Policajt tu zastrelil neozbrojeného 18-ročného chlapca, ktorý len pred pár dňami absolvoval strednú školu. Vypukli nepokoje a scény z ulíc začali pripomínať vojnovú zónu. Streľba a plamene – pre oboje má angličtina výraz fire – sa v povedomí verejnosti spojili s Fergusonom rovnako nerozlučne, ako fotografie po zuby ozbrojených zasahujúcich policajtov, ktorí nepokoje potláčali. A začalo sa to celkom nenápadne.
.smrť Michaela Browna
Deviateho augusta zastrelil 28-ročný policajt Darren Wilson, beloch, 18-ročného Michaela Browna, černocha. Svedkovia sa nezhodujú v tom, ako sa to stalo – vie sa len toľko, že policajt hliadkoval v aute, keď zbadal, ako po ceste kráčajú dvaja mládenci. Bol to Michael Brown a jeho kamarát Dorian Johnson. Policajt zastavil a poslal ich na chodník, pretože, ako uviedol neskôr, blokovali premávku. Vypukol spor, počas ktorého bol policajt Wilson spočiatku v aute, potom vystúpil. Tvrdí, že Michael Brown sa mu pokúšal vytrhnúť z ruky zbraň, a preto naňho vystrelil. Svedkovia však uvádzajú, že po tom, ako padol prvý výstrel, Brown s Johnsonom sa dali na útek, policajt však za nimi strieľal. Nato sa Brown zvrtol, podľa viacerých výpovedí dal ruky nad hlavu a zvolal, že nie je ozbrojený. Wilson napriek tomu vystrelil. Niekoľkokrát – a najmenej jedna z guliek bola smrteľná. Wilson na svoju obhajobu hovorí, že Brown sa k nemu približoval, nestál na mieste, a on mal strach, že naňho fyzicky zaútočí. To, čo spočiatku vyzeralo ako ukážka policajnej tuposti a brutality, nadobudlo trochu iný odtieň, keď polícia zverejnila, že v neďalekom obchodíku došlo k lúpeži, a prezentovala aj video z tamojšej bezpečnostnej kamery. Na videu vidieť Michaela Browna, ako si napriek odporu nízkeho muža berie kartón cigariet bez zaplatenia, surovo do muža strká a odchádza. Polícia takúto lúpež nazýva „strong-arm robbery“, lúpež s použitím fyzickej sily, ale bez zbrane. Aj Dorian Johnson, Brownov kamarát, ktorý bol v obchode s ním, priznal, že k lúpeži došlo.
Policajt, ktorý Browna zastrelil, o lúpeži nevedel. Nemôže teda tvrdiť, že použil strelnú zbraň na zadržanie podozrivého z trestného činu. Môže sa však hájiť tým, že Brown konal skratovo, agresívne, pretože sa bál, že on ako predstaviteľ zákona sa ho chystá zatknúť práve za túto lúpež. Objavili sa úvahy, či náhodou Brown aj s Johnsonom neboli pod vplyvom drog.
.mestská vojna
Policajt Wilson sa ocitne pred veľkou porotou a jeho ďalší osud je neistý. Ferguson, kde od deväťdesiatych rokov postupne nadobudli demografickú prevahu černosi, je dnes celkom rozbúrené mesto. Spočiatku pokojné protesty občanov sa zvrhli na násilie a rabovanie, polícia zasiahla slzným plynom, nasledoval zákaz večerného vychádzania. Američania sa znepokojene prizerali, ako im na domácom poli zúri malá „mestská vojna“.
Občianske organizácie poukazujú už nielen na prehnanú ochotu policajtov strieľať pri zadržiavaní jednotlivcov, ale aj na celkový trend, ktorý nazývajú „militarizácia polície“. Tento trend, viditeľný najmä po jedenástom septembri 2001, znamená, že zásahové policajné jednotky sú vyzbrojené mimoriadne účinnou vojenskou technikou. Nasadenie takýchto vyspelých zbraní proti neozbrojeným alebo omnoho primitívnejšie ozbrojeným civilistom pri pouličných nepokojoch vyvoláva obavy zo zneužitia aj z toho, či sú vôbec policajti dostatočne vycvičení, aby to zvládali. Zároveň sa v centre pozornosti ocitol alarmujúci trend, ktorý môže hraničiť s rasizmom – polícia má tendenciu častejšie zasahovať proti mladým černošským mužom než proti príslušníkom iných skupín obyvateľstva.
.je každý černoch podozrivý?
