Účastníkov snemu Siete víta pri príchode do žilinského hotela Holiday Inn maketa mapy Slovenska. Až sa zdá, že metropola severu bola zvolená za miesto snemovania aj preto, aby to väčšina delegátov nemala ďaleko. Na mape sú vyznačené miesta, kde už existujú stranícke bunky Siete a najhustejšie pokrytá je práve oblasť Oravy a Kysúc. Ďašia mapa je priamo pri vchode do rokovacej sály. Delegáti na ňu podľa miesta svojho bydliska vpisujú témy, ktoré by mali byť prioritami strany: ako prvé sa objavujú témy osekania byrokracie či podpora zakladania malých fariem.
Delegáti však s istým napätím očakávajú skôr to, ako sa Radoslav Procházka vyjadrí k letnému evergreenu, ktorý prehlušil slovenskú uhorkovú sezónu: k financovaniu prezidentskej kampane a narušenej statike novovznikajúcej strany, ktorá sa ocitla pod paľbou Igora Matoviča.
Keď tu pred niekým spomeniete slovo „kauza“, každý vie, o čom je reč. Z „kauzy“ majú všetci strach a v éteri cítiť nádej, že tento snem ju definitívne uzavrie.
A tak keď kancelár strany Čepko informuje, že strana sa s českou Fio bankou dohodla na úvere 800-tisíc eur, za ktorý bude osobne ručiť Procházka, prichádza úľava, viacerí prítomní spokojne a súhlasne prikyvujú.
Tejto témy sa líder Siete dotkne aj vo svojom prejave, ktorý prednesie s vejúcou slovenskou vlajkou v pozadí. Delegátom sa ospravedlní zato, že „vládnej strane a jej dvojitým agentom“ dal zámienku na frontálny útok a sľubuje, že strana od začiatku má a bude mať len čisté peniaze. A na charakterizovanie toho, ako sa cíti, si požičia pátos od Theodora Roosevelta: Rešpekt patrí tomu, kto je naozaj v aréne a koho tvár je poznačená prachom, potom a krvou. Nebojí sa konať, občas pochybí, znova a znova sa mu nedarí. Lebo chyby a strádanie musia byť súčasťou každej snahy.“
Trochu kontrastne pôsobí, keď Miroslav Beblavý vo svojom prejave zdôrazňuje, že Sieť nechce byť stranou kultúrnych vojen, no viacerí z delegátov, ktorí vzápätí vystúpia, vo svojich prejavoch spomínajú Boha, dovolávajú sa pomoci nebies či citujú katolíckeho biskupa. Na základe vystúpení niekoľkých ľudí sa len ťažko odvodzujú nejaké zásadné súdy o celkovom hodnotovom zázemí strany. Ale ak SDKÚ vznikala ako niečo medzi liberálnou DÚ a konzervatívnym KDH, delegáti snemu Siete sa skôr pohybujú kdesi medzi SDKÚ a KDH. Je však zrejmé, že Procházka ju zamýšľa ako podstatne širšiu názorovú platformu, kde sa pravda pretína v strede.
Ako hosť na sneme vystúpi aj pravicový kandidát na funkciu žilinského primátora Martin Barčík, ktorý sa slávnostne pripája k „richtárskej prísahe“, šikovnému marketingovému nápadu Siete. Predstavená je aj Tatiana Kratochvílová, ktorá sa bude uchádzať o primátorský post v Bratislave.
.vzostup a otras
Sieť mala vďaka dozvukom Procházkovej prezidentskej kampane skvelý rozbeh. Už v prvých prieskumoch dosahovala okolo 15 percent, čo sa predtým nepodarilo žiadnej strane, zrodenej na zelenej lúke. Čerstvo založený Smer mal v prvom prieskume Focusu 5 percent, potom sa však rýchlo vyšvihol nad 15 percent. Pred letom to vyzeralo, že rovnaký – ak nie ešte strmejší vzostup – čaká po Robertovi Ficovi aj ďalší veľký politický talent.
