Získať české (aj slovenské) štátne občianstvo je pre cudzincov niečo ako putovanie k Božiemu hrobu – dlhé, strastiplné, s neistým výsledkom. Musia doložiť päťročný pobyt, zložiť jazykovú skúšku a test z českých reálií, mať dosť príjmov, platiť dane ... Preto dostáva občianstvo tak málo cudzincov, trebárs vlani 2 253 ľudí (teraz ich bude viac, pretože sme od tohto roka uľahčili možnosť mať dvojité občianstvo). Ale pozor, k Božiemu hrobu existuje skratka. Podmienky možno vynechať, ak je nový občan „významným prínosom pre Českú republiku“. Slovensko má podobnú možnosť, ako vidno z príkladu zlatej olympioničky Anastasie Kuzminovej, ktorej občianstvo osobne odobril pán minister Kaliňák.
Trebárs americký basketbalista Maurice Whitfield sa pochválil, že vôbec nevie po česky, ale na príhovor majiteľa klubu v Nymburku, vplyvného advokáta a člena ČSSD Miroslava Jansta občianstvo získal. Naopak, arménsky šachista Sergej Movsesjan, ktorý hovorí plynule po česky, sa vnútru ako prínosný nezdal (potom získal slovenské občianstvo). Pýtal som sa v Akadémii vied a na ministerstve kultúry, či už takto dostal občianstvo aj vedec alebo umelec; vraj nie. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám som teda požiadal ministerstvo vnútra o zoznam takýchto „VIP občanov“. V lete 2012 ma odmietli. Podal som žalobu; tento rok v apríli Mestský súd v Prahe povedal, že ide o chránený osobný údaj. Teraz v auguste však Najvyšší správny súd rozhodol, že verejný záujem na tom, aby sa údaj poskytol, prevažuje (pre záujemcov: rozsudok 1 As 78/2014 na stránke www.nssoud.cz).
Takže čakám na zoznam. Možno na ňom nie je nikto. Možno športovci. Možno podnikatelia. Možno neznáme mená. Možno by to stálo za pokus aj na Slovensku?
Trebárs americký basketbalista Maurice Whitfield sa pochválil, že vôbec nevie po česky, ale na príhovor majiteľa klubu v Nymburku, vplyvného advokáta a člena ČSSD Miroslava Jansta občianstvo získal. Naopak, arménsky šachista Sergej Movsesjan, ktorý hovorí plynule po česky, sa vnútru ako prínosný nezdal (potom získal slovenské občianstvo). Pýtal som sa v Akadémii vied a na ministerstve kultúry, či už takto dostal občianstvo aj vedec alebo umelec; vraj nie. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám som teda požiadal ministerstvo vnútra o zoznam takýchto „VIP občanov“. V lete 2012 ma odmietli. Podal som žalobu; tento rok v apríli Mestský súd v Prahe povedal, že ide o chránený osobný údaj. Teraz v auguste však Najvyšší správny súd rozhodol, že verejný záujem na tom, aby sa údaj poskytol, prevažuje (pre záujemcov: rozsudok 1 As 78/2014 na stránke www.nssoud.cz).
Takže čakám na zoznam. Možno na ňom nie je nikto. Možno športovci. Možno podnikatelia. Možno neznáme mená. Možno by to stálo za pokus aj na Slovensku?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.