Je pol ôsmej ráno. Predtým, než vyrazíte do ranných zmätkov mesta, dávate manželke pusu na líce. Nasadáte do auta, otáčate kľúčikom a pomaly sa vykotúľate na prepchanú križovatku. V rádiu bežia dopravné správy a podľa všetkého sa takýmto slimačím tempom budete viezť až do práce. Meškanie je nevyhnutné.
Ale nie dnes. Je rok 2020 a vy ste si už takmer pred týždňom vyzdvihli v predajni úplne nový aeromobil. Vyhodíte smerovku a vybočíte z cesty na štartovací pás. Vysuniete krídla a v osemdesiatke cítite, ako sa kolesá odlepujú od zeme. O chvíľu, ako by sa nič nedialo, pristávate na parkovisku pri výškovej budove, v ktorej pracujete. Na tom, že treba nájsť parkovacie miesto, sa, bohužiaľ, nič nezmenilo. Meškáte preto aj tak. To, že takáto situácia v blízkej budúcnosti nastane, nie je vôbec nereálne. A spomínaný aeromobil nie je výmyslom autora tohto textu. Ide o lietajúce auto, ktoré naozaj existuje a naozaj lieta. Nevytvorili ho pritom americké vojenské laboratória, ale Slovák, poháňaný túžbou zapísať sa do histórie. Jeho meno je Štefan Klein. Samozrejme, nie je ani prvý, kto sa o vytvorenie lietajúceho auta pokúša, a ani jediný.
.slovenský vzdušný sen
Ako priemyselný dizajnér začal Klein pred viac než dvadsiatimi rokmi pracovať popri ostatných dopravných projektoch pre známe firmy na modeli lietajúceho auta. Pri svojich výtvoroch sa sústreďuje na to, aby boli reálne použiteľné a inak to nie je ani v tomto prípade. V diskusii si dokáže bez problémov obhájiť realizovateľnosť aj takejto, na prvý pohľad futuristickej myšlienky. Tvrdí, že k používaniu aeromobilov nás privedie nutnosť a výhodnosť tohto riešenia pre ľudí, ktorí sa potrebujú dopraviť na väčšiu vzdialenosť svižnejšie, pohodlnejšie a lacnejšie než kedykoľvek predtým.
V roku 2013 zažil aeromobil Štefana Kleina vo verzii 2.5 svoj prvý úspešný let. Pre niekoho, kto sa s pohľadom na auto roztvárajúce krídla a stúpajúce k oblakom stretol iba vo filme o Fantomasovi, bude video zo slovenského testovania netradičným zážitkom. A zmienka vo vyše tridsiatich svetových médiách to rozhodne potvrdzuje. Pozornosti sa takýto vynález dožadovať nemusí.
Keď tento stroj zloží krídla, môžete ho bez problémov odložiť na klasickom parkovacom mieste. A zatiaľ čo prevádzka lietadiel často vyžaduje tankovanie špeciálneho leteckého paliva, môžete do aeromobilu naliať benzín na najbližšej čerpacej stanici. Naučiť sa ho pilotovať údajne nie je vôbec zložité a vďaka použitým technológiám si bude môcť za volant sadnúť aj priemerne zručný človek. Stále však bude potrebovať pilotný preukaz.
Jeho najväčšie uplatnenie sa očakáva v štátoch, kde sú cesty na dlhšie vzdialenosti po krajine s riedkou infraštruktúrou bežné. Zaujať by mohol napríklad v Rusku, Číne či Austrálii. Pokiaľ sa podarí aeromobil tímu získať všetky potrebné certifikácie, plánujú začať výrobu v roku 2016. Cena vozidla zatiaľ stanovená nie je, no bude sa pohybovať približne na úrovni kombinácie športového auta vysokej triedy a ľahkého lietadla.
.nebezpečné vynálezy
Pokus o vytvorenie lietajúceho auta nie je ničím novým. Prakticky okamžite po tom, ako v prvej svetovej vojne preukázali lietadlá svoju užitočnosť, sa našli inžinieri, ktorí sa ich pokúšali prispôsobiť na cestnú premávku. Napríklad Americký Curtiss Autoplane z roku 1917 uviezol troch ľudí a mal odnímateľné krídla. Dokázal sa odlepiť od zeme, no plného letu nikdy nedosiahol.
Už v tridsiatych rokoch sa začali objavovať modely, ktoré letecké testy úspešne zvládli. Kombinácie lietadla a automobilu postupne naberali rôznorodé podoby. Bolo možné vidieť auto zavesené na tele lietadla, lietadlo so šoférovateľnou kabínou, auto s pripínateľnými krídlami či jazdiaci vrtuľník. Myšlienka na slobodu od dopravných značiek nedávala ľudskej civilizácii spať.