Lenže vtom sa Procházkovi postavil do cesty Igor Matovič. Nejasnosti okolo financovania prezidentskej kampane by v ére transparentnosti stáli body kohokoľvek. Radoslav Procházka však vŕšil aj ďalšie chyby: viackrát verejne nehovoril pravdu, pred médiami sa správal detinsky, najskôr súhlasil, že pôjde na detektor lži a sľuboval veľkú šou, až kým takmer po mesiaci pochopil, že sa to môže pre neho skončiť iba katastrofou, a tak svoj sľub odvolal. Matovič si lepšieho ochotníka do svojho divadla ani nemohol želať. Tento politický dobrodruh s trnavským akcentom, ktorý za Radičovej vlády, stojacej na tesnej parlamentnej väčšine, neustále miešal karty, sa po marci 2012 takmer vyparil.
Až kým ho teraz nádejný gazda pravice svojimi chybami nevyniesol na piedestál verejnej pozornosti.
Celý spor pritom nevyvolal žiadne nové pochybnosti o Matovičovi: málokoho prekvapilo, že je schopný tajne si nahrať dôverný rozhovor, donútiť v ňom partnera, aby prezradil čo najviac indiskrétností a potom tento rozhovor zverejniť a prekvapene predstierať, že mu nahrávku niekto ukradol a zverejnil proti jeho vôli. Oveľa viac prekvapilo, ako sa Procházka nedôstojne brodil touto žumpou. V priebehu pár mesiacov ukázal svoju najväčšiu silu aj slabosť: v prezidentskej kampani bol najzaujímavejším rečníkom, nikto zo súčasnej politickej elity neuvažuje o spoločnosti tak inšpirujúco ako on. Súčasne je v politickej praxi nevyspytateľný a keď sa ocitne pod tlakom, nevie kráčať vzpriamene – čo predviedol aj na spoločnej tlačovke s Andrejom Kiskom pred druhým kolom prezidentských volieb. Keď následne aspoň napoly prizná-neprizná chybu, pôsobí to sčasti autenticky, ale aj amatérsky.
Mnohí si preto čoraz viac kladú otázku: Je tento nesporne talentovaný muž pripravený na veľké politické úlohy? Ak nevie v tlaku zvládnuť spor s rafinovaným, ale predsa len druholigovým hochštaplerom Matovičom, ako by zvládal tlak, akému je bežne vystavený premiér? Teda post, o ktorý sa priamo uchádza?
Isté rozčarovanie bolo cítiť i na delegátoch snemu Siete, ktorí v súkromných rozhovoroch priznávali, že ich Procházkov duel s Matovičom nemilo prekvapil.
Aj na podpredsedovi Siete Miroslavovi Beblavom vidieť isté pochybnosti. K svojmu šéfovi je zároveň zhovievavý: „Bola to prvá skúška tým najhorúcejším ohňom, myslím si, že Rado sa poučil. Napokon, Mikuláš Dzurinda stratil a Robert Fico stráca na tom, že obaja pôsobia ako perfektne vycvičení politici, ktorí ani obrvu nenadvihnú bez toho, aby si to nepremysleli. U Rada priťahuje autenticita, ale uznávam, že to má aj svoje mínusy. Musíme ostať autentickí, a súčasne schopní zvládať tlaky.“
.komunálne trápenie
Trochu rozpačito pôsobí aj stratégia Siete pred komunálnymi voľbami, ktoré Procházka vyhlásil za prvý veľký test. Pôvodným cieľom novovznikajúcej strany bolo postaviť v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave víťazných kandidátov. „Sú vo veľkých finančných problémoch, pre tieto mestá treba nájsť kompetentného správcu,“ povedal v máji Procházka pre .týždeň. Bolo zrejmé, že tento maximalistický cieľ sa Sieti nepodarí. Dnes to však vyzerá, že ani v jednom z týchto miest Procházkovi nevyjde pôvodný cieľ, ktorý bol predsa len trochu megalomanský. V Košiciach napokon nepodporil Rudolfa Bauera, najsilnejšieho súpera súčasného primátora Rašiho – v zákulisí sa šepká, že jedným z dôvodov bolo Bauerovo odmietnutie vstúpiť do Siete.
