedzili množstvo cukrov. Snažia sa ich znížiť na minimum a navyše sa vyhýbať všetkému, čo obsahuje lepok. To však znamená, že nemôžu siahnuť ani po chlebe a cestovinách. A tu prichádza prvá kríza. Na čo si, preboha, ráno natrú svoje obligátne domáce maslo so soľou? A čo tá výborná pečeňová paštéta, ktorej narobili ešte predvčerom na tri kilá a teraz krásne rozvoniava v chladničke pod delikátnou kryhou kačacieho tuku? Na čo si ju natrú, majú ju nebodaj vyhodiť? Našťastie existuje riešenie. Ak vám nechýba vôňa chlebovej striedky a chrumkavá kôrka, pre ktorú sa dá zabíjať, a len máte dilemu, na čo natrieť vaše obľúbené nátierky, nakrájajte si na kolieska chrumkavý maslový kaleráb. Chuť vašej nátierky ešte vynikne a nebude vás rušiť nejaká nakvasená múka. A nejde len o nátierky. Ak si chcete doma urobiť ochutnávku olivových, orieškových, tekvicových či iných olejov, nič nie je lepšie, ako nakrájať kaleráb do misiek a každú pokvapkať iným olejom. Budete mať gurmánsky zážitok a niet nad lepší snack, keď na vás večer udrú hlady.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.