Načo by človek potreboval robiť z vody bačorinu a navyše k tomu bodkovanú? Na to sa treba opýtať všetkých vytrvalostných športovcov, predovšetkým bežcov.
V poslednom čase tieto neposedné vyšportované indivíduá zahltili nielen parky, cesty, ale dokonca aj noviny a časopisy. Kam sa človek pozrie, všetci behajú ako zmyslov zbavení. A pritom ešte nedávno mi jeden môj kamarát spomínal, že keď k nim na dedinu dorazil džoging v podobe pokrokovej farárky, dedinčanov okamžite premkla panika a v tú ranu volali požiarnikov. Zbadali cnostnú ženu, ako si to spotená a povážlivo naľahko oblečená fujtáši dole dedinou. Okamžite si domysleli, koľká bije. Niekde určite horí! Nevedeli si jednoducho predstaviť, že by niekto bežal v podvliekačkách len tak, a už vôbec nie z pasie. No a dnes tu máme hory ľudí, čo si ráno navlečú obtiahnuté oblečky hanba-nehanba a s pavúčími nôžkami štrikujú v rannej špičke pomedzi autá trúbiace v zápchach. Ale proti športu žiaden dišputát.
.olejnatá španielska šalvia
Stavím sa však, že nejeden z týchto atlétov si ráno pred svojou pravidelnu dávkou behu zaleje v pohári zázračné chia semienka. Všetci vytrvalostní bežci totiž poznajú fascinujúci príbeh, ako si na túto kedysi základnú potravinu a platidlo Aztékov všetci akoby zázrakom spomenuli po 500 rokoch, konkrétne v roku 1993. Chia semienko je totiž naozaj bežec na dlhé trate.
Dlho čakalo učupené v ústraní alebo presnejšie ticho šliapalo po cestách-necestách, kým ho niekto znovu po rokoch neobjavil. Pestuje sa síce už pekných pár liet, vraj už 2 600 rokov pred naším letopočtom sa spolu s kukuricou povaľovalo v Strednej a Južnej Amerike na kamenných stoloch Indiánov a bolo veľmi vážené. Latinsky mu hovoríme salvia hispanica, pretože ho prvýkrát popísali španielski dobyvatelia a priniesli ho ako raritu do Európy.
Čudné zrnko tu však nikoho príliš nezaujalo, nič významné sa s ním robiť nedalo, ani guľôčky hrať, ani o stenu hádzať. Prišlo všetkým fádne a nezaujímavé, napriek tomu, že mu dali Aztékovia taký zábavný názov – chia, čo v preklade z jazyka nahuatl znamená olejnatá.
.prelomový rok 1993
Až kým neprišiel rok 1993 a s ním ultra vytrvalostné preteky v americkom Colorade. Nejakému bláznivému organizátorovi napadlo, že na túto akciu zavolá ako raritu mexických Indiánov z kmeňa Tarahumarov, preslávených nielen tým, že behajú zásadne bosí, ale že behajú skoro stále. Hovorilo sa o nich, že dokážu dávať štreky, o ktorých sa môže dobre obutým Európanom a Američanom iba snívať. A to nehovoríme o nejakom tom klasickom štyridsaťkilometrovom maratóne. Tarahumarovia si totiž hocikedy skočia na návštevu k príbuzným bývajúcim sto až dvesto kilometrov ďaleko a zásadne bežmo. A vraj sa ani nezadýchajú. Hovorí sa o nich, že dokážu behom uštvať dokonca aj jeleňa.
.tajomstvo bežeckého veterána
No a práve týchto fešákov zavolali na spomínaný pretek. Ako už ctený čitateľ iste tuší, Tarahumarovia porazili všetkých vytrvalcov na hlavu. Celý pretek vyhral päťdesiatročný indiánsky veterán, ktorý bol v cieli mimoriadne sklamaný, že nemôže bežať ďalej.
Okamžite sa všetci začali zaujímať, ako je to možné. A prišli na dôvod. Tarahumarovia totiž pred behom pijú nápoj z chia semienok. Tie okolo seba zadržia vodu, a potom ju v tele postupne uvoľňujú. Bežec tak dostáva adekvátny prísun tekutín a rýchlo sa neunaví.
Navyše chia semienka sú skvelým zdrojom omega 3 mastných kyselín, stopových prvkov a výborne regulujú metabolizmus zložitých cukrov. Skrátka, je to ideálny parťák na dlhé trate.
.autor je scenárista.
Urobme si chia puding/
Kto neholduje vytrvalostným športom a odmieta sa pretŕčať pomedzi pospolitý ľud v nedôstojnej odedzi, ale práve naopak, s radosťou si dopraje v súkromí naozaj výživný zákusok s trochou tej alchýmie ‒ chia je pre neho ako stvorené. Navyše nemusí nič variť, prevárať, piecť či nebodaj popritom aj upratovať! Chia je prosto naozajstný zázrak. Na puding nám stačí jeden banán alebo iné mäkké ovocie, ktoré máme radi, dva deci jogurtu, mandľového mlieka či kyslej smotany, dve polievkové lyžice chia semienok, trochu cukru – všetko podľa chuti. Ovocie rozmixujeme a zmiešame spolu so všetkými ingredienciami. Pridáme trošku obľúbeného korenia ‒ buď vanilkový kaviár či esenciu, alebo kardamom. Potom všetko rozdistribuujeme do pekných mištičiek a necháme v chladničke aspoň jednu hodinu sadnúť. Z riedkej kašičky sa zázračným pôsobením chia semiačok vytvorí tuhý a lahodný krém s pekným bodkovaným dekórom. Podávame len tak, za každého počasia a pri každej príležitosti. Ak chce niekto schudnúť, toto je jeho recept.
