Národu tým povedal hneď dve veci: Jeho aparát pracoval mesiace na rozpočte, ktorý v konfrontácii s realitou vydržal štrnásť dní, keďže základný parameter (rast HDP) už neplatí, a Slovensko čaká ďalšie zvyšovanie daní.
Samozrejme, že keď minister 15. augusta promoval svoje dielo, musel z údajov Eurostatu veľmi dobre vedieť, že 3 percentá rastu na rok 2015, ktoré vychádzali z prognóz skorej jari, sa budú musieť korigovať. Napokon, o „rizikách“ vývoja, na čele s Ukrajinou, sa – takpovediac en passant zmienil už vtedy. Rovnako mu muselo byť známe aj to, že Nemecko sa prepadlo do mínusu, Francúzsko stagnuje a Taliansko pláva v tretej recesii, čiže celá eurozóna sa zastavila na nule. Vládna propaganda úspechu a optimizmu však nepustí: nedalo sa inak a rozpočet bolo treba natrieť doružova. Aspoň cvične. Veď prečo by malo niekoho vzrušovať, že keď pôjde návrh rozpočtu v októbri na rokovanie vlády, bude ho treba zásadne prepracovať, keďže daňová prognóza, vývoj deficitu a dlhu budú vyzerať zásadne inak?
Jediné, čo ministrovi Kažimírovi mohlo byť v polovici augusta neznáme, sú dopady tretieho kola sankcií a ruská odveta. Nehovoriac o štvrtom kole, ktoré je na programe teraz a ministerstvo financií by s ním kalkulovať malo. Je teda najvyšší čas, aby rezort, ktorému svedčí opatrnosť, neblúznil o trojpercentnom raste HDP a pripravil reálny rozpočet. Taký, o ktorom by sa dalo vážne diskutovať. Inak sa dá len tipovať, aké nové dane na zaplnenie diery ešte pribudnú. Prirodzene už k ohláseným daňovým licenciám a registračným pokladniciam pre slobodné povolania, k zmenám v odpisovaní a v daňovo uznateľných výdavkoch, vďaka ktorým plánuje Ficova vláda vybrať od podnikateľov a SZČO ďalších asi 140 miliónov eur.
A ak si niekto myslí, že nové diery možno vyriešiť aj znižovaním výdavkov, najlepšiu odpoveď mu dáva doterajšie „konsolidačné úsilie“ ministra Kažimíra, ktoré sa v rozsahu dve miliardy eur uskutočnilo na strane príjmov. Pričom bežné výdavky (teda nie kapitálové) sa v rámci konsolidácie zvýšili takmer o miliardu eur. Obrovská miera neistoty, ktorá prichádza zo zahraničia, sankcie ako zámienka (v Európe je to trend) a pravdepodobné zmäkčenie fiškálneho kurzu Európskej komisie ponúkajú alternatívu, že vláda opustí deficitný cieľ 2,49 percenta HDP.
Ak nás v roku 2015 čaká nejaký rast, tak iba jeden – rast štátneho dlhu.
Samozrejme, že keď minister 15. augusta promoval svoje dielo, musel z údajov Eurostatu veľmi dobre vedieť, že 3 percentá rastu na rok 2015, ktoré vychádzali z prognóz skorej jari, sa budú musieť korigovať. Napokon, o „rizikách“ vývoja, na čele s Ukrajinou, sa – takpovediac en passant zmienil už vtedy. Rovnako mu muselo byť známe aj to, že Nemecko sa prepadlo do mínusu, Francúzsko stagnuje a Taliansko pláva v tretej recesii, čiže celá eurozóna sa zastavila na nule. Vládna propaganda úspechu a optimizmu však nepustí: nedalo sa inak a rozpočet bolo treba natrieť doružova. Aspoň cvične. Veď prečo by malo niekoho vzrušovať, že keď pôjde návrh rozpočtu v októbri na rokovanie vlády, bude ho treba zásadne prepracovať, keďže daňová prognóza, vývoj deficitu a dlhu budú vyzerať zásadne inak?
Jediné, čo ministrovi Kažimírovi mohlo byť v polovici augusta neznáme, sú dopady tretieho kola sankcií a ruská odveta. Nehovoriac o štvrtom kole, ktoré je na programe teraz a ministerstvo financií by s ním kalkulovať malo. Je teda najvyšší čas, aby rezort, ktorému svedčí opatrnosť, neblúznil o trojpercentnom raste HDP a pripravil reálny rozpočet. Taký, o ktorom by sa dalo vážne diskutovať. Inak sa dá len tipovať, aké nové dane na zaplnenie diery ešte pribudnú. Prirodzene už k ohláseným daňovým licenciám a registračným pokladniciam pre slobodné povolania, k zmenám v odpisovaní a v daňovo uznateľných výdavkoch, vďaka ktorým plánuje Ficova vláda vybrať od podnikateľov a SZČO ďalších asi 140 miliónov eur.
A ak si niekto myslí, že nové diery možno vyriešiť aj znižovaním výdavkov, najlepšiu odpoveď mu dáva doterajšie „konsolidačné úsilie“ ministra Kažimíra, ktoré sa v rozsahu dve miliardy eur uskutočnilo na strane príjmov. Pričom bežné výdavky (teda nie kapitálové) sa v rámci konsolidácie zvýšili takmer o miliardu eur. Obrovská miera neistoty, ktorá prichádza zo zahraničia, sankcie ako zámienka (v Európe je to trend) a pravdepodobné zmäkčenie fiškálneho kurzu Európskej komisie ponúkajú alternatívu, že vláda opustí deficitný cieľ 2,49 percenta HDP.
Ak nás v roku 2015 čaká nejaký rast, tak iba jeden – rast štátneho dlhu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.