.ak sem dnes prídete a očakávate „polepšovňu“ v štýle románov Charlesa Dickensa, budete príjemne zaskočení. Mreže na oknách budov tu síce sú, no 48 chlapcov vo veku od 15 do 19 rokov sa predpoludním voľne pohybuje po celom areáli. Väčšina z nich tu ku koncu svojho pobytu získa výučný list v odbore murár, strojár alebo stolár. Areál na Hlohoveckom zámku pripomína skôr odborné učilište.
.máte tam hotel?
Dojem otvorenosti prehlbuje aj prístup riaditeľa Viktora Vicenu, ktorý vlani v auguste – po odstúpení riaditeľky – prevzal vedenie centra. „Pracujem tu už 24 rokov, dôverne to tu poznám,“ hovorí Vicena a ochotne ukazuje izby chovancov, spoločenskú miestnosť, dielne, ale aj tzv. ochrannú miestnosť. A práve prax jej využívania, či skôr zneužívania bola jedným z kľúčových bodov kritickej správy, ktorú o Hlohovci, ale aj o ďalších piatich reedukačných centrách vypracovala Kancelária verejného ochrancu práv (VOP). Hlohovec v nej dopadol najhoršie.
Posteľ s matracom, mreže pri vchode a tiež mreže pred oknom, sociálne zariadenie a stôl so štyrmi románmi – tak vyzerá ochranná miestnosť, kam môže vedenie centra až na 24 hodín umiestniť za trest chovanca, ktorý je agresívny alebo iným spôsobom nezvládnuteľný. Správa ombudsmanky uvádza, že za obdobie troch mesiacov (od decembra 2012 do konca februára 2013) obsahuje kniha ochrannej miestnosti až 21 záznamov o pobyte chovancov v nej. Vysoké číslo ešte umocňujú tvrdenia niektorých chlapcov, že počas 24 hodín nemali k dispozícii pitnú vodu, lebo netiekla. Viacerí uviedli, že tam boli zavretí bez toho, aby fungovala sprcha alebo WC a nebola im poskytnutá nijaká pomoc, ani nikto priebežne nekontroloval ich stav. Nebolo to konanie v súlade so základným právom dieťaťa na dôstojné zaobchádzanie. No pravda je aj to, že agresívni chovanci v ochrannej miestnosti odtrhli batériu, rozkopali dvere alebo vytrhli časť sadrokartónového stropu.
Po nástupe do funkcie nový riaditeľ Vicena uviedol do praxe mnohé z odporúčaní ombudsmanky, pričom výrazné zníženie používania ochrannej miestnosti je jednou z tých hlavných zmien. Aj on je však bezradný v prípade, keď jeden z chovancov permanentne uteká. „Privezieme ho sem zo Zvolena a o hodinu, o dve nám opäť utečie. Policajti mi volajú a ironicky sa ma pýtajú, či tu máme hotel. Keď nám ušiel už siedmykrát, zo zúfalstva som ho dal na 24 hodín do ochrannej miestnosti. Na druhý deň opäť ušiel,“ konštatuje riaditeľ Vicena.
Zistenia ombudsmanky vyplynuli z postojov detí, ktoré však nie sú vždy objektívne. „Nestotožňujeme sa s jej zisteniami, ktoré kritizujú tunajší systém vzdelávania a navodzujú dojem, že chlapcom neposkytujeme adekvátne vzdelanie. Takýto postup nám určuje školský zákon,“ pokračuje Vicena a dodáva: „Máme tu aj chlapcov, ktorí skončili základnú školu v piatom alebo v šiestom ročníku a takí môžu byť zaradení iba do dvojročného učebného odboru, kde nemajú cudzí jazyk. Okrem toho, štátny učebný program stanovuje, že chlapci musia mať štyri dni prax a iba jeden deň teoretické vyučovanie.“
.na úteku
Začiatkom augusta na pozvanie ombudsmanky navštívil Hlohovec aj prezident Andrej Kiska. Za prítomnosti médií poobedoval so štyrmi chovancami, ktorí v čase prázdnin ostali v zariadení. Spoločne skonštatovali, že stravná norma je pre dospievajúcich chlapcov, ktorí veľa pracujú a športujú, nedostatočná. A výrazne nepomohlo ani zvýšenie dennej stravnej jednotky z 2,80 na 3,01 eura. Teraz by sa mala zvýšiť na 3,60 eura, čo by mohlo zabezpečiť sýtejšiu večeru, keďže chlapci majú hlad najmä večer.
