Načo sú oligarchom médiá

Keď Andrej Babiš kupoval vydavateľstvo Mafra, novinári vrátane vedenia sa to dozvedeli, až keď bolo všetko dohodnuté. Podľa českého ekonomického novinára Miroslava Motejlka bola nedávna kúpa dvoch slovenských vydavateľstiev Pentou aj na jej pomery mimoriadne utajovaná vec. Pritom v minulosti Penta nemala problém hovoriť o chystaných akvizíciách podrobnejšie. Tentoraz však ľudia v kupovaných firmách zostali zaskočení. Hoci sa noví majitelia snažia presvedčiť, že médiá sú pre nich biznis ako každý iný, cítiť, že vedia, že médiá sú trochu iné.
Legenda Andreja Babiša aj Jaroslava Haščáka, že išlo o dobrú biznis príležitosť, mala od začiatku slabú argumentačnú silu. Mediálne odvetvie musí meniť zabehnuté biznis modely. Trochu menej dôležité budú recepcie s inzerentmi (a mediálnymi agentúrami) a oveľa viac bude záležať na schopnosti predávať obsah priamo, najmä v digitálnom svete. Vydavateľstvá budú musieť byť ľahšie a menšie.
To je dobrá motivácia predávať, ale slabá motivácia kupovať. Aj preto dnes predávajú tí, ktorí médiá brali ako bežné podnikanie a nakupujú tí, ktorí sledujú iné ciele.
Penta nákupom vydavateľstiev 7 Plus a Trend Holding porušila všetky svoje investičné zásady o tom, aké typy firiem kupuje. Nemajú ani potrebnú veľkosť, ani potenciál, aby naplnili investičné podmienky skupiny.
Penta pri ich nákupe prvý raz použila na vysvetlenie obchodu iné dôvody, ako biznisové. Chceme, aby slovenské vydavateľstvá zostali v rukách domácich akcionárov, povedal na stretnutí so zamestnancami Trendu Jaroslav Haščák z Penty.
Motívov, prečo si oligarchovia kupujú noviny, sa spomína veľa. Najčastejšie ten, aby si v nich priamo rozohrávali svoje mocenské a politické hry cez ich obsah. Mýlil by sa však ten, kto by si myslel, že v Česku sa po rozobratí mediálneho trhu rozličnými skupinami začala veľká propagandistická vojna oligarchov. Skôr sa zdá, že hrozí opak. Pokoj zbraní.
Rozdelenie českého mediálneho trhu sa skôr prirovnáva k vlastneniu jadrovej zbrane. Keď ju každý má, nikto ju voči nikomu nepoužije. Teda, ak si politická skupina či obchodné skupiny kúpia médium, majú poistku, keby im konkurenčná skupina či politici chceli ublížiť cez ich médiá. V praxi to nakoniec môže znamenať, že médiá sú zhovievavejšie voči všetkým skupinám, nielen voči majiteľovi.
Penta nie je prvá obchodná skupina, ktorá sa rozhodla vstúpiť do mediálneho biznisu. Ľudia z J&T vlastnia televíziu Joj, pre „svojho klienta“ kúpili denník Pravda. Slovenské Hospodárske noviny vlastní Andrej Babiš, Ta3 zasa Ivan Kmotrík.
Pri Ivanovi Kmotríkovi treba spomenúť aj vlastníctvo distribučnej a predajnej siete Mediaprint KAPA, vďaka ktorej môže tiež tlačiť na ostatných vydavateľov či jeho prepojenie na majiteľov mediálnej agentúry Unimedia, ktorá pre svojich klientov prerozdeľuje najviac inzercie na slovenskom trhu. Bolo by preto krivdením tvrdiť, že až teraz a až s Pentou príde do slovenských médií kontroverzný kapitál.
Slovenský mediálny trh s predajmi ešte neskončil. Nemecká vydavateľská skupina, ktorá vlastní polovičný podiel v Petit Presse (SME, Korzár), otvorene hovorí, že by ho rada predala. Predkupné právo má na neho druhý spolumajiteľ, Peter Vajda. Zatiaľ neoznámil, či ho využije.
Z veľkých vydavateľstiev zostáva na predaj Ringier Axel Springer (Nový čas, azet.sk, Život), ktorý sa už z českého trhu stiahol a vydavateľstvo predal ľuďom okolo skupiny J&T. Podľa informácií .týždňa sa ani americký vlastník Markízy nebráni rokovaniam o predaji svojich médií. Záujem mala údajne aj Penta, tá dnes len pripúšťa, že jej záujem sa týkal nemenovaného elektronického média.