Nový šéf Európskej komisie (EK) Juncker riadil prideľovanie jednotlivých postov s rafinovanosťou starého politického harcovníka. Aj keď sa na verejnosti objavilo niekoľko „zaručených“ zoznamov, ani inokedy dobre informovaní bruselskí úradníci si do poslednej chvíle neboli istí, či ide o finálnu verziu. Šefčovičovi nakoniec pridelil rezort dopravy a vesmírnej politiky, ktorý je v rámci EK považovaný za prvú ligu a spolu s poľnohospodárstvom, vedou a výskumom a regionálnou politikou má jeden z najväčších rozpočtov. Slovák tak bude mať pod palcom desiatky miliárd eur, určené na budovanie európskych dopravných sietí a ďalšie miliardy z Kohézneho fondu, ktoré majú byť použité na budovanie dopravnej infraštruktúry, najmä v krajinách strednej a východnej Európy.
Aj v Šefčovičovom prípade sa najskôr objavili informácie, že by mal byť eurokomisárom pre rozvojovú pomoc, čo by bol pre takú krajinu ako Slovensko netradičný post. Za prirodzenejších adeptov na toto miesto sa považovali skôr komisári z krajín, ktoré boli v minulosti koloniálnymi ríšami a vo vzťahoch so štátmi Afriky či Ázie sa teda môžu oprieť o nejakú tradíciu. Podľa iného zoznamu mal zase Šefčovič vystriedať Čecha Štefana Füleho na síce viditeľnom, ale z pohľadu rozpočtu zďaleka nie takom vplyvnom poste komisára pre rozšírenie a susedskú politiku.
Hneď po zverejnení zoznamu, na ktorom bol Šefčovič komisárom pre rozvojovú pomoc, sa objavili komentáre, že ide o trest za Ficovu kritiku politiky Únie voči Rusku. Nepochybne nebude treba dlho čakať ani na vyhlásenia, že Šefčovičov post komisára pre dopravu je veľkým ocenením slovenskej diplomacie. Ani jedno z toho pritom nie je pravda.
Ficove reči o sankciách proti Rusku síce mnohých kľúčových ľudí v Bruseli znervózňujú, dokážu však rozlišovať medzi politickým folklórom a reálnymi krokmi. Z ich pohľadu nie sú až také dôležité Ficove tančeky pred domácim voličom, ale to, že Slovensko sprevádzkovalo reverzný tok plynu na Ukrajinu. Nehovoriac o tom, že v Bruseli sa privierajú oči nad inými vecami. Napríklad nad aktívnym talianskym angažovaním sa pri dostavbe plynovodu South Stream. Tento projekt realizovaný ruským Gazpromom by de facto zavŕšil obídenie Ukrajiny ako tranzitnej krajiny pre ruský plyn a spôsobil by jej veľké ekonomické škody.
Portál European Voice použil vo svojej stručnej charakteristike Maroša Ševčoviča označenie „fast–track Slovak“, teda Slovák, ktorý vďaka svojim schopnostiam rýchlo napreduje. Eurokomisárom sa Šefčovič prvýkrát stal, keď mal štyridsaťtri rokov, pričom predtým už stihol byť generálnym riaditeľom sekcie na ministerstve zahraničných vecí a veľvyslancom v Izraeli. Slovenskí politici, od ľavice až po pravicu, ho považujú za profesionála, ktorý si nepotrpí na papalášske maniery, rád sa smeje a svojím kamarátskym prístupom si dokáže získať ľudí. Zhoda panuje aj na tom, že ide o veľmi schopného diplomata a to so všetkým, čo k tomu patrí. Teda aj s patričnou politickou prispôsobivosťou. V čase Dzurindových vlád ho viacerí pravicoví politici považovali za človeka, ktorý im je názorovo veľmi blízky. Šefčovič však nakoniec stavil na Fica, začal hovoriť o svojej sociálnodemokratickej identite a stal sa lídrom eurokandidátky Smeru.
K aktuálnemu postu eurokomisára pre dopravu mu najviac pomohlo renomé, ktoré nadobudol počas pôsobenia v Bruseli. V neformálnych hodnoteniach európskych diplomatov pravidelne figuroval v prvej päťke najlepšie hodnotených členov odchádzajúcej Barrosovej komisie. Rešpekt bruselských kuloárov si získal aj tým, ako dokázal zvládnuť delikátne rokovania s Európskym parlamentom a ďalšími európskymi inštitúciami, ktoré sa týkali peňazí a redukovania administratívy. Vyjednávania, okolo ktorých bolo často veľa emócií a nervozity, dokázal Šefčovič viesť na všeobecnú spokojnosť a najmä bez zbytočného rozruchu. „Podľa mňa Juncker zohľadnil najmä tieto Šefčovičove schopnosti a na tento post ho vybral napriek Ficovej rétorike voči politike EÚ k Rusku,“ myslí si europoslankyňa za KDH Anna Záborská.
Silnú podporu mal Šefčovič aj z európskeho socialistického tábora. Šéf Euróskeho parlamentu Martin Schlulz ho označil za „spoľahlivého muža“ a ďalší vplyvný socialistický europolitik Hannes Swoboda zase za „človeka činov“.