Od nástupu nového riaditeľa sa tu veľa zmenilo. Na toaletu môže ísť žiak kedykoľvek. Prax fajčenia a vybavovania si účtov na toaletách síce pokračuje, no vedenie centra sa drží zásady, že tresty v tomto prípade nefungujú a neumožnenie návštevy toalety je elementárne popretie ľudských práv. V Hlohovci funguje systém založený na troch režimoch – otvorenom, polouzavretom a uzavretom. Chovanci za to, ako sa správajú, získavajú plusové a mínusové body. Napríklad útek znamená mínus tridsať bodov a preradenie do uzavretého režimu, kde nie sú vychádzky. Motiváciou získať čo najviac plusových bodov by malo byť pre chlapcov to, že v otvorenom režime majú každý deň vychádzky alebo majú prístup na internet.
K závažnému tvrdeniu správ ombudsmanky, že takmer 63 percent opýtaných detí v Hlohovci uvádzalo výskyt telesných trestov, sa riaditeľ nechce vyjadrovať. Je pravda, že prokuratúra vzniesla v roku 2008 obvinenia proti jednému bývalému vychovávateľovi za to, že zbil jedného chovanca až tak, že mu odtrhol slezinu.
„Chlapci vedia veľmi dobre manipulovať a dostať vás do situácie, že stratíte nervy,“ hovorí Vicena. „Kolegom zdôrazňujem, že to nie je riešenie, vulgarizmus alebo telesný trest je ich prehra. Autoritu si musia získať bez toho. Dvakrát za rok si robíme prieskum, pri ktorom rozdám chlapcom anonymné dotazníky, kde majú otázky. Naposledy boli iba dva prípady, keď chlapec uviedol, že vychovávateľ použil vulgarizmus. Fyzické násilie sa tam neobjavilo ani jedno.“
Po nástupe nového riaditeľa piati zo štyridsiatich troch zamestnancov centra odišli. On sám priznáva, že keby mohol, tak dve tretiny z 24 pedagogických pracovníkov prepustí. To sú závažné tvrdenia. Ak by bol na prvom mieste záujem detí z narušeného sociálneho a rodinného prostredia, bola by voľba ľahká. Život však prináša kompromisy a Vicena preto všetkých pracovníkov centra oboznámil s tým, že majú rok na to, aby preukázali, že vedia pracovať v otvorenom systéme, bez vulgarizmov a bez fyzických trestov.
.ide to aj bez bitky
Róbert Pavlík vzbudzuje autoritu už svojou mohutnou postavou. Štyri roky tu pracuje ako vychovávateľ, predtým robil tri roky majstra. Tvrdí, že fyzické tresty voči chovancom sú nezmysel. „Facku ani orech, teda úder na hlavu hánkami prstov som nikdy nepoužil. Áno, občas zodvihnem hlas, ale to je nevyhnutné. Raz sa mi vyhrážal chlapec, že vyskočí z okna. Musel som ho dať do ochrannej miestnosti. Čo by ste urobili vy na mojom mieste? Musel som ho ochrániť pred sebou samým,“ pýta sa Pavlík a pokračuje: „Alebo som chytil chlapca, ako fajčí na posteli v izbe. Michalko, to sa nerobí, vravím mu, máš mínus päť bodov. A viete, čo potom urobil? Otrávil Savom rybičky v akváriu. Dnes už tento chlapec u nás nie je a pokiaľ viem, je vo väzbe.“
Podľa Pavlíka správa ombudsmanky síce správne poukázala na nedostatky, ktoré sa príchodom nového riaditeľa do veľkej miery odstránili, no zároveň spôsobila aj to, že si chovanci začali viac dovoľovať a začali zamestnancom diktovať podmienky.
