Čína je na vzostupe, ktorý bude nepochybne pokračovať. V tomto roku sa navyše stane stredobodom sveta prinajmenšom počas letných Olympijských hier. Je tento „tiger“, ktorého na Slovensku poznáme najmä prostredníctvom butikov s čínskym textilom a čínskym reštauráciám, naozaj takou nezastaviteľnou hrozbou, ktorá zvalcuje celý svet?
Ešte pred pár týždňami sa zdalo, že Čína ako druhá najväčšia ekonomika sveta pomaly doťahuje Spojené štáty americké. A keďže americká ekonomika rastie medziročne tempom len čosi nad dve percentá a na obzore je možno aj recesia, kým čínska viac ako 11 a prognózy sú veľmi optimistické, všeobecne sa súdilo, že nástup Číny na pomyselný globálny ekonomický trón je nevyhnutný a príde čoskoro.
Na konci minulého roka však Svetová banka zásadne zrevidovala údaje o veľkosti čínskej ekonomiky, ktorú vôbec po prvý raz zahrnula do medzinárodného porovnania, o celých 40 percent smerom nadol. Čína zostala druhou najväčšou ekonomikou sveta (v parite kúpnej sily, podľa Svetovej banky), ale už len s malým náskokom pred Japonskom a s o to väčším odstupom od USA (tie sú podľa nových údajov v parite kúpnej sily asi 2,5-násobne väčšou ekonomikou ako Čína). Aj tieto skoky ukazujú, že štatistiky nemusia byť vždy také spoľahlivé, ako by si mnohí želali.
Čína s viac ako 1,3 miliardy obyvateľov bude naďalej ekonomicky, politicky aj vojensky mocnieť, jej extrémne vysoký rast však má svoje limity. Najväčší odberatelia čínskych výrobkov sú čoraz náročnejší na kvalitu, ktorá je často problematická. Navyše, ako Čína bohatne, rastú v nej aj mzdy, čo zvyšuje cenu tamojšej práce. Ak sa k tomu pridajú veľmi slabé inštitúcie, hrozivé ekologické zaťaženie, problematický bankový sektor, rozsiahla korupcia a ešte stále veľmi silné slovo komunistickej vlády do ekonomiky, je zrejmé, že rekordný rast sa skôr či neskôr výrazne spomalí.
Silnejúca Čína však už robí svetu problémy – prudký rast ekonomiky, sprevádzaný prudkým rastom spotreby ropy či potravín, je jedným z výrazných faktorov, ovplyvňujúcich narastanie cien týchto dvoch komodít. Zlou správou pre Západ je aj to, že Čína razí „pragmatickú“ politiku voči problematickým africkým dodávateľom ropy, ako sú Sudán či Angola, ktorým núka pôžičky (ktoré Západ a jeho inštitúcie pre obrovský rozsah korupcie poskytovať odmieta) či iné recipročné výhody, napríklad rozsiahle investície do infraštruktúry afrických štátov, za ropu pre Čínu.
Nech už si o Číne myslíme čokoľvek, netreba zabúdať, že čínska civilizácia prežila tisícročia. Prežije aj tento rok – opäť o čosi silnejšia než vlani. Opäť oveľa neslobodnejšia než sme my.
Ešte pred pár týždňami sa zdalo, že Čína ako druhá najväčšia ekonomika sveta pomaly doťahuje Spojené štáty americké. A keďže americká ekonomika rastie medziročne tempom len čosi nad dve percentá a na obzore je možno aj recesia, kým čínska viac ako 11 a prognózy sú veľmi optimistické, všeobecne sa súdilo, že nástup Číny na pomyselný globálny ekonomický trón je nevyhnutný a príde čoskoro.
Na konci minulého roka však Svetová banka zásadne zrevidovala údaje o veľkosti čínskej ekonomiky, ktorú vôbec po prvý raz zahrnula do medzinárodného porovnania, o celých 40 percent smerom nadol. Čína zostala druhou najväčšou ekonomikou sveta (v parite kúpnej sily, podľa Svetovej banky), ale už len s malým náskokom pred Japonskom a s o to väčším odstupom od USA (tie sú podľa nových údajov v parite kúpnej sily asi 2,5-násobne väčšou ekonomikou ako Čína). Aj tieto skoky ukazujú, že štatistiky nemusia byť vždy také spoľahlivé, ako by si mnohí želali.
Čína s viac ako 1,3 miliardy obyvateľov bude naďalej ekonomicky, politicky aj vojensky mocnieť, jej extrémne vysoký rast však má svoje limity. Najväčší odberatelia čínskych výrobkov sú čoraz náročnejší na kvalitu, ktorá je často problematická. Navyše, ako Čína bohatne, rastú v nej aj mzdy, čo zvyšuje cenu tamojšej práce. Ak sa k tomu pridajú veľmi slabé inštitúcie, hrozivé ekologické zaťaženie, problematický bankový sektor, rozsiahla korupcia a ešte stále veľmi silné slovo komunistickej vlády do ekonomiky, je zrejmé, že rekordný rast sa skôr či neskôr výrazne spomalí.
Silnejúca Čína však už robí svetu problémy – prudký rast ekonomiky, sprevádzaný prudkým rastom spotreby ropy či potravín, je jedným z výrazných faktorov, ovplyvňujúcich narastanie cien týchto dvoch komodít. Zlou správou pre Západ je aj to, že Čína razí „pragmatickú“ politiku voči problematickým africkým dodávateľom ropy, ako sú Sudán či Angola, ktorým núka pôžičky (ktoré Západ a jeho inštitúcie pre obrovský rozsah korupcie poskytovať odmieta) či iné recipročné výhody, napríklad rozsiahle investície do infraštruktúry afrických štátov, za ropu pre Čínu.
Nech už si o Číne myslíme čokoľvek, netreba zabúdať, že čínska civilizácia prežila tisícročia. Prežije aj tento rok – opäť o čosi silnejšia než vlani. Opäť oveľa neslobodnejšia než sme my.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.