Pri uvažovaní o Šefčovičovi mohlo, samozrejme, zohrať úlohu aj to, že Slovensko je v Únii, v porovnaní s euroskeptickým Českom či Orbánovým Maďarskom, vnímané ako relatívne bezproblémová krajina. Vstupom do eurozóny sme sa navyše z periférie preniesli medzi krajiny tzv. tvrdého jadra. Kreslo eurokomisára pre dopravu však nie je zásluha Roberta Fica ani jeho vlády či našej zahraničnej politiky. Dôvod, prečo Slovensko v novej Komisii získalo tento vplyvný post, sa volá Maroš Šefčovič.
Aj v Šefčovičovom prípade sa najskôr objavili informácie, že by mal byť eurokomisárom pre rozvojovú pomoc, čo by bol pre takú krajinu ako Slovensko netradičný post. Za prirodzenejších adeptov na toto miesto sa považovali skôr komisári z krajín, ktoré boli v minulosti koloniálnymi ríšami a vo vzťahoch so štátmi Afriky či Ázie sa teda môžu oprieť o nejakú tradíciu. Podľa iného zoznamu mal zase Šefčovič vystriedať Čecha Štefana Füleho na síce viditeľnom, ale z pohľadu rozpočtu zďaleka nie takom vplyvnom poste komisára pre rozšírenie a susedskú politiku.
Hneď po zverejnení zoznamu, na ktorom bol Šefčovič komisárom pre rozvojovú pomoc, sa objavili komentáre, že ide o trest za Ficovu kritiku politiky Únie voči Rusku. Nepochybne nebude treba dlho čakať ani na vyhlásenia, že Šefčovičov post komisára pre dopravu je veľkým ocenením slovenskej diplomacie. Ani jedno z toho pritom nie je pravda.
Ficove reči o sankciách proti Rusku síce mnohých kľúčových ľudí v Bruseli znervózňujú, dokážu však rozlišovať medzi politickým folklórom a reálnymi krokmi. Z ich pohľadu nie sú až také dôležité Ficove tančeky pred domácim voličom, ale to, že Slovensko sprevádzkovalo reverzný tok plynu na Ukrajinu. Nehovoriac o tom, že v Bruseli sa privierajú oči nad inými vecami. Napríklad nad aktívnym talianskym angažovaním sa pri dostavbe plynovodu South Stream. Tento projekt realizovaný ruským Gazpromom by de facto zavŕšil obídenie Ukrajiny ako tranzitnej krajiny pre ruský plyn a spôsobil by jej veľké ekonomické škody.
Portál European Voice použil vo svojej stručnej charakteristike Maroša Ševčoviča označenie „fast–track Slovak“, teda Slovák, ktorý vďaka svojim schopnostiam rýchlo napreduje. Eurokomisárom sa Šefčovič prvýkrát stal, keď mal štyridsaťtri rokov, pričom predtým už stihol byť generálnym riaditeľom sekcie na ministerstve zahraničných vecí a veľvyslancom v Izraeli. Slovenskí politici, od ľavice až po pravicu, ho považujú za profesionála, ktorý si nepotrpí na papalášske maniery, rád sa smeje a svojím kamarátskym prístupom si dokáže získať ľudí. Zhoda panuje aj na tom, že ide o veľmi schopného diplomata a to so všetkým, čo k tomu patrí. Teda aj s patričnou politickou prispôsobivosťou. V čase Dzurindových vlád ho viacerí pravicoví politici považovali za človeka, ktorý im je názorovo veľmi blízky. Šefčovič však nakoniec stavil na Fica, začal hovoriť o svojej sociálnodemokratickej identite a stal sa lídrom eurokandidátky Smeru.
K aktuálnemu postu eurokomisára pre dopravu mu najviac pomohlo renomé, ktoré nadobudol počas pôsobenia v Bruseli. V neformálnych hodnoteniach európskych diplomatov pravidelne figuroval v prvej päťke najlepšie hodnotených členov odchádzajúcej Barrosovej komisie. Rešpekt bruselských kuloárov si získal aj tým, ako dokázal zvládnuť delikátne rokovania s Európskym parlamentom a ďalšími európskymi inštitúciami, ktoré sa týkali peňazí a redukovania administratívy. Vyjednávania, okolo ktorých bolo často veľa emócií a nervozity, dokázal Šefčovič viesť na všeobecnú spokojnosť a najmä bez zbytočného rozruchu. „Podľa mňa Juncker zohľadnil najmä tieto Šefčovičove schopnosti a na tento post ho vybral napriek Ficovej rétorike voči politike EÚ k Rusku,“ myslí si europoslankyňa za KDH Anna Záborská.
Silnú podporu mal Šefčovič aj z európskeho socialistického tábora. Šéf Euróskeho parlamentu Martin Schlulz ho označil za „spoľahlivého muža“ a ďalší vplyvný socialistický europolitik Hannes Swoboda zase za „človeka činov“.
Pri uvažovaní o Šefčovičovi mohlo, samozrejme, zohrať úlohu aj to, že Slovensko je v Únii, v porovnaní s euroskeptickým Českom či Orbánovým Maďarskom, vnímané ako relatívne bezproblémová krajina. Vstupom do eurozóny sme sa navyše z periférie preniesli medzi krajiny tzv. tvrdého jadra. Kreslo eurokomisára pre dopravu však nie je zásluha Roberta Fica ani jeho vlády či našej zahraničnej politiky. Dôvod, prečo Slovensko v novej Komisii získalo tento vplyvný post, sa volá Maroš Šefčovič.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.