Lukáš (17) patrí medzi chovancov, ktorí sú v hlohoveckom centre najdlhšie – je tu už tretí školský rok. Súd mu pobyt v Hlohovci nariadil po opakovaných prípadoch záškoláctva, čo je, mimochodom, najčastejší motív umiestnenia chlapcov do reedukácie. Zmenu vo vedení centra si pochvaľuje a nie je nič, na čo by sa sťažoval. „Dnes je to tu určite lepšie ako pred rokmi. O fyzických trestoch som iba počul, a nie všetko, čo sa tvrdí, je aj pravda. Nikdy som neutiekol, som v otvorenom režime. V apríli by som mal odtiaľto odísť s výučným listom zámočníka a stolára. Kam pôjdem? Asi domov do Levíc,“ uvádza Lukáš.
Podobne si zmeny k lepšiemu po nástupe nového riaditeľa pochvaľuje aj ďalší chovanec Pavol (17). V minulosti chodil poza školu a vykradol aj chatu. Dnes to ľutuje. O fyzických trestoch nepočul a ani ich nezažil na vlastnej koži. Zato vulgarizmy sú údajne medzi chovancami bežné. „Ušiel som párkrát domov, až za Žilinu. Mám tam rodičov, frajerku aj kamarátov. Teraz to tu chcem skončiť výučným listom,“ hovorí chlapec, ktorý má na ruke vytetované Satan, pričom nejde o priezvisko hokejistu.
Podobné názory („ je to tu v pohode“) vyslovili aj ďalší chovanci, ktorí s nami dobrovoľne hovorili. Ale to neznamená, že systém reedukácie si nevyžaduje hlboké zmeny. Treba zariadenia diferencovať, treba zmeniť motiváciu detí. Medzi prvé správne kroky patrí zámer zriadiť osobitné reedukačné centrum pre deti, ktoré zlyhávajú v bežných centrách a nevedia akceptovať otvorený režim. Tieto deti často utekajú a kým sa nenaučia prijať zodpovednosť a akceptovať podmienky, budú v uzavretom zariadení bez možnosti úteku. O tom, že v Hlohovci nie je ani dnes všetko v poriadku, nás presvedčilo to, ako sme sa nechtiac stali svedkami jačania jednej zo starších učiteliek na chovanca, ktorý chcel ísť na toaletu. A jej kolegyňa, inak bývalá riaditeľka, sa odmietla vyjadriť pre .týždeň. Bolo z nej cítiť pocity zatrpknutosti a hnevu na ombudsmanku.
.máte tam hotel?
Dojem otvorenosti prehlbuje aj prístup riaditeľa Viktora Vicenu, ktorý vlani v auguste – po odstúpení riaditeľky – prevzal vedenie centra. „Pracujem tu už 24 rokov, dôverne to tu poznám,“ hovorí Vicena a ochotne ukazuje izby chovancov, spoločenskú miestnosť, dielne, ale aj tzv. ochrannú miestnosť. A práve prax jej využívania, či skôr zneužívania bola jedným z kľúčových bodov kritickej správy, ktorú o Hlohovci, ale aj o ďalších piatich reedukačných centrách vypracovala Kancelária verejného ochrancu práv (VOP). Hlohovec v nej dopadol najhoršie.
Posteľ s matracom, mreže pri vchode a tiež mreže pred oknom, sociálne zariadenie a stôl so štyrmi románmi – tak vyzerá ochranná miestnosť, kam môže vedenie centra až na 24 hodín umiestniť za trest chovanca, ktorý je agresívny alebo iným spôsobom nezvládnuteľný. Správa ombudsmanky uvádza, že za obdobie troch mesiacov (od decembra 2012 do konca februára 2013) obsahuje kniha ochrannej miestnosti až 21 záznamov o pobyte chovancov v nej. Vysoké číslo ešte umocňujú tvrdenia niektorých chlapcov, že počas 24 hodín nemali k dispozícii pitnú vodu, lebo netiekla. Viacerí uviedli, že tam boli zavretí bez toho, aby fungovala sprcha alebo WC a nebola im poskytnutá nijaká pomoc, ani nikto priebežne nekontroloval ich stav. Nebolo to konanie v súlade so základným právom dieťaťa na dôstojné zaobchádzanie. No pravda je aj to, že agresívni chovanci v ochrannej miestnosti odtrhli batériu, rozkopali dvere alebo vytrhli časť sadrokartónového stropu.
