Mnohí ešte stále nechcú uveriť, že to, čoho sme na Slovensku svedkami, je nové vzopätie národného socializmu. S tým nemeckým z 30. rokov minulého storočia má spoločné pomerne dosť.
Na prvý pohľad udrie do očí podobnosť v maniakálnom ošiali budovania diaľnic za každú cenu – aj za cenu opľúvania základných práv, v tomto prípade vlastníckeho. Sú tu však aj ďalšie mrazivé závany zo starých čias: veľmi efektívna propaganda, delegitimizácia opozície, zastrašovanie médií, potláčanie občianskej spoločnosti, útoky na súkromné vlastníctvo, populizmus.
Tí, ktorí tomu ešte stále nechcú veriť, budú mať v novom roku veľa príležitostí pochopiť. Na pol roka sa otvoril druhý dôchodkový pilier – koľko bude trvať, kým predseda vlády opäť nezačne zvolávať dramatické mimoriadne tlačovky a na nich šíriť strach medzi dôverčivým ľudom rečami o podobnosti správcovských spoločností so skrachovanými nebankovými subjektami? V tomto roku má prísť aj „veľká novela“ dôchodkových zákonov.
Bude vláda zvyšovať vek odchodu do dôchodku alebo znižovať budúce nároky z prvého piliera, aby vyriešila skutočný problém s dlhodobou neudržateľnosťou prvého piliera? Z doterajších rečí, náznakov a činov sa skôr môžeme začať pripravovať na sústredenú snahu zničiť dôchodkový systém v dnešnej podobe. Výrazné oslabenie druhého piliera je minimom očakávateľného.
Na rad príde určite aj boj proti dražejúcim potravinám či benzínu. Ak by si premiér nevystačil s nepriateľmi, ktorých si vytvoril na účely marketingového boja o srdce voličov doteraz, možno prekvapí a nájde nových – aj keď zoznam použiteľných sa pomaly zmenšuje.
Vláda sa bude naďalej hrdiť vysokým hospodárskym rastom a zároveň bude robiť všetko preto, aby v budúcnosti mohol byť opäť vysoký až po bolestivom ozdravovaní. Budúce náklady na splácanie PPP diaľničných projektov sú v tomto zmysle rozsahom najväčším balvanom, ktorý nám vláda uviaže okolo krku.
Keďže Ficova vláda predstiera, že ekonomický rast prišiel nie vďaka minulým ťažkým reformám, ktoré ona sama všemožne torpédovala, je isté, že nijaké ďalšie reformy neprídu. Okolitý svet však reformy robí, a tak sa naša atraktivita pre investorov môže vyčerpať hneď po tom, ako nízka cena pracovnej sily začne byť dôležitá menej ako skorumpovaná justícia či veľmi zlý vzdelávací systém.
Vplyv vlády na ekonomiku našťastie za posledných 10 rokov výrazne klesol. To však neznamená, že nie je čo pokaziť. Napokon, vláda týchto národných socialistov sa naozaj snaží.
Na prvý pohľad udrie do očí podobnosť v maniakálnom ošiali budovania diaľnic za každú cenu – aj za cenu opľúvania základných práv, v tomto prípade vlastníckeho. Sú tu však aj ďalšie mrazivé závany zo starých čias: veľmi efektívna propaganda, delegitimizácia opozície, zastrašovanie médií, potláčanie občianskej spoločnosti, útoky na súkromné vlastníctvo, populizmus.
Tí, ktorí tomu ešte stále nechcú veriť, budú mať v novom roku veľa príležitostí pochopiť. Na pol roka sa otvoril druhý dôchodkový pilier – koľko bude trvať, kým predseda vlády opäť nezačne zvolávať dramatické mimoriadne tlačovky a na nich šíriť strach medzi dôverčivým ľudom rečami o podobnosti správcovských spoločností so skrachovanými nebankovými subjektami? V tomto roku má prísť aj „veľká novela“ dôchodkových zákonov.
Bude vláda zvyšovať vek odchodu do dôchodku alebo znižovať budúce nároky z prvého piliera, aby vyriešila skutočný problém s dlhodobou neudržateľnosťou prvého piliera? Z doterajších rečí, náznakov a činov sa skôr môžeme začať pripravovať na sústredenú snahu zničiť dôchodkový systém v dnešnej podobe. Výrazné oslabenie druhého piliera je minimom očakávateľného.
Na rad príde určite aj boj proti dražejúcim potravinám či benzínu. Ak by si premiér nevystačil s nepriateľmi, ktorých si vytvoril na účely marketingového boja o srdce voličov doteraz, možno prekvapí a nájde nových – aj keď zoznam použiteľných sa pomaly zmenšuje.
Vláda sa bude naďalej hrdiť vysokým hospodárskym rastom a zároveň bude robiť všetko preto, aby v budúcnosti mohol byť opäť vysoký až po bolestivom ozdravovaní. Budúce náklady na splácanie PPP diaľničných projektov sú v tomto zmysle rozsahom najväčším balvanom, ktorý nám vláda uviaže okolo krku.
Keďže Ficova vláda predstiera, že ekonomický rast prišiel nie vďaka minulým ťažkým reformám, ktoré ona sama všemožne torpédovala, je isté, že nijaké ďalšie reformy neprídu. Okolitý svet však reformy robí, a tak sa naša atraktivita pre investorov môže vyčerpať hneď po tom, ako nízka cena pracovnej sily začne byť dôležitá menej ako skorumpovaná justícia či veľmi zlý vzdelávací systém.
Vplyv vlády na ekonomiku našťastie za posledných 10 rokov výrazne klesol. To však neznamená, že nie je čo pokaziť. Napokon, vláda týchto národných socialistov sa naozaj snaží.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.