V Bratislave sa hovorilo o viacerých kandidátskych menách, dokonca Lucia Štasselová už robila rozhovory s médiami ako kandidátka Radoslava Procházku. Štasselová si to napokon rozmyslela, neskôr to vyzeralo, že Sieť podporí Iva Nesrovnala (pokiaľ vystúpi z SDKÚ), ale ani z toho nič nebolo. Dnes je jasné, že Sieť bude podporovať Tatianu Kratochvílovú (v minulosti bola okrem iného šéfkou vydavateľstva, ktoré vydáva tento časopis), ktorú však širšia bratislavská verejnosť nepozná. Zdá sa, že pozícia primátorov Košíc a Bratislavy, priamo a nepriamo spojených so Smerom, Richarda Rašiho a Milana Ftáčnika, zostáva neohrozená. Prvý veľký test Siete podľa všetkého dopadne nepresvedčivo – na druhej strane, problém bol skôr v prehnaných očakávaniach, ktoré v súvislosti s komunálkami vyvolával samotný Procházka. Pre novú stranu bude úspechom už len to, ak ľudia z jej nového vedenia, ktorí sú primátormi a starostami, obhája svoje miesta.
.v duchu doby
Zdá sa, že program bude silnejšou stránkou Siete než personálna politika. Procházka sa na jednej strane odmieta prikloniť k nejakému „izmu“ a chce prekračovať hranice toho, čo sa pokladá za pravicu a ľavicu, na druhej strane ho nemožno obviniť z ideovej vyprázdnenosti či populizmu.
Miroslav Beblavý pre .týždeň charakterizuje, v čom vidí jeden z hlavných rozdielov medzi SDKÚ a Sieťou: „SDKÚ bola postavená na veľkých liberálnych reformách, ktoré boli v tej dobe správne, súčasne bol s nimi spojený spôsob nazerania na svet, ktorý nezodpovedá dnešnej dobe. Keď sa bavíme, ako zreformovať školstvo, nie je odpoveďou privatizácia. SDKÚ však ostala filozoficky zamknutá v neoliberálnej dogme, podľa ktorej treba štát osekávať. Lenže dnešným problémom nie je, či štát má byť veľký, alebo malý, ale to, že nefunguje dobre. Dnešnou hlavnou bitkou je sfunkčnenie štátu, reflexívny postoj v zmysle menej štátu už nestačí.“
Práve zdôrazňovaná stredovosť a vymedzovanie voči „neoliberálnej“ pravici, čo v prípade Procházku a Beblavého nie je iba mocenskou vypočítavosťou, keďže tieto názory hája obaja dlhoročne, je jednou z príčin doterajšieho úspechu Siete.
.dobrý základ
Vidieť to aj na prvých hlbších prieskumoch, ktoré mapovali zloženie sympatizantov Siete. Na základe výskumu, ktorý si Sieť objednala v agentúre Focus a ktorý bol uskutočnený v máji, teda ešte pred vypuknutím kauzy, sa dá nakresliť aspoň hrubý obraz. Jadro sympatizantov Siete tvoria najmä ľudia mladší ako 45 rokov, obyvatelia menších a stredných miest (od 20-tisíc obyvateľov), s vyšším vzdelaním a stredným a vyšším príjmom (od 700 eur v čistom).
Zaujímavejšie je však to, že respondenti označili Sieť za stranu, ktorá spomedzi všetkých pravicových strán najlepšie zastupuje záujmy stredne zarábajúcich a chudobných ľudí. V týchto kategóriach dokázal spomedzi všetkých politických strán Sieti konkurovať len Smer. Procházkovi sa teda zatiaľ darí vymaniť sa z ideologickej kliatby, ktorá v očiach mnohých voličov visí nad pravicou.
Z ďalších prieskumov Focusu vyplýva, že regionálne má Sieť najsilnejšiu podporu v Žilinskom kraji a na východe. Podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus tvorili pred vypuknutím kauzy okolo Procházkových financií približne tretinu sympatizantov Siete ľudia, ktorí vo voľbách v roku 2012 nevolili, približne štvrtina hlasovala za Smer a asi polovicu tvorili voliči pravicových strán najmä SDKÚ, KDH a Obyčajných ľudí. Práve atraktivita Siete pre časť sklamaných voličov Smeru a nevoličov odlišuje túto stranu od pravicového zvyšku.
