Málokedy sa nám vlašský orech podarí vylúpnuť tak, že si jeho celkovú krásu môžeme naozaj vychutnať. Často sa nám rozpolí na dve hemisféry, a tak ho aj nachádzame v obchodoch či na stánkoch trhovníkov. Záhadnú podobnosť s najdôležitejším a najzložitejším ľudským orgánom si všimli ľudia už dávno, a aj preto tomuto zvláštnemu orechu prisudzovali toľko čarovných a magických vlastností.
.smutná láska boha Dionýza
Vedci tvrdia, že vlašský orech bol prvým stromom, ktorý poskytoval ľuďom priamu potravu. Existuje na to mnoho dôkazov, od skamenených škrupín, pražených na ohni v období neolitu, až po vystopovanie jeho pôvodu niekam k zasneženým končiarom Himalájí. Skrátka, poznáme ho už približne 9 000 rokov a vždy pre nás znamenal naozaj mnoho. Dnes sa už bez neho nezaobídu žiadne Vianoce, u nás dokonca presiakol až do vianočných rituálov a v septembri si zas nevieme predstaviť jeseň bez zafarbených prstov pri jeho zbere.
Ako prví sa týmto zvláštnym orechom na poli literatúry začali zaoberať podrobnejšie Gréci a uzniesli sa, že niečo také krásne a výnimočné musí mať za sebou aj naozaj srdcervúci príbeh. Gréci príbehy milovali, veď napokon ich báje sú toho nalepším dôkazom. A jeden taký vymysleli aj pre tento oriešok. Bola raz jedna krásna bohyňa, ktorá sa volala Kar. A ako na potvoru, zamiloval sa do nej sám boh rozpustilého tanca a spevu – Dionýzos. Lenže čo sa nestalo. Kar zomrela vo veľmi mladom veku, takrečeno v plnej kráse. Dionýzos veľmi ťažko niesol jej stratu, no nedokázal ju oživiť. Tak milú Kar aspoň premenil na strom, ktorý niesol nádherné orechy. Na jej počesť neskôr Gréci postavili chrám z jej dreva a tento orech odvtedy volali karyon. Mnohých neprekvapí, že starogrécke kara znamená hlavu či mozog, ale aj rozkošatenú korunu.
.mužnosť boha Jupitera
Rimania si vlašský orech do Európy vozili z Perzie, kde bol vyhradený zásadne len pre kráľov, a istý čas tento nádherný orech naozaj aj tak nazývali. O chvíľu sa perzské orechy vo veľkom dovážali do Ríma po Hodvábnej ceste a slávili čoraz väčšie úspechy.
Rimania sa nimi kŕmili na hostinách, no popri tom si začali všímať, aké zázračné sú jeho schopnosti, aký rafinovaný tvar tento orech má a ako dômyselne sa pred svetom ukrýva v dvoch obaloch – jednom mäkkom, čo dokáže nádherne zafarbiť ruky i látky, v druhom tvrdom, nepoddajnom, ktorý treba rozbiť kladivkom alebo vypáčiť nožom, aby sme sa dostali k podstate.
Začali ho teda postupne volať juglans regia. Orech boha Jupitera. Najvyššieho z bohov, rímsku verziu gréckeho boha Dia. A razom sa stal tento orech symbolom mužnosti a chlapskej plodivej sily. Ešte aj dnes sa v mnohých jazykoch označujú dotyčné chúlostivé mužské partie ako orechy. A nie je to len vďaka akejsi prvoplánovej podobnosti.
.da Vinciho atrament
K nám sa vlašský orech dostal cez Česko vďaka Karolovi IV. Priniesol si tento kráľovský a mužný strom z Talianska, a preto aj dostal názov, ktorým ho označujeme my. Keďže k nám prišiel z Vlachov, ako sa vtedy volalo Taliansko, inak ho nenazveme ako vlašský orech.
Popri skvelom jadre vlašák vedel poslúžiť aj inými vymoženosťami. Vďaka jeho mäkkej šupke si v Ríme mohli krásky okrem odevov farbiť aj vlasy, jeho tmavší druh zas poskytoval v stredoveku a renesancii najkvalitnejší atrament, ktorý používali pri prísaní a kreslení takí velikáni ako Leonardo da Vinci či Rembrand. No a zomleté tvrdé škrupiny zas občas rady poslúžili ako skvelý čistič hrubej špiny.
Dnes nám však poskytuje najmä radosť v kuchyni a špeciálne pri dezertoch. Bez vlašského orecha by totiž neexistovali tie najvyberanejšie stredoeurópske a východoeurópske zákusky, ktoré obdivuje celý svet.
.autor je scenárista.
Ako na orechy/
Je skoro zbytočné dávať slovenským labužníkom nový recept na orechový koláč, predpokladám, že každá rodina má ten svoj overený a jeho miesto nezaujme žiaden iný, čo ako lepší. Ale čo tak použiť vlašský orech trošku nezvyčajnejšie. Rovnako totiž, ako vie byť skvelý v cukrovinkách, ešte lepšie vynikne v šalátoch či v nátierkach. Svoju olejnatú a ľahko aromatizovanú charakteristickú chuť vie preniesť na hocičo, stačí ho spárovať s maslom či olejom, nasekať, či pomlieť. A keď sme pri olejoch. Do každej chladničky zároveň odporúčam zadovážiť si olej z jeho jadier. Má nádhernú chuť a vôňu. Stačí ním potom pokvapkať ovocný šalát a úspech je zaručený. Pri kúpe orechov zásadne postupujeme obozretne. Vlašské orechy radi plesnivejú, a tak sa v obchodoch veľmi čato vyskytujú sírené. Preto radšej odporúčam nakupovať orechy nevylúpané a urobiť si rodinnú lúpaciu seansu spojenú s rozprávaním strašidelných príbehov. Veď napokon – k vlašským orechom vždy dobrý príbeh patril.
