Podnikateľ Martin unikol pred pár rokmi z podnikania formou vlastnej živnosti do svojej jednoosobovej eseročky. Dôvod netají: vysoké odvody (podrobnejšie sme o odvodoch písali v .týždni 34/2014). Rok 2013 mu priniesol zvýšenú sadzbu dane z príjmov ‒ z 19 percent, ktoré odvádzal ako živnostník, platil 23 percent ako eseročka. V aktuálnom roku 2014 zdaní svoje príjmy síce o čosi nižšou sadzbou 22 percent, no bude musieť prehryznúť minimálnu daň ‒ tzv. daňová licencia eseročiek dosahuje výšku 480 eur až 2 880 eur. Keď si však prečítal vládny návrh nových pravidiel pre daň z príjmov v budúcom roku 2015, zistil, že to ešte stále nie je koniec ‒ svoje doterajšie výdavky na automobil, počítače či telefóny si už nebude môcť uplatniť v doterajších sumách.
Zníženie, respektíve oklieštenie daňových výdavkov rovná sa zvýšenie daní. Takouto cestou sa vláda ako predkladateľ vybrala tentoraz. Podnikatelia si do svojich firemných výdavkov dávajú často nákupy, ktoré uskutočnili ako súkromné osoby ‒ najočividnejším príkladom sú automobily a príslušné výdavky na poistné, opravy či spotrebu pohonných látok, prípadne počítače, telefóny a nábytok. Takýmto praktikám bude od nového roku čiastočne koniec ‒ ak firma nakúpi jeden z presne vymedzených druhov majetku a nedokáže presne zdokladovať jeho stopercentné použitie na podnikanie, v nákladoch si uplatní len 80 percent z jeho nákupnej ceny či z ceny opravy. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o podnikateľa SZČO, alebo o právnickú osobu.
.odpisová revolúcia
Dlhodobo používaný majetok (budovy, stroje, automobily, softvéry či licencie) sa do daňových nákladov nedostáva jednorazovo v roku nákupu, ale postupne počas viacerých rokov ‒ prostredníctvom odpisov. Teda každý rok iba v pomernej časti nákupnej, respektíve vstupnej ceny. Pomerne dlhé obdobie bolo možné dať do nákladov rovnakú sumu ročného odpisu, bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci roka bol daný majetok kúpený. Od roku 2012 (teda novelou z dielne Radičovej vlády) si už podnikateľ, ktorý kúpil napríklad automobil v decembri, môže v danom roku uplatnil iba dvanástinu (t. j. pomernú časť) odpisov. Štát takto z podnikateľov vytiahne v prvom roku odpisovania viac než v tých ostatných ‒ veď nižšie odpisy (respektíve náklady) znamenajú vyššiu daň.
Pomerne radikálna revolúcia však čaká odpisy v roku 2015. Mení sa viacero parametrov zároveň, a to prevažne v neprospech podnikateľov. Zvýšenie počtu odpisových skupín spolu s presunutím druhov majetku v rámci nich znamená to, že niektoré druhy majetku (napríklad administratívne nevýrobné budovy) sa budú odpisovať viac rokov ‒ čo znamená vyššie dane. Iné ‒ napríklad výrobné technológie ‒ zas kratšie než doteraz: vyzerá to na očividnú podporu výroby na úkor služieb, obchodu či zarábania hlavou.
Zrýchlené odpisovanie ‒ ktoré si podnikatelia mohli doteraz vybrať pre každý jeden druh majetku ‒ bude možné použiť iba pri vybranom majetku, zväčša strojoch. Zrýchlená forma odpisov umožňuje podnikateľovi v prvých rokoch odpisovania dostať do nákladov viac a jej voľba je v súčasnosti bežnou formou legálnej daňovej optimalizácie. Radikálne obmedzenie tejto voľby je tak len ďalším spôsobom, ako na daniach získať viac.
Výnimočnému postaveniu sa v súčasnosti teší aj majetok obstaraný formou lízingu ‒ ten sa tiež odpisuje kratšie. Už v roku 2012 presadila Radičovej vláda zrušenie tejto výnimky, trvalo však len dva mesiace, kým sa výhoda lízingu dostala do zákona znova. Tentoraz sa o jej zrušenie plánuje zasadiť Ficova vláda. Či a dokedy sa jej to podarí, uvidíme.