Je pravda, že prípad Michaela Browna bol iba posledný z dosť dlhej série situácií, v ktorých došlo k zastreleniu neozbrojeného civilistu. V roku 2012 bol v meste Sanford na Floride zastrelený 17-ročný černoch Trayvon Martin, zabil ho 28-ročný George Zimmerman, ktorý bol koordinátorom tzv. susedskej hliadky. Strelec bol obvinený z vraždy, ale vzhľadom na neprimeranosť obvinenia ho porota oslobodila. Došlo totiž k fyzickej potýčke a Trayvon Martin spôsobil Zimmermanovi zranenia na hlave – aj tým, že mu trieskal hlavu o obrubník. Napriek tomu zostali otázky, či Zimmerman reagoval primerane a či musel Martina zastreliť. Hovorilo sa aj o rasizme. Trayvon Martin sa počas telefonátu, ku ktorému došlo ešte pred potýčkou, vyjadril o Zimmermanovi výrazom „cracker“, čo sa v USA považuje za rasistické označenie belocha. A samozrejme, opäť sa objavili pochybnosti, či náhodou nie je každý mladý černoch, ktorý sa po zotmení pohybuje po ulici, v očiach belochov podozrivý.
Nešťastný koniec mal aj príbeh Amadou Dialla, 23-ročného prisťahovalca z Guiney. Štvrtého februára 1999 ho zastrelili newyorskí policajti, keď ho považovali za muža podozrivého zo série znásilnení. Nielenže sa pomýlili v totožnosti, ale nesprávne identifikovali aj predmet, ktorý Diallo vytiahol z vrecka. V slabom osvetlení jeden z policajtov zakričal „Má zbraň!“ a spustila sa paľba. Až keď Diallo padol mŕtvy, ukázalo sa, že v ruke držal len peňaženku. „Vieš, že do teba môžu vpáliť štyridsaťjeden guliek len za to, že vytiahneš peňaženku, však?“ znie slávna veta z filmu Telefónna búdka, ktorú povie hlavnému hrdinovi zloduch na linke.
.aj Anonymous sa mýli
Ferguson čaká na spravodlivosť, volali demonštranti, ktorí si v uliciach pripomínali Michaela Browna aj tým, že symbolicky dvíhali ruky nad hlavu – ako on pred smrťou. No kričali aj „Zabite policajtov!“
K situácii vo Fergusone sa vyjadril generálny tajomník OSN, ktorý vyzval americké úrady, aby zabezpečili právo protestujúcich na pokojné zhromažďovanie a slobodu vyjadrovania. Prvý raz v dejinách vyslala na americkú pôdu tím pozorovateľov Amnesty International. Ferguson zarezonoval ešte aj v medzinárodnej politike – krajiny, ktoré majú s USA spory (napríklad Irán, Rusko a Čína), využili šancu a obrátili kritiku voči Washingtonu. Ani občianski aktivisti nezaháľali. Tragikomickú korunu nasadili udalostiam hackeri zo skupiny Anonymous: zverejnili identitu policajta, ktorý strieľal, a pridali na internet fotografie z jeho súkromia. Zožali aplauz, kým nevyšlo najavo, že sa zmýlili a za vinníka označili nesprávneho policajta.
.smrť Michaela Browna
Deviateho augusta zastrelil 28-ročný policajt Darren Wilson, beloch, 18-ročného Michaela Browna, černocha. Svedkovia sa nezhodujú v tom, ako sa to stalo – vie sa len toľko, že policajt hliadkoval v aute, keď zbadal, ako po ceste kráčajú dvaja mládenci. Bol to Michael Brown a jeho kamarát Dorian Johnson. Policajt zastavil a poslal ich na chodník, pretože, ako uviedol neskôr, blokovali premávku. Vypukol spor, počas ktorého bol policajt Wilson spočiatku v aute, potom vystúpil. Tvrdí, že Michael Brown sa mu pokúšal vytrhnúť z ruky zbraň, a preto naňho vystrelil. Svedkovia však uvádzajú, že po tom, ako padol prvý výstrel, Brown s Johnsonom sa dali na útek, policajt však za nimi strieľal. Nato sa Brown zvrtol, podľa viacerých výpovedí dal ruky nad hlavu a zvolal, že nie je ozbrojený. Wilson napriek tomu vystrelil. Niekoľkokrát – a najmenej jedna z guliek bola smrteľná. Wilson na svoju obhajobu hovorí, že Brown sa k nemu približoval, nestál na mieste, a on mal strach, že naňho fyzicky zaútočí. To, čo spočiatku vyzeralo ako ukážka policajnej tuposti a brutality, nadobudlo trochu iný odtieň, keď polícia zverejnila, že v neďalekom obchodíku došlo k lúpeži, a prezentovala aj video z tamojšej bezpečnostnej kamery. Na videu vidieť Michaela Browna, ako si napriek odporu nízkeho muža berie kartón cigariet bez zaplatenia, surovo do muža strká a odchádza. Polícia takúto lúpež nazýva „strong-arm robbery“, lúpež s použitím fyzickej sily, ale bez zbrane. Aj Dorian Johnson, Brownov kamarát, ktorý bol v obchode s ním, priznal, že k lúpeži došlo.
