Keď sa pravicový denník Rzeczpospolita koncom júla tohto roku v reprezentatívnom prieskume pýtal ľudí, čo si o budúcej kariére premiéra Tuska myslia, boli to tragické čísla. Dvadsaťpäť percent opýtaných chcelo, aby Tusk zostal premiérom, čo je číslo, ktoré sa kryje s preferenciami jeho strany, Občianskej platformy. Trinásť percent sa vyjadrilo, že by ich potešilo, keby sa Tusk stal predsedom Európskej rady a až päťdesiat percent odpovedalo, že by nemal byť ani premiérom, ani prezidentom EÚ. Prieskum sa uskutočnil po kauze odposluchov vrcholových politikov vlády a štátnych úradníkov, ktoré zverejnil týždenník Wprost a centristické noviny Rzeczpospolita ho komentovali slovami, že Poliakov už Tusk nudí.
Keby sa podobný prieskum konal dnes, výsledky by boli výrazne iné, svedčí o tom nálada v súčasnom Poľsku, aj komentáre vrcholných politikov z celého spektra. Odposluchová aféra je minulosť, vláda získala v parlamente dôveru a Tusk prejavil sebavedomie už tým, že koncom augusta predstavil v Poľsku populistický predvolený balíček, ktorým chcel získať podporu voličov. Tuskova vláda len tri dni pred jeho potvrdením do novej funkcie oznámila, že na podporu rodín s deťmi a dôchodcov plánuje pred voľbami minúť 1,2 miliardy eur. Všetkým bolo jasné, že témou parlamentných volieb, ktoré majú byť o rok, nebude len osoba Donalda Tuska, ale aj jeho sociálna politika.
Napokon však všetko bude inak. Tusk sa stane novým prezidentom EÚ a poľská politika, ktorú už desaťročie polarizoval ostrý osobný a politický konflikt medzi Donaldom Tuskom a Jaroslavom Kaczynským, sa dramaticky zmení. Stratí sa totiž jeden pól doterajšieho konfliktu a tým aj svojská rovnováha na politickej scéne. Tusk už oznámil, že jeho nástupkyňou by mala byť Ewa Kopaczová, ktorá je momentálne predsedníčkou poľského Sejmu. Kopaczová, tvrdia kritici, nemá charizmu ani mimoriadny politický talent. Jej najväčšou prednosťou je dlhodobá lojalita voči Donaldovi Tuskovi (prežila všetky stranícke spory a čistky) a tiež dobrá povesť medzi politikmi ľavicovej opozície z SLD, ktorí jej nomináciu privítali.
Čo bude Tuskov odchod znamenať pre jeho stranu? Pozorovatelia sa zhodujú, že pravdepodobne strane pomôže v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Tuskova nová funkcia je totiž považovaná za triumf Poľska. Janusz Palikot, bohatý biznismen a bývalý prominentný člen Tuskovej strany, ktorý si pred poslednými voľbami založil vlastnú stranu, dokonca tvrdí, že po zvolení Karola Wojtylu za pápeža ide o druhý najväčší medzinárodný úspech Poľska. A to je Palikot považovaný za otvorene proticirkevného, miestami agresívne sekulárneho politika. Za úspech pre Poľsko považuje Tuskovo zvolenie aj jeho úhlavný protivník Jaroslaw Kaczynski. Jediný, kto sa z jeho zvolania vysmieva, je nová hviezda poľskej politiky Janusz Korwin-Mikke, antiestablišmentový politik a politický bratranec Igora Matoviča, ktorý hovorí, že Tusk uteká pred zodpovednosťou a za vyšším platom. Otázkou, samozrejme, je, aké dôsledky to bude mať pre Občiansku platformu vo voľbách na budúci rok. A k tomu dnes nemožno veľa povedať, strane síce bude chýbať jej najdôležitejší politik, jeho odchodom však stratí aj opozičná strana Právo a spravodlivosť. Podľa Michala Szuldrzynského, komentátora denníka Rzeczpospolita, je dokonca možné, že Tuskov odchod môže zlikvidovať poľské spektrum v jeho súčasnej podobe: „Ak sa objaví silná politická osobnosť, duopol PO-PiS prestane existovať, momentálne však nikto taký na poľskej scéne nie je,“ hovorí Szuldrzynski pre .týždeň. Jaroslaw Kaczynski sa zjavne na predvolebný konflikt s Tuskom tešil, teraz však stratil súpera a otázka znie, čím a či vôbec dokáže túto tému nahradiť. Prvé reakcie PiS boli totiž zmiešané, časť sa niesla v duchu, že pre Poľsko je odchod Tuska len výhrou a druhá časť, že ide o historický úspech Poľska. A niečo na tom bude. Poľsko totiž okrem Tuskovej nominácie získalo aj silný komisársky post – ministerka Elzbieta Bienkowska sa stane komisárkou pre vnútorný trh. A keď sa k tomu pripočíta, že v uplynulom funkčnom období bol predsedom Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, je zrejmé, že Poľsko sedí v Bruseli pri najdôležitejšom politickom stole.