Aj podľa Slosiarika je však na základe viacerých výskumov zrejmé, že kauza zrejme Procházkovu stranu zastavila v pozoruhodnom rozlete. Martin Slosiarik si myslí: „Sieť teraz stojí pred zásadnou otázkou, či sa zaradí medzi strany, ktoré sa pohybujú okolo desiatich percent, alebo má potenciál dosiahnuť v parlamentných voľbách pätnásť až dvadsať percent hlasov, či dokonca viac. To, čo mohli vydolovať z výsledku Procházku v prezidentských voľbách, už vydolovali. Ten základ vôbec nie je zlý, ale až teraz sa začína pre stranu ozajstná tvrdá práca.“
Delegáti však s istým napätím očakávajú skôr to, ako sa Radoslav Procházka vyjadrí k letnému evergreenu, ktorý prehlušil slovenskú uhorkovú sezónu: k financovaniu prezidentskej kampane a narušenej statike novovznikajúcej strany, ktorá sa ocitla pod paľbou Igora Matoviča.
Keď tu pred niekým spomeniete slovo „kauza“, každý vie, o čom je reč. Z „kauzy“ majú všetci strach a v éteri cítiť nádej, že tento snem ju definitívne uzavrie.
A tak keď kancelár strany Čepko informuje, že strana sa s českou Fio bankou dohodla na úvere 800-tisíc eur, za ktorý bude osobne ručiť Procházka, prichádza úľava, viacerí prítomní spokojne a súhlasne prikyvujú.
Tejto témy sa líder Siete dotkne aj vo svojom prejave, ktorý prednesie s vejúcou slovenskou vlajkou v pozadí. Delegátom sa ospravedlní zato, že „vládnej strane a jej dvojitým agentom“ dal zámienku na frontálny útok a sľubuje, že strana od začiatku má a bude mať len čisté peniaze. A na charakterizovanie toho, ako sa cíti, si požičia pátos od Theodora Roosevelta: Rešpekt patrí tomu, kto je naozaj v aréne a koho tvár je poznačená prachom, potom a krvou. Nebojí sa konať, občas pochybí, znova a znova sa mu nedarí. Lebo chyby a strádanie musia byť súčasťou každej snahy.“
Trochu kontrastne pôsobí, keď Miroslav Beblavý vo svojom prejave zdôrazňuje, že Sieť nechce byť stranou kultúrnych vojen, no viacerí z delegátov, ktorí vzápätí vystúpia, vo svojich prejavoch spomínajú Boha, dovolávajú sa pomoci nebies či citujú katolíckeho biskupa. Na základe vystúpení niekoľkých ľudí sa len ťažko odvodzujú nejaké zásadné súdy o celkovom hodnotovom zázemí strany. Ale ak SDKÚ vznikala ako niečo medzi liberálnou DÚ a konzervatívnym KDH, delegáti snemu Siete sa skôr pohybujú kdesi medzi SDKÚ a KDH. Je však zrejmé, že Procházka ju zamýšľa ako podstatne širšiu názorovú platformu, kde sa pravda pretína v strede.
Ako hosť na sneme vystúpi aj pravicový kandidát na funkciu žilinského primátora Martin Barčík, ktorý sa slávnostne pripája k „richtárskej prísahe“, šikovnému marketingovému nápadu Siete. Predstavená je aj Tatiana Kratochvílová, ktorá sa bude uchádzať o primátorský post v Bratislave.
.vzostup a otras
Sieť mala vďaka dozvukom Procházkovej prezidentskej kampane skvelý rozbeh. Už v prvých prieskumoch dosahovala okolo 15 percent, čo sa predtým nepodarilo žiadnej strane, zrodenej na zelenej lúke. Čerstvo založený Smer mal v prvom prieskume Focusu 5 percent, potom sa však rýchlo vyšvihol nad 15 percent. Pred letom to vyzeralo, že rovnaký – ak nie ešte strmejší vzostup – čaká po Robertovi Ficovi aj ďalší veľký politický talent.
Lenže vtom sa Procházkovi postavil do cesty Igor Matovič. Nejasnosti okolo financovania prezidentskej kampane by v ére transparentnosti stáli body kohokoľvek. Radoslav Procházka však vŕšil aj ďalšie chyby: viackrát verejne nehovoril pravdu, pred médiami sa správal detinsky, najskôr súhlasil, že pôjde na detektor lži a sľuboval veľkú šou, až kým takmer po mesiaci pochopil, že sa to môže pre neho skončiť iba katastrofou, a tak svoj sľub odvolal. Matovič si lepšieho ochotníka do svojho divadla ani nemohol želať. Tento politický dobrodruh s trnavským akcentom, ktorý za Radičovej vlády, stojacej na tesnej parlamentnej väčšine, neustále miešal karty, sa po marci 2012 takmer vyparil.