Policajt, ktorý Browna zastrelil, o lúpeži nevedel. Nemôže teda tvrdiť, že použil strelnú zbraň na zadržanie podozrivého z trestného činu. Môže sa však hájiť tým, že Brown konal skratovo, agresívne, pretože sa bál, že on ako predstaviteľ zákona sa ho chystá zatknúť práve za túto lúpež. Objavili sa úvahy, či náhodou Brown aj s Johnsonom neboli pod vplyvom drog.
.mestská vojna
Policajt Wilson sa ocitne pred veľkou porotou a jeho ďalší osud je neistý. Ferguson, kde od deväťdesiatych rokov postupne nadobudli demografickú prevahu černosi, je dnes celkom rozbúrené mesto. Spočiatku pokojné protesty občanov sa zvrhli na násilie a rabovanie, polícia zasiahla slzným plynom, nasledoval zákaz večerného vychádzania. Američania sa znepokojene prizerali, ako im na domácom poli zúri malá „mestská vojna“.
Občianske organizácie poukazujú už nielen na prehnanú ochotu policajtov strieľať pri zadržiavaní jednotlivcov, ale aj na celkový trend, ktorý nazývajú „militarizácia polície“. Tento trend, viditeľný najmä po jedenástom septembri 2001, znamená, že zásahové policajné jednotky sú vyzbrojené mimoriadne účinnou vojenskou technikou. Nasadenie takýchto vyspelých zbraní proti neozbrojeným alebo omnoho primitívnejšie ozbrojeným civilistom pri pouličných nepokojoch vyvoláva obavy zo zneužitia aj z toho, či sú vôbec policajti dostatočne vycvičení, aby to zvládali. Zároveň sa v centre pozornosti ocitol alarmujúci trend, ktorý môže hraničiť s rasizmom – polícia má tendenciu častejšie zasahovať proti mladým černošským mužom než proti príslušníkom iných skupín obyvateľstva.
.je každý černoch podozrivý?
Je pravda, že prípad Michaela Browna bol iba posledný z dosť dlhej série situácií, v ktorých došlo k zastreleniu neozbrojeného civilistu. V roku 2012 bol v meste Sanford na Floride zastrelený 17-ročný černoch Trayvon Martin, zabil ho 28-ročný George Zimmerman, ktorý bol koordinátorom tzv. susedskej hliadky. Strelec bol obvinený z vraždy, ale vzhľadom na neprimeranosť obvinenia ho porota oslobodila. Došlo totiž k fyzickej potýčke a Trayvon Martin spôsobil Zimmermanovi zranenia na hlave – aj tým, že mu trieskal hlavu o obrubník. Napriek tomu zostali otázky, či Zimmerman reagoval primerane a či musel Martina zastreliť. Hovorilo sa aj o rasizme. Trayvon Martin sa počas telefonátu, ku ktorému došlo ešte pred potýčkou, vyjadril o Zimmermanovi výrazom „cracker“, čo sa v USA považuje za rasistické označenie belocha. A samozrejme, opäť sa objavili pochybnosti, či náhodou nie je každý mladý černoch, ktorý sa po zotmení pohybuje po ulici, v očiach belochov podozrivý.
Nešťastný koniec mal aj príbeh Amadou Dialla, 23-ročného prisťahovalca z Guiney. Štvrtého februára 1999 ho zastrelili newyorskí policajti, keď ho považovali za muža podozrivého zo série znásilnení. Nielenže sa pomýlili v totožnosti, ale nesprávne identifikovali aj predmet, ktorý Diallo vytiahol z vrecka. V slabom osvetlení jeden z policajtov zakričal „Má zbraň!“ a spustila sa paľba. Až keď Diallo padol mŕtvy, ukázalo sa, že v ruke držal len peňaženku. „Vieš, že do teba môžu vpáliť štyridsaťjeden guliek len za to, že vytiahneš peňaženku, však?“ znie slávna veta z filmu Telefónna búdka, ktorú povie hlavnému hrdinovi zloduch na linke.
.aj Anonymous sa mýli
Ferguson čaká na spravodlivosť, volali demonštranti, ktorí si v uliciach pripomínali Michaela Browna aj tým, že symbolicky dvíhali ruky nad hlavu – ako on pred smrťou. No kričali aj „Zabite policajtov!“
K situácii vo Fergusone sa vyjadril generálny tajomník OSN, ktorý vyzval americké úrady, aby zabezpečili právo protestujúcich na pokojné zhromažďovanie a slobodu vyjadrovania. Prvý raz v dejinách vyslala na americkú pôdu tím pozorovateľov Amnesty International. Ferguson zarezonoval ešte aj v medzinárodnej politike – krajiny, ktoré majú s USA spory (napríklad Irán, Rusko a Čína), využili šancu a obrátili kritiku voči Washingtonu. Ani občianski aktivisti nezaháľali. Tragikomickú korunu nasadili udalostiam hackeri zo skupiny Anonymous: zverejnili identitu policajta, ktorý strieľal, a pridali na internet fotografie z jeho súkromia. Zožali aplauz, kým nevyšlo najavo, že sa zmýlili a za vinníka označili nesprávneho policajta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.