Za niektoré vzniknuté kreácie položili konštruktéri aj svoj život. AVE Mizar bol vytvorený v roku 1973 ako kombinácia zadnej časti lietadla Cessna Skymaster a Fordu Pinto, ktorý k nej bol pripevnený. Toto riešenie však nebolo integrované, a tak musel vodič po pristátí na letisku oddeliť auto od lietadla a až vtedy pokračovať do premávky. Aspoň ušetril, keďže nemusel platiť za predražené letiskové požičovne áut. Ak by takýto majiteľ existoval, pravdepodobne by sa zo svojho lietajúceho auta netešil dlho. Letecké testy museli byť prerušené pre problémy s podperou pravého krídla. Po úprave vozidlo o mesiac neskôr opäť testovali. Pilot, ktorý stroj zvyčajne riadil, však práve nebol dostupný a za volant si sadol sám konštruktér, Henry Smolinski. Jedenásteho septembra 1973 pri skúšobnom lete opäť zlyhala podpera a pravé krídlo stratilo svoj tvar. Pri páde z výšky zahynul Smolinski a jeho spoločník.
Takmer všetky doterajšie pokusy o zavedenie lietajúceho auta do výroby zmarila neviditeľná ruka trhu, nedostatočná technologická vyspelosť či jednoducho nepoužiteľnosť v reálnom živote. Dnes však nastáva doba, v ktorej sme k používaniu lietajúcich áut bližšie než kedykoľvek predtým. Problémy s navigáciou môžu vyriešiť pokročilé digitálne systémy a bezpečnosť dopravných prostriedkov všeobecne sa posunula o míle dopredu.
.osobné vzdušné a pozemné vozidlo
Nie je preto prekvapením, že iniciatíva Štefana Kleina má vo svete konkurenciu. Riešením, ktoré sa zo súčasných projektov na aeromobil podobá najviac, je americká Terrafugia Transition. Vyzerá ako malé športové lietadlo, vezie dvoch cestujúcich a je so svojimi skladacími krídlami schopná fungovať v reálnej premávke. Projekt, ktorý začal v roku 2006, omnoho neskôr než jeho slovenský náprotivok, už má za sebou tak isto úspešnú sériu skúšobných letov. A na dovolenku v Chorvátsku so svojím doletom 787 kilometrov určite postačí. (Aeromobil disponuje podobnou hodnotou, 700 kilometrov.)
Ďalším zo súčasných projektov je holandské „osobné vzdušné a pozemné vozidlo“ PAL-V. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch využíva na vzlet popri vrtuli (ktorá sa tu nachádza v zadnej časti) aj rotor podobný vrtuľníku. Ten však nie je poháňaný motorom, ale prúdením vzduchu pri pohybe stroja dopredu. Takýto mechanizmus sa označuje pojmom autogyro, alebo gyrocopter. Vďaka nemu sa vozidlo pýši veľmi krátkou vzletovou dráhou (165 metrov) a vysokou bezpečnosťou. Ak by nastala porucha motora, znesie sa celý stroj pomaly na zem vďaka samorotujúcej vrtuli. Pri klasickom pristávaní zas dokáže zastaviť na dráhe dlhej len 30 metrov. Na zemi má tiež výhodu trojkolesového nakláňajúceho sa podvozku, ktorý kombinuje stabilitu auta a manévrovateľnosť motorky. Odhadovaná cena vozidla PAL-V je 300 000 dolárov, pri Terrafugii 280 000. Slovenský aeromobil takýto odhad nezverejňuje.
Ako dlho ešte potrvá, kým budeme môcť vo svojom aute vzlietnuť a dohnať tak zmeškaný vlak do čarodejníckej školy, alebo utiecť pred francúzskym žandárom? Možno nám ani nestihne vychladnúť čaj. Je však zrejmé, že pred plným nasadením aeromobilov budeme musieť vyriešiť viacero problémov. Dokážu ľudia zvládnuť ovládanie stroja v trojrozmernej premávke? Ako budeme vzlietať v mestách? Čo ak si šofér-pilot neustráži množstvo paliva v nádrži?