Až kým ho teraz nádejný gazda pravice svojimi chybami nevyniesol na piedestál verejnej pozornosti.
Celý spor pritom nevyvolal žiadne nové pochybnosti o Matovičovi: málokoho prekvapilo, že je schopný tajne si nahrať dôverný rozhovor, donútiť v ňom partnera, aby prezradil čo najviac indiskrétností a potom tento rozhovor zverejniť a prekvapene predstierať, že mu nahrávku niekto ukradol a zverejnil proti jeho vôli. Oveľa viac prekvapilo, ako sa Procházka nedôstojne brodil touto žumpou. V priebehu pár mesiacov ukázal svoju najväčšiu silu aj slabosť: v prezidentskej kampani bol najzaujímavejším rečníkom, nikto zo súčasnej politickej elity neuvažuje o spoločnosti tak inšpirujúco ako on. Súčasne je v politickej praxi nevyspytateľný a keď sa ocitne pod tlakom, nevie kráčať vzpriamene – čo predviedol aj na spoločnej tlačovke s Andrejom Kiskom pred druhým kolom prezidentských volieb. Keď následne aspoň napoly prizná-neprizná chybu, pôsobí to sčasti autenticky, ale aj amatérsky.
Mnohí si preto čoraz viac kladú otázku: Je tento nesporne talentovaný muž pripravený na veľké politické úlohy? Ak nevie v tlaku zvládnuť spor s rafinovaným, ale predsa len druholigovým hochštaplerom Matovičom, ako by zvládal tlak, akému je bežne vystavený premiér? Teda post, o ktorý sa priamo uchádza?
Isté rozčarovanie bolo cítiť i na delegátoch snemu Siete, ktorí v súkromných rozhovoroch priznávali, že ich Procházkov duel s Matovičom nemilo prekvapil.
Aj na podpredsedovi Siete Miroslavovi Beblavom vidieť isté pochybnosti. K svojmu šéfovi je zároveň zhovievavý: „Bola to prvá skúška tým najhorúcejším ohňom, myslím si, že Rado sa poučil. Napokon, Mikuláš Dzurinda stratil a Robert Fico stráca na tom, že obaja pôsobia ako perfektne vycvičení politici, ktorí ani obrvu nenadvihnú bez toho, aby si to nepremysleli. U Rada priťahuje autenticita, ale uznávam, že to má aj svoje mínusy. Musíme ostať autentickí, a súčasne schopní zvládať tlaky.“
.komunálne trápenie
Trochu rozpačito pôsobí aj stratégia Siete pred komunálnymi voľbami, ktoré Procházka vyhlásil za prvý veľký test. Pôvodným cieľom novovznikajúcej strany bolo postaviť v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave víťazných kandidátov. „Sú vo veľkých finančných problémoch, pre tieto mestá treba nájsť kompetentného správcu,“ povedal v máji Procházka pre .týždeň. Bolo zrejmé, že tento maximalistický cieľ sa Sieti nepodarí. Dnes to však vyzerá, že ani v jednom z týchto miest Procházkovi nevyjde pôvodný cieľ, ktorý bol predsa len trochu megalomanský. V Košiciach napokon nepodporil Rudolfa Bauera, najsilnejšieho súpera súčasného primátora Rašiho – v zákulisí sa šepká, že jedným z dôvodov bolo Bauerovo odmietnutie vstúpiť do Siete.
V Bratislave sa hovorilo o viacerých kandidátskych menách, dokonca Lucia Štasselová už robila rozhovory s médiami ako kandidátka Radoslava Procházku. Štasselová si to napokon rozmyslela, neskôr to vyzeralo, že Sieť podporí Iva Nesrovnala (pokiaľ vystúpi z SDKÚ), ale ani z toho nič nebolo. Dnes je jasné, že Sieť bude podporovať Tatianu Kratochvílovú (v minulosti bola okrem iného šéfkou vydavateľstva, ktoré vydáva tento časopis), ktorú však širšia bratislavská verejnosť nepozná. Zdá sa, že pozícia primátorov Košíc a Bratislavy, priamo a nepriamo spojených so Smerom, Richarda Rašiho a Milana Ftáčnika, zostáva neohrozená. Prvý veľký test Siete podľa všetkého dopadne nepresvedčivo – na druhej strane, problém bol skôr v prehnaných očakávaniach, ktoré v súvislosti s komunálkami vyvolával samotný Procházka. Pre novú stranu bude úspechom už len to, ak ľudia z jej nového vedenia, ktorí sú primátormi a starostami, obhája svoje miesta.