.majetok, odpisy a výskum
Nejde len o majetok, pripravovaných noviniek je niekoľko desiatok. Väčšina z nich obmedzuje alebo ruší mnohé z daňových výdavkov, ktoré si môžu podnikatelia uplatniť v súčasnosti. Novou oblasťou je úprava základu dane v prípade slovenských závislých osôb. V praxi si prepojené firmy (napríklad firmy vlastnené rovnakým majiteľom) vzájomnými obchodmi za dohodnuté neštandardné ceny vzájomne upravujú, respektíve znižujú daňový základ. Takéto účelové zahraničné obchody zákon už dnes „trestá" dodanením neprirodzeného základu dane, po novom sa pravidlá pre „transferové oceňovanie" budú aplikovať aj pre firmy prepojené iba v rámci Slovenskej republiky. Jednoznačným odkazom podnikateľskému sektoru je: potrebujeme kryť deficit, a to z vašich peňazí.
Na jednom mieste však z noviniek bije do očí pozitívum: prísne limitované výdavky firiem na výskum a vývoj budú hneď viacerými spôsobmi znižovať dane firiem, ktoré ich vynaložili. Vláda teda plní svoj nedávny sľub a selektívne podporuje práve takto angažované subjekty. Pri predstavovaní budúcoročných daňových zmien ako hlavný cieľ deklarovala „podporiť podnikateľské prostredie a zvýšiť daňovú spravodlivosť". Je však diskutabilné, či práve presun vybraných prostriedkov od väčšiny podnikateľov k menšej skupine zvýhodnených (výskum a vývoj či výroba) takúto spravodlivosť predstavuje.
.chronická nestabilita
Vyššie platby sú jedna vec, nové pravidlá a povinnosti ďalšia. Každoročné novely daňových zákonov znamenajú vrásky na tvárach účtovníkov a daňových poradcov ‒ teda všetko, len nie stabilitu. Niektoré radikálne zmeny pre odpisy sa budú od nového roka vzťahovať už aj na majetok, ktorý firmy vlastnia a odpisujú v súčasnosti ‒ v účtovníctve firiem tak bude existovať opäť raz niekoľko paralelných agend, ktorých sledovanie zvyšuje riziko chýb a sankcií. Vo svojom zápale odhaľovať podvodníkov či vybrať viac tak štát znova zvyšuje pocit klaustrofóbie pri každodennom podnikaní. Ostáva len želať si, že vybrané peniaze budú použité na ušľachtilé účely.
.autor je firemný ekonóm.
Zníženie, respektíve oklieštenie daňových výdavkov rovná sa zvýšenie daní. Takouto cestou sa vláda ako predkladateľ vybrala tentoraz. Podnikatelia si do svojich firemných výdavkov dávajú často nákupy, ktoré uskutočnili ako súkromné osoby ‒ najočividnejším príkladom sú automobily a príslušné výdavky na poistné, opravy či spotrebu pohonných látok, prípadne počítače, telefóny a nábytok. Takýmto praktikám bude od nového roku čiastočne koniec ‒ ak firma nakúpi jeden z presne vymedzených druhov majetku a nedokáže presne zdokladovať jeho stopercentné použitie na podnikanie, v nákladoch si uplatní len 80 percent z jeho nákupnej ceny či z ceny opravy. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o podnikateľa SZČO, alebo o právnickú osobu.
.odpisová revolúcia
Dlhodobo používaný majetok (budovy, stroje, automobily, softvéry či licencie) sa do daňových nákladov nedostáva jednorazovo v roku nákupu, ale postupne počas viacerých rokov ‒ prostredníctvom odpisov. Teda každý rok iba v pomernej časti nákupnej, respektíve vstupnej ceny. Pomerne dlhé obdobie bolo možné dať do nákladov rovnakú sumu ročného odpisu, bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci roka bol daný majetok kúpený. Od roku 2012 (teda novelou z dielne Radičovej vlády) si už podnikateľ, ktorý kúpil napríklad automobil v decembri, môže v danom roku uplatnil iba dvanástinu (t. j. pomernú časť) odpisov. Štát takto z podnikateľov vytiahne v prvom roku odpisovania viac než v tých ostatných ‒ veď nižšie odpisy (respektíve náklady) znamenajú vyššiu daň.