V poslednom čase tieto neposedné vyšportované indivíduá zahltili nielen parky, cesty, ale dokonca aj noviny a časopisy. Kam sa človek pozrie, všetci behajú ako zmyslov zbavení. A pritom ešte nedávno mi jeden môj kamarát spomínal, že keď k nim na dedinu dorazil džoging v podobe pokrokovej farárky, dedinčanov okamžite premkla panika a v tú ranu volali požiarnikov. Zbadali cnostnú ženu, ako si to spotená a povážlivo naľahko oblečená fujtáši dole dedinou. Okamžite si domysleli, koľká bije. Niekde určite horí! Nevedeli si jednoducho predstaviť, že by niekto bežal v podvliekačkách len tak, a už vôbec nie z pasie. No a dnes tu máme hory ľudí, čo si ráno navlečú obtiahnuté oblečky hanba-nehanba a s pavúčími nôžkami štrikujú v rannej špičke pomedzi autá trúbiace v zápchach. Ale proti športu žiaden dišputát.
.olejnatá španielska šalvia
Stavím sa však, že nejeden z týchto atlétov si ráno pred svojou pravidelnu dávkou behu zaleje v pohári zázračné chia semienka. Všetci vytrvalostní bežci totiž poznajú fascinujúci príbeh, ako si na túto kedysi základnú potravinu a platidlo Aztékov všetci akoby zázrakom spomenuli po 500 rokoch, konkrétne v roku 1993. Chia semienko je totiž naozaj bežec na dlhé trate.
Dlho čakalo učupené v ústraní alebo presnejšie ticho šliapalo po cestách-necestách, kým ho niekto znovu po rokoch neobjavil. Pestuje sa síce už pekných pár liet, vraj už 2 600 rokov pred naším letopočtom sa spolu s kukuricou povaľovalo v Strednej a Južnej Amerike na kamenných stoloch Indiánov a bolo veľmi vážené. Latinsky mu hovoríme salvia hispanica, pretože ho prvýkrát popísali španielski dobyvatelia a priniesli ho ako raritu do Európy.
Čudné zrnko tu však nikoho príliš nezaujalo, nič významné sa s ním robiť nedalo, ani guľôčky hrať, ani o stenu hádzať. Prišlo všetkým fádne a nezaujímavé, napriek tomu, že mu dali Aztékovia taký zábavný názov – chia, čo v preklade z jazyka nahuatl znamená olejnatá.
.prelomový rok 1993
Až kým neprišiel rok 1993 a s ním ultra vytrvalostné preteky v americkom Colorade. Nejakému bláznivému organizátorovi napadlo, že na túto akciu zavolá ako raritu mexických Indiánov z kmeňa Tarahumarov, preslávených nielen tým, že behajú zásadne bosí, ale že behajú skoro stále. Hovorilo sa o nich, že dokážu dávať štreky, o ktorých sa môže dobre obutým Európanom a Američanom iba snívať. A to nehovoríme o nejakom tom klasickom štyridsaťkilometrovom maratóne. Tarahumarovia si totiž hocikedy skočia na návštevu k príbuzným bývajúcim sto až dvesto kilometrov ďaleko a zásadne bežmo. A vraj sa ani nezadýchajú. Hovorí sa o nich, že dokážu behom uštvať dokonca aj jeleňa.
.tajomstvo bežeckého veterána
No a práve týchto fešákov zavolali na spomínaný pretek. Ako už ctený čitateľ iste tuší, Tarahumarovia porazili všetkých vytrvalcov na hlavu. Celý pretek vyhral päťdesiatročný indiánsky veterán, ktorý bol v cieli mimoriadne sklamaný, že nemôže bežať ďalej.
Okamžite sa všetci začali zaujímať, ako je to možné. A prišli na dôvod. Tarahumarovia totiž pred behom pijú nápoj z chia semienok. Tie okolo seba zadržia vodu, a potom ju v tele postupne uvoľňujú. Bežec tak dostáva adekvátny prísun tekutín a rýchlo sa neunaví.
Navyše chia semienka sú skvelým zdrojom omega 3 mastných kyselín, stopových prvkov a výborne regulujú metabolizmus zložitých cukrov. Skrátka, je to ideálny parťák na dlhé trate.
.autor je scenárista.
Urobme si chia puding/
Kto neholduje vytrvalostným športom a odmieta sa pretŕčať pomedzi pospolitý ľud v nedôstojnej odedzi, ale práve naopak, s radosťou si dopraje v súkromí naozaj výživný zákusok s trochou tej alchýmie ‒ chia je pre neho ako stvorené. Navyše nemusí nič variť, prevárať, piecť či nebodaj popritom aj upratovať! Chia je prosto naozajstný zázrak. Na puding nám stačí jeden banán alebo iné mäkké ovocie, ktoré máme radi, dva deci jogurtu, mandľového mlieka či kyslej smotany, dve polievkové lyžice chia semienok, trochu cukru – všetko podľa chuti. Ovocie rozmixujeme a zmiešame spolu so všetkými ingredienciami. Pridáme trošku obľúbeného korenia ‒ buď vanilkový kaviár či esenciu, alebo kardamom. Potom všetko rozdistribuujeme do pekných mištičiek a necháme v chladničke aspoň jednu hodinu sadnúť. Z riedkej kašičky sa zázračným pôsobením chia semiačok vytvorí tuhý a lahodný krém s pekným bodkovaným dekórom. Podávame len tak, za každého počasia a pri každej príležitosti. Ak chce niekto schudnúť, toto je jeho recept.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.