.v duchu doby
Zdá sa, že program bude silnejšou stránkou Siete než personálna politika. Procházka sa na jednej strane odmieta prikloniť k nejakému „izmu“ a chce prekračovať hranice toho, čo sa pokladá za pravicu a ľavicu, na druhej strane ho nemožno obviniť z ideovej vyprázdnenosti či populizmu.
Miroslav Beblavý pre .týždeň charakterizuje, v čom vidí jeden z hlavných rozdielov medzi SDKÚ a Sieťou: „SDKÚ bola postavená na veľkých liberálnych reformách, ktoré boli v tej dobe správne, súčasne bol s nimi spojený spôsob nazerania na svet, ktorý nezodpovedá dnešnej dobe. Keď sa bavíme, ako zreformovať školstvo, nie je odpoveďou privatizácia. SDKÚ však ostala filozoficky zamknutá v neoliberálnej dogme, podľa ktorej treba štát osekávať. Lenže dnešným problémom nie je, či štát má byť veľký, alebo malý, ale to, že nefunguje dobre. Dnešnou hlavnou bitkou je sfunkčnenie štátu, reflexívny postoj v zmysle menej štátu už nestačí.“
Práve zdôrazňovaná stredovosť a vymedzovanie voči „neoliberálnej“ pravici, čo v prípade Procházku a Beblavého nie je iba mocenskou vypočítavosťou, keďže tieto názory hája obaja dlhoročne, je jednou z príčin doterajšieho úspechu Siete.
.dobrý základ
Vidieť to aj na prvých hlbších prieskumoch, ktoré mapovali zloženie sympatizantov Siete. Na základe výskumu, ktorý si Sieť objednala v agentúre Focus a ktorý bol uskutočnený v máji, teda ešte pred vypuknutím kauzy, sa dá nakresliť aspoň hrubý obraz. Jadro sympatizantov Siete tvoria najmä ľudia mladší ako 45 rokov, obyvatelia menších a stredných miest (od 20-tisíc obyvateľov), s vyšším vzdelaním a stredným a vyšším príjmom (od 700 eur v čistom).
Zaujímavejšie je však to, že respondenti označili Sieť za stranu, ktorá spomedzi všetkých pravicových strán najlepšie zastupuje záujmy stredne zarábajúcich a chudobných ľudí. V týchto kategóriach dokázal spomedzi všetkých politických strán Sieti konkurovať len Smer. Procházkovi sa teda zatiaľ darí vymaniť sa z ideologickej kliatby, ktorá v očiach mnohých voličov visí nad pravicou.
Z ďalších prieskumov Focusu vyplýva, že regionálne má Sieť najsilnejšiu podporu v Žilinskom kraji a na východe. Podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus tvorili pred vypuknutím kauzy okolo Procházkových financií približne tretinu sympatizantov Siete ľudia, ktorí vo voľbách v roku 2012 nevolili, približne štvrtina hlasovala za Smer a asi polovicu tvorili voliči pravicových strán najmä SDKÚ, KDH a Obyčajných ľudí. Práve atraktivita Siete pre časť sklamaných voličov Smeru a nevoličov odlišuje túto stranu od pravicového zvyšku.
Aj podľa Slosiarika je však na základe viacerých výskumov zrejmé, že kauza zrejme Procházkovu stranu zastavila v pozoruhodnom rozlete. Martin Slosiarik si myslí: „Sieť teraz stojí pred zásadnou otázkou, či sa zaradí medzi strany, ktoré sa pohybujú okolo desiatich percent, alebo má potenciál dosiahnuť v parlamentných voľbách pätnásť až dvadsať percent hlasov, či dokonca viac. To, čo mohli vydolovať z výsledku Procházku v prezidentských voľbách, už vydolovali. Ten základ vôbec nie je zlý, ale až teraz sa začína pre stranu ozajstná tvrdá práca.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.