Pomerne radikálna revolúcia však čaká odpisy v roku 2015. Mení sa viacero parametrov zároveň, a to prevažne v neprospech podnikateľov. Zvýšenie počtu odpisových skupín spolu s presunutím druhov majetku v rámci nich znamená to, že niektoré druhy majetku (napríklad administratívne nevýrobné budovy) sa budú odpisovať viac rokov ‒ čo znamená vyššie dane. Iné ‒ napríklad výrobné technológie ‒ zas kratšie než doteraz: vyzerá to na očividnú podporu výroby na úkor služieb, obchodu či zarábania hlavou.
Zrýchlené odpisovanie ‒ ktoré si podnikatelia mohli doteraz vybrať pre každý jeden druh majetku ‒ bude možné použiť iba pri vybranom majetku, zväčša strojoch. Zrýchlená forma odpisov umožňuje podnikateľovi v prvých rokoch odpisovania dostať do nákladov viac a jej voľba je v súčasnosti bežnou formou legálnej daňovej optimalizácie. Radikálne obmedzenie tejto voľby je tak len ďalším spôsobom, ako na daniach získať viac.
Výnimočnému postaveniu sa v súčasnosti teší aj majetok obstaraný formou lízingu ‒ ten sa tiež odpisuje kratšie. Už v roku 2012 presadila Radičovej vláda zrušenie tejto výnimky, trvalo však len dva mesiace, kým sa výhoda lízingu dostala do zákona znova. Tentoraz sa o jej zrušenie plánuje zasadiť Ficova vláda. Či a dokedy sa jej to podarí, uvidíme.
.majetok, odpisy a výskum
Nejde len o majetok, pripravovaných noviniek je niekoľko desiatok. Väčšina z nich obmedzuje alebo ruší mnohé z daňových výdavkov, ktoré si môžu podnikatelia uplatniť v súčasnosti. Novou oblasťou je úprava základu dane v prípade slovenských závislých osôb. V praxi si prepojené firmy (napríklad firmy vlastnené rovnakým majiteľom) vzájomnými obchodmi za dohodnuté neštandardné ceny vzájomne upravujú, respektíve znižujú daňový základ. Takéto účelové zahraničné obchody zákon už dnes „trestá" dodanením neprirodzeného základu dane, po novom sa pravidlá pre „transferové oceňovanie" budú aplikovať aj pre firmy prepojené iba v rámci Slovenskej republiky. Jednoznačným odkazom podnikateľskému sektoru je: potrebujeme kryť deficit, a to z vašich peňazí.
Na jednom mieste však z noviniek bije do očí pozitívum: prísne limitované výdavky firiem na výskum a vývoj budú hneď viacerými spôsobmi znižovať dane firiem, ktoré ich vynaložili. Vláda teda plní svoj nedávny sľub a selektívne podporuje práve takto angažované subjekty. Pri predstavovaní budúcoročných daňových zmien ako hlavný cieľ deklarovala „podporiť podnikateľské prostredie a zvýšiť daňovú spravodlivosť". Je však diskutabilné, či práve presun vybraných prostriedkov od väčšiny podnikateľov k menšej skupine zvýhodnených (výskum a vývoj či výroba) takúto spravodlivosť predstavuje.
.chronická nestabilita
Vyššie platby sú jedna vec, nové pravidlá a povinnosti ďalšia. Každoročné novely daňových zákonov znamenajú vrásky na tvárach účtovníkov a daňových poradcov ‒ teda všetko, len nie stabilitu. Niektoré radikálne zmeny pre odpisy sa budú od nového roka vzťahovať už aj na majetok, ktorý firmy vlastnia a odpisujú v súčasnosti ‒ v účtovníctve firiem tak bude existovať opäť raz niekoľko paralelných agend, ktorých sledovanie zvyšuje riziko chýb a sankcií. Vo svojom zápale odhaľovať podvodníkov či vybrať viac tak štát znova zvyšuje pocit klaustrofóbie pri každodennom podnikaní. Ostáva len želať si, že vybrané peniaze budú použité na ušľachtilé účely.
.autor je firemný ekonóm.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.