V prvom rade je mierne prekvapujúce, aké množstvo emočne nabitých a pritom obsahovo úplne dopletených názorov sa tu v súvislosti s Ukrajinou vyrojilo. V krajine, kde mal pohodlnú väčšinu Mečiar, neskôr ju získali dvojnásobné platy a ešte neskôr istoty, to nie je úplne nečakané. Ale miera, s akou tu dunia konšpirácie a prostoduchá putinovská propaganda, predsa len zaráža. Ak ani 25 rokov po páde komunizmu nemáme elementárnu schopnosť rozlíšiť agresora a štát, ktorý bráni svoju suverenitu, ak nevieme oddeliť vnútorné problémy Ukrajiny od spupnej snahy Moskvy o ovládanie susedov a zisk nových území, a ak preto absurdné referendum na Kryme dokážeme chápať ako rozumný dôvod na jeho pričlenenie k Rusku, potom sme sa veľa nenaučili.
Počúvam, že Západ umožnil oddelenie Kosova, tak prečo nie Krym? Ale prosím vás: Kto si k sebe pričlenil Kosovo? A najmä: V Kosove Miloševičov režim vraždil a vyháňal miestnych Albáncov, a keďže to robil aj inde, namiesto sna o veľkom Srbsku dostal najmenšie Srbsko v histórii. Počul však niekto o vraždení a vyháňaní Rusov z Krymu, ktoré by ospravedlnilo jeho odtrhnutie?
Obávam sa, že s takouto schopnosťou rozlišovať vydávame aj Slovensko napospas komukoľvek, komu sa zažiada návrat časov obmedzených suverenít, bratských pomocí a dočasných okupácií.
Rovnako znepokojivý je masívne prítomný pohľad, v ktorom je Západ univerzálny vinník, Ukrajina je umelý útvar, a teda nič, a Rusko je brániaca sa obeť. Ľahkosť, s akou sa tu vo veľkom prijalo, že Majdan vlastne nebol prejavom vôle Ukrajincov, ale skôr akciou CIA na priblíženie sa NATO k ruským hraniciam, je šialená. Keď niečo podobné hovoril akýsi Dolejší o našich námestiach z roku 1989, bol za exota. Dnes sú tu Dolejších tisíce a tešia sa záujmu širokého publika. Akoby sme sa vôbec nepohli von zo spárov manuálov KGB a ŠtB, naopak, akoby sme ich až teraz prijali za svoje. Slobodnému svetu prisudzujeme snahu o svetovládu, putinovské rozpínavé uvažovanie, naopak, vydávame za realistickú geopolitiku a jeho agresívne činy ospravedlňujeme ako obranu ‒ a sny Ukrajincov, podobné našim, úplne ignorujeme.
To si už naozaj nepamätáme, z čoho sme sa pred 25 rokmi vymanili a kto nám v tom pomohol? To tu už znovu veríme, že NATO chce napadnúť Rusko, ako nás učili primitívni lampasáci na politických školeniach mužstva?
Tragická je aj vznikajúca diskusia o logistike NATO na našom území. Slovensko je členská krajina Aliancie, a najmä preto je pre nás Rusko menšou hrozbou. A predsa sa tu celkom vážne tvrdí, že ten, kto ctí naše spojenecké záväzky, ako naposledy prezident, je zradca, a ten, kto slovenský podiel odmieta, ako naposledy premiér, je vlastenec. Sme v NATO a nechceme NATO na svojom území ‒ to je predbežný výsledok našej gradujúcej schizofrénie.
Aby neprišlo k omylu: Západ má tisíc a jednu chybu a chyboval aj na Ukrajine. Lenže Západ nie sú oni, ale my.
Vieme to vôbec?
Počúvam, že Západ umožnil oddelenie Kosova, tak prečo nie Krym? Ale prosím vás: Kto si k sebe pričlenil Kosovo? A najmä: V Kosove Miloševičov režim vraždil a vyháňal miestnych Albáncov, a keďže to robil aj inde, namiesto sna o veľkom Srbsku dostal najmenšie Srbsko v histórii. Počul však niekto o vraždení a vyháňaní Rusov z Krymu, ktoré by ospravedlnilo jeho odtrhnutie?
Obávam sa, že s takouto schopnosťou rozlišovať vydávame aj Slovensko napospas komukoľvek, komu sa zažiada návrat časov obmedzených suverenít, bratských pomocí a dočasných okupácií.
Rovnako znepokojivý je masívne prítomný pohľad, v ktorom je Západ univerzálny vinník, Ukrajina je umelý útvar, a teda nič, a Rusko je brániaca sa obeť. Ľahkosť, s akou sa tu vo veľkom prijalo, že Majdan vlastne nebol prejavom vôle Ukrajincov, ale skôr akciou CIA na priblíženie sa NATO k ruským hraniciam, je šialená. Keď niečo podobné hovoril akýsi Dolejší o našich námestiach z roku 1989, bol za exota. Dnes sú tu Dolejších tisíce a tešia sa záujmu širokého publika. Akoby sme sa vôbec nepohli von zo spárov manuálov KGB a ŠtB, naopak, akoby sme ich až teraz prijali za svoje. Slobodnému svetu prisudzujeme snahu o svetovládu, putinovské rozpínavé uvažovanie, naopak, vydávame za realistickú geopolitiku a jeho agresívne činy ospravedlňujeme ako obranu ‒ a sny Ukrajincov, podobné našim, úplne ignorujeme.
To si už naozaj nepamätáme, z čoho sme sa pred 25 rokmi vymanili a kto nám v tom pomohol? To tu už znovu veríme, že NATO chce napadnúť Rusko, ako nás učili primitívni lampasáci na politických školeniach mužstva?
Tragická je aj vznikajúca diskusia o logistike NATO na našom území. Slovensko je členská krajina Aliancie, a najmä preto je pre nás Rusko menšou hrozbou. A predsa sa tu celkom vážne tvrdí, že ten, kto ctí naše spojenecké záväzky, ako naposledy prezident, je zradca, a ten, kto slovenský podiel odmieta, ako naposledy premiér, je vlastenec. Sme v NATO a nechceme NATO na svojom území ‒ to je predbežný výsledok našej gradujúcej schizofrénie.
Aby neprišlo k omylu: Západ má tisíc a jednu chybu a chyboval aj na Ukrajine. Lenže Západ nie sú oni, ale my.
Vieme to vôbec?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.