Spolu s pokrokmi v oblasti samoriadiacich automobilov možno na niektoré z týchto otázok dostaneme odpoveď. Možno, že v dobe, keď už nebude potrebný zásah človeka do riadenia, bude auto schopné samo aj lietať, koordinovať sa s ostatnými vozidlami a každému sa tak umožní doletieť bezpečne a rýchlo do svojej destinácie. Či už to bude návšteva starej mamy, pracovná cesta, alebo vytúžený oddych pri mori. Slovo aeromobil si teda dobre zapamätajte. Onedlho sa budete môcť pred známymi vytiahnuť, že ste ho poznali, ešte keď nebolo kúl.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Ale nie dnes. Je rok 2020 a vy ste si už takmer pred týždňom vyzdvihli v predajni úplne nový aeromobil. Vyhodíte smerovku a vybočíte z cesty na štartovací pás. Vysuniete krídla a v osemdesiatke cítite, ako sa kolesá odlepujú od zeme. O chvíľu, ako by sa nič nedialo, pristávate na parkovisku pri výškovej budove, v ktorej pracujete. Na tom, že treba nájsť parkovacie miesto, sa, bohužiaľ, nič nezmenilo. Meškáte preto aj tak. To, že takáto situácia v blízkej budúcnosti nastane, nie je vôbec nereálne. A spomínaný aeromobil nie je výmyslom autora tohto textu. Ide o lietajúce auto, ktoré naozaj existuje a naozaj lieta. Nevytvorili ho pritom americké vojenské laboratória, ale Slovák, poháňaný túžbou zapísať sa do histórie. Jeho meno je Štefan Klein. Samozrejme, nie je ani prvý, kto sa o vytvorenie lietajúceho auta pokúša, a ani jediný.
.slovenský vzdušný sen
Ako priemyselný dizajnér začal Klein pred viac než dvadsiatimi rokmi pracovať popri ostatných dopravných projektoch pre známe firmy na modeli lietajúceho auta. Pri svojich výtvoroch sa sústreďuje na to, aby boli reálne použiteľné a inak to nie je ani v tomto prípade. V diskusii si dokáže bez problémov obhájiť realizovateľnosť aj takejto, na prvý pohľad futuristickej myšlienky. Tvrdí, že k používaniu aeromobilov nás privedie nutnosť a výhodnosť tohto riešenia pre ľudí, ktorí sa potrebujú dopraviť na väčšiu vzdialenosť svižnejšie, pohodlnejšie a lacnejšie než kedykoľvek predtým.
V roku 2013 zažil aeromobil Štefana Kleina vo verzii 2.5 svoj prvý úspešný let. Pre niekoho, kto sa s pohľadom na auto roztvárajúce krídla a stúpajúce k oblakom stretol iba vo filme o Fantomasovi, bude video zo slovenského testovania netradičným zážitkom. A zmienka vo vyše tridsiatich svetových médiách to rozhodne potvrdzuje. Pozornosti sa takýto vynález dožadovať nemusí.
Keď tento stroj zloží krídla, môžete ho bez problémov odložiť na klasickom parkovacom mieste. A zatiaľ čo prevádzka lietadiel často vyžaduje tankovanie špeciálneho leteckého paliva, môžete do aeromobilu naliať benzín na najbližšej čerpacej stanici. Naučiť sa ho pilotovať údajne nie je vôbec zložité a vďaka použitým technológiám si bude môcť za volant sadnúť aj priemerne zručný človek. Stále však bude potrebovať pilotný preukaz.
Jeho najväčšie uplatnenie sa očakáva v štátoch, kde sú cesty na dlhšie vzdialenosti po krajine s riedkou infraštruktúrou bežné. Zaujať by mohol napríklad v Rusku, Číne či Austrálii. Pokiaľ sa podarí aeromobil tímu získať všetky potrebné certifikácie, plánujú začať výrobu v roku 2016. Cena vozidla zatiaľ stanovená nie je, no bude sa pohybovať približne na úrovni kombinácie športového auta vysokej triedy a ľahkého lietadla.
.nebezpečné vynálezy
Pokus o vytvorenie lietajúceho auta nie je ničím novým. Prakticky okamžite po tom, ako v prvej svetovej vojne preukázali lietadlá svoju užitočnosť, sa našli inžinieri, ktorí sa ich pokúšali prispôsobiť na cestnú premávku. Napríklad Americký Curtiss Autoplane z roku 1917 uviezol troch ľudí a mal odnímateľné krídla. Dokázal sa odlepiť od zeme, no plného letu nikdy nedosiahol.
Už v tridsiatych rokoch sa začali objavovať modely, ktoré letecké testy úspešne zvládli. Kombinácie lietadla a automobilu postupne naberali rôznorodé podoby. Bolo možné vidieť auto zavesené na tele lietadla, lietadlo so šoférovateľnou kabínou, auto s pripínateľnými krídlami či jazdiaci vrtuľník. Myšlienka na slobodu od dopravných značiek nedávala ľudskej civilizácii spať.