Po nástupe do funkcie nový riaditeľ Vicena uviedol do praxe mnohé z odporúčaní ombudsmanky, pričom výrazné zníženie používania ochrannej miestnosti je jednou z tých hlavných zmien. Aj on je však bezradný v prípade, keď jeden z chovancov permanentne uteká. „Privezieme ho sem zo Zvolena a o hodinu, o dve nám opäť utečie. Policajti mi volajú a ironicky sa ma pýtajú, či tu máme hotel. Keď nám ušiel už siedmykrát, zo zúfalstva som ho dal na 24 hodín do ochrannej miestnosti. Na druhý deň opäť ušiel,“ konštatuje riaditeľ Vicena.
Zistenia ombudsmanky vyplynuli z postojov detí, ktoré však nie sú vždy objektívne. „Nestotožňujeme sa s jej zisteniami, ktoré kritizujú tunajší systém vzdelávania a navodzujú dojem, že chlapcom neposkytujeme adekvátne vzdelanie. Takýto postup nám určuje školský zákon,“ pokračuje Vicena a dodáva: „Máme tu aj chlapcov, ktorí skončili základnú školu v piatom alebo v šiestom ročníku a takí môžu byť zaradení iba do dvojročného učebného odboru, kde nemajú cudzí jazyk. Okrem toho, štátny učebný program stanovuje, že chlapci musia mať štyri dni prax a iba jeden deň teoretické vyučovanie.“
.na úteku
Začiatkom augusta na pozvanie ombudsmanky navštívil Hlohovec aj prezident Andrej Kiska. Za prítomnosti médií poobedoval so štyrmi chovancami, ktorí v čase prázdnin ostali v zariadení. Spoločne skonštatovali, že stravná norma je pre dospievajúcich chlapcov, ktorí veľa pracujú a športujú, nedostatočná. A výrazne nepomohlo ani zvýšenie dennej stravnej jednotky z 2,80 na 3,01 eura. Teraz by sa mala zvýšiť na 3,60 eura, čo by mohlo zabezpečiť sýtejšiu večeru, keďže chlapci majú hlad najmä večer.
Od nástupu nového riaditeľa sa tu veľa zmenilo. Na toaletu môže ísť žiak kedykoľvek. Prax fajčenia a vybavovania si účtov na toaletách síce pokračuje, no vedenie centra sa drží zásady, že tresty v tomto prípade nefungujú a neumožnenie návštevy toalety je elementárne popretie ľudských práv. V Hlohovci funguje systém založený na troch režimoch – otvorenom, polouzavretom a uzavretom. Chovanci za to, ako sa správajú, získavajú plusové a mínusové body. Napríklad útek znamená mínus tridsať bodov a preradenie do uzavretého režimu, kde nie sú vychádzky. Motiváciou získať čo najviac plusových bodov by malo byť pre chlapcov to, že v otvorenom režime majú každý deň vychádzky alebo majú prístup na internet.
K závažnému tvrdeniu správ ombudsmanky, že takmer 63 percent opýtaných detí v Hlohovci uvádzalo výskyt telesných trestov, sa riaditeľ nechce vyjadrovať. Je pravda, že prokuratúra vzniesla v roku 2008 obvinenia proti jednému bývalému vychovávateľovi za to, že zbil jedného chovanca až tak, že mu odtrhol slezinu.
„Chlapci vedia veľmi dobre manipulovať a dostať vás do situácie, že stratíte nervy,“ hovorí Vicena. „Kolegom zdôrazňujem, že to nie je riešenie, vulgarizmus alebo telesný trest je ich prehra. Autoritu si musia získať bez toho. Dvakrát za rok si robíme prieskum, pri ktorom rozdám chlapcom anonymné dotazníky, kde majú otázky. Naposledy boli iba dva prípady, keď chlapec uviedol, že vychovávateľ použil vulgarizmus. Fyzické násilie sa tam neobjavilo ani jedno.“
Po nástupe nového riaditeľa piati zo štyridsiatich troch zamestnancov centra odišli. On sám priznáva, že keby mohol, tak dve tretiny z 24 pedagogických pracovníkov prepustí. To sú závažné tvrdenia. Ak by bol na prvom mieste záujem detí z narušeného sociálneho a rodinného prostredia, bola by voľba ľahká. Život však prináša kompromisy a Vicena preto všetkých pracovníkov centra oboznámil s tým, že majú rok na to, aby preukázali, že vedia pracovať v otvorenom systéme, bez vulgarizmov a bez fyzických trestov.