Neskrývane optimistickému pohľadu stojí v ceste len jedna maličkosť. Ťažko si predstaviť, že by rok pred voľbami odišiel na post prezidenta EÚ premiér Nemecka, Francúzska či akéhokoľvek veľkého európskeho štátu. Takáto kariéra predsa len viac sedí politikom z menších krajín. Poľsko je teda, možno povedať, najdôležitejším štátom spomedzi slabších krajín.
Keby sa podobný prieskum konal dnes, výsledky by boli výrazne iné, svedčí o tom nálada v súčasnom Poľsku, aj komentáre vrcholných politikov z celého spektra. Odposluchová aféra je minulosť, vláda získala v parlamente dôveru a Tusk prejavil sebavedomie už tým, že koncom augusta predstavil v Poľsku populistický predvolený balíček, ktorým chcel získať podporu voličov. Tuskova vláda len tri dni pred jeho potvrdením do novej funkcie oznámila, že na podporu rodín s deťmi a dôchodcov plánuje pred voľbami minúť 1,2 miliardy eur. Všetkým bolo jasné, že témou parlamentných volieb, ktoré majú byť o rok, nebude len osoba Donalda Tuska, ale aj jeho sociálna politika.
Napokon však všetko bude inak. Tusk sa stane novým prezidentom EÚ a poľská politika, ktorú už desaťročie polarizoval ostrý osobný a politický konflikt medzi Donaldom Tuskom a Jaroslavom Kaczynským, sa dramaticky zmení. Stratí sa totiž jeden pól doterajšieho konfliktu a tým aj svojská rovnováha na politickej scéne. Tusk už oznámil, že jeho nástupkyňou by mala byť Ewa Kopaczová, ktorá je momentálne predsedníčkou poľského Sejmu. Kopaczová, tvrdia kritici, nemá charizmu ani mimoriadny politický talent. Jej najväčšou prednosťou je dlhodobá lojalita voči Donaldovi Tuskovi (prežila všetky stranícke spory a čistky) a tiež dobrá povesť medzi politikmi ľavicovej opozície z SLD, ktorí jej nomináciu privítali.
Čo bude Tuskov odchod znamenať pre jeho stranu? Pozorovatelia sa zhodujú, že pravdepodobne strane pomôže v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Tuskova nová funkcia je totiž považovaná za triumf Poľska. Janusz Palikot, bohatý biznismen a bývalý prominentný člen Tuskovej strany, ktorý si pred poslednými voľbami založil vlastnú stranu, dokonca tvrdí, že po zvolení Karola Wojtylu za pápeža ide o druhý najväčší medzinárodný úspech Poľska. A to je Palikot považovaný za otvorene proticirkevného, miestami agresívne sekulárneho politika. Za úspech pre Poľsko považuje Tuskovo zvolenie aj jeho úhlavný protivník Jaroslaw Kaczynski. Jediný, kto sa z jeho zvolania vysmieva, je nová hviezda poľskej politiky Janusz Korwin-Mikke, antiestablišmentový politik a politický bratranec Igora Matoviča, ktorý hovorí, že Tusk uteká pred zodpovednosťou a za vyšším platom. Otázkou, samozrejme, je, aké dôsledky to bude mať pre Občiansku platformu vo voľbách na budúci rok. A k tomu dnes nemožno veľa povedať, strane síce bude chýbať jej najdôležitejší politik, jeho odchodom však stratí aj opozičná strana Právo a spravodlivosť. Podľa Michala Szuldrzynského, komentátora denníka Rzeczpospolita, je dokonca možné, že Tuskov odchod môže zlikvidovať poľské spektrum v jeho súčasnej podobe: „Ak sa objaví silná politická osobnosť, duopol PO-PiS prestane existovať, momentálne však nikto taký na poľskej scéne nie je,“ hovorí Szuldrzynski pre .týždeň. Jaroslaw Kaczynski sa zjavne na predvolebný konflikt s Tuskom tešil, teraz však stratil súpera a otázka znie, čím a či vôbec dokáže túto tému nahradiť. Prvé reakcie PiS boli totiž zmiešané, časť sa niesla v duchu, že pre Poľsko je odchod Tuska len výhrou a druhá časť, že ide o historický úspech Poľska. A niečo na tom bude. Poľsko totiž okrem Tuskovej nominácie získalo aj silný komisársky post – ministerka Elzbieta Bienkowska sa stane komisárkou pre vnútorný trh. A keď sa k tomu pripočíta, že v uplynulom funkčnom období bol predsedom Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, je zrejmé, že Poľsko sedí v Bruseli pri najdôležitejšom politickom stole.
Neskrývane optimistickému pohľadu stojí v ceste len jedna maličkosť. Ťažko si predstaviť, že by rok pred voľbami odišiel na post prezidenta EÚ premiér Nemecka, Francúzska či akéhokoľvek veľkého európskeho štátu. Takáto kariéra predsa len viac sedí politikom z menších krajín. Poľsko je teda, možno povedať, najdôležitejším štátom spomedzi slabších krajín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.