Za niektoré vzniknuté kreácie položili konštruktéri aj svoj život. AVE Mizar bol vytvorený v roku 1973 ako kombinácia zadnej časti lietadla Cessna Skymaster a Fordu Pinto, ktorý k nej bol pripevnený. Toto riešenie však nebolo integrované, a tak musel vodič po pristátí na letisku oddeliť auto od lietadla a až vtedy pokračovať do premávky. Aspoň ušetril, keďže nemusel platiť za predražené letiskové požičovne áut. Ak by takýto majiteľ existoval, pravdepodobne by sa zo svojho lietajúceho auta netešil dlho. Letecké testy museli byť prerušené pre problémy s podperou pravého krídla. Po úprave vozidlo o mesiac neskôr opäť testovali. Pilot, ktorý stroj zvyčajne riadil, však práve nebol dostupný a za volant si sadol sám konštruktér, Henry Smolinski. Jedenásteho septembra 1973 pri skúšobnom lete opäť zlyhala podpera a pravé krídlo stratilo svoj tvar. Pri páde z výšky zahynul Smolinski a jeho spoločník.
Takmer všetky doterajšie pokusy o zavedenie lietajúceho auta do výroby zmarila neviditeľná ruka trhu, nedostatočná technologická vyspelosť či jednoducho nepoužiteľnosť v reálnom živote. Dnes však nastáva doba, v ktorej sme k používaniu lietajúcich áut bližšie než kedykoľvek predtým. Problémy s navigáciou môžu vyriešiť pokročilé digitálne systémy a bezpečnosť dopravných prostriedkov všeobecne sa posunula o míle dopredu.
.osobné vzdušné a pozemné vozidlo
Nie je preto prekvapením, že iniciatíva Štefana Kleina má vo svete konkurenciu. Riešením, ktoré sa zo súčasných projektov na aeromobil podobá najviac, je americká Terrafugia Transition. Vyzerá ako malé športové lietadlo, vezie dvoch cestujúcich a je so svojimi skladacími krídlami schopná fungovať v reálnej premávke. Projekt, ktorý začal v roku 2006, omnoho neskôr než jeho slovenský náprotivok, už má za sebou tak isto úspešnú sériu skúšobných letov. A na dovolenku v Chorvátsku so svojím doletom 787 kilometrov určite postačí. (Aeromobil disponuje podobnou hodnotou, 700 kilometrov.)
Ďalším zo súčasných projektov je holandské „osobné vzdušné a pozemné vozidlo“ PAL-V. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch využíva na vzlet popri vrtuli (ktorá sa tu nachádza v zadnej časti) aj rotor podobný vrtuľníku. Ten však nie je poháňaný motorom, ale prúdením vzduchu pri pohybe stroja dopredu. Takýto mechanizmus sa označuje pojmom autogyro, alebo gyrocopter. Vďaka nemu sa vozidlo pýši veľmi krátkou vzletovou dráhou (165 metrov) a vysokou bezpečnosťou. Ak by nastala porucha motora, znesie sa celý stroj pomaly na zem vďaka samorotujúcej vrtuli. Pri klasickom pristávaní zas dokáže zastaviť na dráhe dlhej len 30 metrov. Na zemi má tiež výhodu trojkolesového nakláňajúceho sa podvozku, ktorý kombinuje stabilitu auta a manévrovateľnosť motorky. Odhadovaná cena vozidla PAL-V je 300 000 dolárov, pri Terrafugii 280 000. Slovenský aeromobil takýto odhad nezverejňuje.
Ako dlho ešte potrvá, kým budeme môcť vo svojom aute vzlietnuť a dohnať tak zmeškaný vlak do čarodejníckej školy, alebo utiecť pred francúzskym žandárom? Možno nám ani nestihne vychladnúť čaj. Je však zrejmé, že pred plným nasadením aeromobilov budeme musieť vyriešiť viacero problémov. Dokážu ľudia zvládnuť ovládanie stroja v trojrozmernej premávke? Ako budeme vzlietať v mestách? Čo ak si šofér-pilot neustráži množstvo paliva v nádrži?
Spolu s pokrokmi v oblasti samoriadiacich automobilov možno na niektoré z týchto otázok dostaneme odpoveď. Možno, že v dobe, keď už nebude potrebný zásah človeka do riadenia, bude auto schopné samo aj lietať, koordinovať sa s ostatnými vozidlami a každému sa tak umožní doletieť bezpečne a rýchlo do svojej destinácie. Či už to bude návšteva starej mamy, pracovná cesta, alebo vytúžený oddych pri mori. Slovo aeromobil si teda dobre zapamätajte. Onedlho sa budete môcť pred známymi vytiahnuť, že ste ho poznali, ešte keď nebolo kúl.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.