.ide to aj bez bitky
Róbert Pavlík vzbudzuje autoritu už svojou mohutnou postavou. Štyri roky tu pracuje ako vychovávateľ, predtým robil tri roky majstra. Tvrdí, že fyzické tresty voči chovancom sú nezmysel. „Facku ani orech, teda úder na hlavu hánkami prstov som nikdy nepoužil. Áno, občas zodvihnem hlas, ale to je nevyhnutné. Raz sa mi vyhrážal chlapec, že vyskočí z okna. Musel som ho dať do ochrannej miestnosti. Čo by ste urobili vy na mojom mieste? Musel som ho ochrániť pred sebou samým,“ pýta sa Pavlík a pokračuje: „Alebo som chytil chlapca, ako fajčí na posteli v izbe. Michalko, to sa nerobí, vravím mu, máš mínus päť bodov. A viete, čo potom urobil? Otrávil Savom rybičky v akváriu. Dnes už tento chlapec u nás nie je a pokiaľ viem, je vo väzbe.“
Podľa Pavlíka správa ombudsmanky síce správne poukázala na nedostatky, ktoré sa príchodom nového riaditeľa do veľkej miery odstránili, no zároveň spôsobila aj to, že si chovanci začali viac dovoľovať a začali zamestnancom diktovať podmienky.
Lukáš (17) patrí medzi chovancov, ktorí sú v hlohoveckom centre najdlhšie – je tu už tretí školský rok. Súd mu pobyt v Hlohovci nariadil po opakovaných prípadoch záškoláctva, čo je, mimochodom, najčastejší motív umiestnenia chlapcov do reedukácie. Zmenu vo vedení centra si pochvaľuje a nie je nič, na čo by sa sťažoval. „Dnes je to tu určite lepšie ako pred rokmi. O fyzických trestoch som iba počul, a nie všetko, čo sa tvrdí, je aj pravda. Nikdy som neutiekol, som v otvorenom režime. V apríli by som mal odtiaľto odísť s výučným listom zámočníka a stolára. Kam pôjdem? Asi domov do Levíc,“ uvádza Lukáš.
Podobne si zmeny k lepšiemu po nástupe nového riaditeľa pochvaľuje aj ďalší chovanec Pavol (17). V minulosti chodil poza školu a vykradol aj chatu. Dnes to ľutuje. O fyzických trestoch nepočul a ani ich nezažil na vlastnej koži. Zato vulgarizmy sú údajne medzi chovancami bežné. „Ušiel som párkrát domov, až za Žilinu. Mám tam rodičov, frajerku aj kamarátov. Teraz to tu chcem skončiť výučným listom,“ hovorí chlapec, ktorý má na ruke vytetované Satan, pričom nejde o priezvisko hokejistu.
Podobné názory („ je to tu v pohode“) vyslovili aj ďalší chovanci, ktorí s nami dobrovoľne hovorili. Ale to neznamená, že systém reedukácie si nevyžaduje hlboké zmeny. Treba zariadenia diferencovať, treba zmeniť motiváciu detí. Medzi prvé správne kroky patrí zámer zriadiť osobitné reedukačné centrum pre deti, ktoré zlyhávajú v bežných centrách a nevedia akceptovať otvorený režim. Tieto deti často utekajú a kým sa nenaučia prijať zodpovednosť a akceptovať podmienky, budú v uzavretom zariadení bez možnosti úteku. O tom, že v Hlohovci nie je ani dnes všetko v poriadku, nás presvedčilo to, ako sme sa nechtiac stali svedkami jačania jednej zo starších učiteliek na chovanca, ktorý chcel ísť na toaletu. A jej kolegyňa, inak bývalá riaditeľka, sa odmietla vyjadriť pre .týždeň. Bolo z nej cítiť pocity zatrpknutosti a hnevu na ombudsmanku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.