.smutná láska boha Dionýza
Vedci tvrdia, že vlašský orech bol prvým stromom, ktorý poskytoval ľuďom priamu potravu. Existuje na to mnoho dôkazov, od skamenených škrupín, pražených na ohni v období neolitu, až po vystopovanie jeho pôvodu niekam k zasneženým končiarom Himalájí. Skrátka, poznáme ho už približne 9 000 rokov a vždy pre nás znamenal naozaj mnoho. Dnes sa už bez neho nezaobídu žiadne Vianoce, u nás dokonca presiakol až do vianočných rituálov a v septembri si zas nevieme predstaviť jeseň bez zafarbených prstov pri jeho zbere.
Ako prví sa týmto zvláštnym orechom na poli literatúry začali zaoberať podrobnejšie Gréci a uzniesli sa, že niečo také krásne a výnimočné musí mať za sebou aj naozaj srdcervúci príbeh. Gréci príbehy milovali, veď napokon ich báje sú toho nalepším dôkazom. A jeden taký vymysleli aj pre tento oriešok. Bola raz jedna krásna bohyňa, ktorá sa volala Kar. A ako na potvoru, zamiloval sa do nej sám boh rozpustilého tanca a spevu – Dionýzos. Lenže čo sa nestalo. Kar zomrela vo veľmi mladom veku, takrečeno v plnej kráse. Dionýzos veľmi ťažko niesol jej stratu, no nedokázal ju oživiť. Tak milú Kar aspoň premenil na strom, ktorý niesol nádherné orechy. Na jej počesť neskôr Gréci postavili chrám z jej dreva a tento orech odvtedy volali karyon. Mnohých neprekvapí, že starogrécke kara znamená hlavu či mozog, ale aj rozkošatenú korunu.
.mužnosť boha Jupitera
Rimania si vlašský orech do Európy vozili z Perzie, kde bol vyhradený zásadne len pre kráľov, a istý čas tento nádherný orech naozaj aj tak nazývali. O chvíľu sa perzské orechy vo veľkom dovážali do Ríma po Hodvábnej ceste a slávili čoraz väčšie úspechy.
Rimania sa nimi kŕmili na hostinách, no popri tom si začali všímať, aké zázračné sú jeho schopnosti, aký rafinovaný tvar tento orech má a ako dômyselne sa pred svetom ukrýva v dvoch obaloch – jednom mäkkom, čo dokáže nádherne zafarbiť ruky i látky, v druhom tvrdom, nepoddajnom, ktorý treba rozbiť kladivkom alebo vypáčiť nožom, aby sme sa dostali k podstate.
Začali ho teda postupne volať juglans regia. Orech boha Jupitera. Najvyššieho z bohov, rímsku verziu gréckeho boha Dia. A razom sa stal tento orech symbolom mužnosti a chlapskej plodivej sily. Ešte aj dnes sa v mnohých jazykoch označujú dotyčné chúlostivé mužské partie ako orechy. A nie je to len vďaka akejsi prvoplánovej podobnosti.
.da Vinciho atrament
K nám sa vlašský orech dostal cez Česko vďaka Karolovi IV. Priniesol si tento kráľovský a mužný strom z Talianska, a preto aj dostal názov, ktorým ho označujeme my. Keďže k nám prišiel z Vlachov, ako sa vtedy volalo Taliansko, inak ho nenazveme ako vlašský orech.
Popri skvelom jadre vlašák vedel poslúžiť aj inými vymoženosťami. Vďaka jeho mäkkej šupke si v Ríme mohli krásky okrem odevov farbiť aj vlasy, jeho tmavší druh zas poskytoval v stredoveku a renesancii najkvalitnejší atrament, ktorý používali pri prísaní a kreslení takí velikáni ako Leonardo da Vinci či Rembrand. No a zomleté tvrdé škrupiny zas občas rady poslúžili ako skvelý čistič hrubej špiny.
Dnes nám však poskytuje najmä radosť v kuchyni a špeciálne pri dezertoch. Bez vlašského orecha by totiž neexistovali tie najvyberanejšie stredoeurópske a východoeurópske zákusky, ktoré obdivuje celý svet.
.autor je scenárista.
Ako na orechy/
Je skoro zbytočné dávať slovenským labužníkom nový recept na orechový koláč, predpokladám, že každá rodina má ten svoj overený a jeho miesto nezaujme žiaden iný, čo ako lepší. Ale čo tak použiť vlašský orech trošku nezvyčajnejšie. Rovnako totiž, ako vie byť skvelý v cukrovinkách, ešte lepšie vynikne v šalátoch či v nátierkach. Svoju olejnatú a ľahko aromatizovanú charakteristickú chuť vie preniesť na hocičo, stačí ho spárovať s maslom či olejom, nasekať, či pomlieť. A keď sme pri olejoch. Do každej chladničky zároveň odporúčam zadovážiť si olej z jeho jadier. Má nádhernú chuť a vôňu. Stačí ním potom pokvapkať ovocný šalát a úspech je zaručený. Pri kúpe orechov zásadne postupujeme obozretne. Vlašské orechy radi plesnivejú, a tak sa v obchodoch veľmi čato vyskytujú sírené. Preto radšej odporúčam nakupovať orechy nevylúpané a urobiť si rodinnú lúpaciu seansu spojenú s rozprávaním strašidelných príbehov. Veď napokon – k vlašským orechom vždy dobrý príbeh patril.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.