Popcorn Juraja Malíčka

Je všeobecne známe, že jeden z najviditeľnejších súčasných slovenských spisovateľov, Michal Hvorecký, začínal ako žánrový autor. Poviedkar, scifista ironizujúci žánrové klišé, výborný v opisoch a budovaní atmosféry. Silný pocit čistoty, Hvoreckého debutová zbierka poviedok, je toho najlepším dôkazom. V tomto období Hvorecký publikuje aj svoju dosiaľ najfilmovejšiu poviedku, Najhorší zločin vo Wilsonove, ktorá prvýkrát vyšla v roku 2000 v českom hororovom zborníku Je dobré být mrtvý. A je dobré pripomenúť, že onen zborník poviedok, voľne nadväzujúci na legendárnu zbierku Rigor Mortis, je dosiaľ veľmi cenným, až zberateľským artiklom. Nielen Hvorecký sa v ňom totiž poriadne odviazal, ale aj Ondřej Neff, Jaroslav Mostecký, Vladimír Šlechta, František Novotný a ďalšie zvučné mená českej a slovenskej fantastiky. Áno, aj slovenskej, okrem Hvoreckého totiž poviedku v knihe Je dobré být mrtvý publikoval aj Juraj Červenák.
Najhorší zločin vo Wilsonove, postgotický parodický horor, odohrávajúci sa v Bratislave v kratučkom období, v ktorom toto mesto koketovalo s názvom Wilsonovo, vtedy pôsobil ako zjavenie. Nielenže vytiahol historickú epizódu, na ktorú si vtedy sotvakto spomenul, ale ešte do tohto prostredia zasadil nádherne retro strašidelný okultný detektívny príbeh.
Prepracovaná a o jednu kapitolku rozšírená poviedka až novelka vyšla ešte raz, v roku 2001, už ako súčasť autorovej zbierky Lovci & zberači, a potom sa nad ňou, okrem reedícií samozrejme, zatvorila voda.
Nakoniec, už je to trinásť rokov, udiali sa veci a z Hvoreckého je rešpektovaný autor. A dnes navyše autor, ktorý sa dočká sfilmovania svojej literárnej látky. Lebo oným filmom z úvodu, ktorý sa práve nakrúca a ktorý uvidíme v kinách o rok, je práve Najhorší zločin vo Wilsonove. Žánrová vec, poetický retro horor od autora, na ktorého by to už dnes nikto nepovedal.