.keď mňa, našu obrazovú redaktorku a Andreja Stenina vyhlasovali začiatkom augusta vo floridskom Palm Beach za jedných z víťazov svetovej súťaže The Best of Photojournalism, a to za fototému uverejnenú práve v našom týždenníku, Andrej už bol dva dni mŕtvy. Onedlho dostal ďalšie ocenenie. Tentoraz nie od americkej novinárskej asociácie za fotografie z minuloročného egyptského puču, ale od ruského prezidenta za svoju smrť z ukrajinskej vojny. Štátne vyznamenanie za statočnosť Орден Мужества. Jeho domovská tlačová agentúra Rossija Segodňa zas práve ohlásila vznik novej medzinárodnej fotožurnalistickej súťaže nesúcej jeho meno. Ach, toľko cien výmenou za tú cenu najvyššiu.
Poviete si, vojnoví žurnalisti to zomieranie majú proste v balíku. Veď len tento rok ich už zomrelo podľa newyorskej nezávislej organizácie na ochranu novinárov Committee to Protect Journalists až tridsaťštyri. Siedmi v Sýrii, piati v Iraku, štyria v Izraeli a Palestínskych okupovaných územiach, štyria na Ukrajine. Piatou ukrajinskou novinárskou obeťou je práve Andrej Stenin, tridsaťtriročný ruský fotograf.
Veľký fotožurnalistický talent Andrej Stenin v minulosti pokrýval konflikty v Líbyi, Egypte či v Sýrii pre medzinárodné a ruské agentúry ako AFP, AP, Reuters, ITAR-TASS, Kommersant či RIA Novosti. Spravodajstvo z konfliktu na Ukrajine prinášal od začiatku ‒ z Donbasu, Odesy, Krymu či Majdanu. Fototému s jeho prácou z kyjevského revolučného námestia sme uverejnili v jednom z tohtoročných prvých čísiel tohto časopisu.
Do donbaského regiónu pricestoval niekedy v polovici mája. Fotografoval trosky zostreleného malajzijského lietadla či ukrajinských vojakov zajatých proruskými separatistami. Stratil sa piateho augusta nikde medzi Doneckom a Luhanskom. Následne sa objavila neskôr dementovaná informácia z prostredia ukrajinského ministerstva vnútra, že Stenina zadržali ukrajinské bezpečnostné zložky pre spoluprácu so separatistami. Objavili sa aj obvinenia jeho osoby z propagovania a pomáhania terorizmu. Údajne sa aktívne zúčastnil na brutalitách pri zajatí ukrajinských vojakov. Len Stenina nikde nebolo. Na jeho vystopovanie či prepustenie vyzvali aj viaceré medzinárodné novinárske a ľudskoprávne organizácie vrátane Reportérov bez hraníc.
Jeho zuhoľnatelé telo podľa všetkého našli reportéri novín Komsomoľskaja Pravda neďaleko východoukrajinského mesta Snižne vo vypálenom osobnom aute. Ruský vyšetrovací výbor a domovská agentúra fotografa z vraždy obvinili ukrajinských výsadkárov. Podľa vyhlásenia bol Andrej Stenin zabitý šiesteho augusta počas útoku ukrajinských síl na kolónu utečencov sprevádzaných skupinou proruských separatistov. Testy DNA totožnosť jeho pozostatkov potvrdili a bol pochovaný o mesiac neskôr po svojej smrti v Moskve.
Koncom augusta napísal Andrij Panasjuk, jeden z tých spomínaných zajatých ukrajinských vojakov, Steninovej matke z doneckej nemocnice: ,,Chcem vám povedať, že váš syn, keď som bol zranený, nepamätám si všetko presne, no váš syn ma nebil, nemučil, on len robil svoju prácu fotografa. Je mi ľúto, že to takto dopadlo. Myslím si, že raz bude mier.“ Andrij to nepísal zo zajatia, dva týždne predtým bol oslobodený v rámci výmeny zajatcov.
Ale všetko mohlo byť aj inak, ako je to napísané v tomto článku. Ako to už býva zvykom v týchto špinavých vojnách. Veď aj sám Andrej Stenin sa mýlil, keď ešte koncom júla volal svojej matke Vere, naposledy vo svojom živote: ,,Už sa to blíži. Čoskoro sa vrátim domov.“
Andrej Stenin/
Narodil sa 22. decembra 1980 v ruskej Pečore, zahynul 6. augusta 2014 v Doneckej oblasti na Ukrajine. Bol ruský vojnový fotograf, ktorý pracoval pre rôzne ruské aj svetové spravodajské agentúry. Svoju žurnalistickú kariéru začal ako píšuci novinár pre noviny Rossijskaja Gazeta a neskôr pre Gazeta.ru, no v roku 2008 sa rozhodol pre fotografiu. V roku 2009 sa stal fotografom agentúry RIA Novosti. Pokrýval viacero nebezpečných konfliktov po celom svete, za čo v rokoch 2010 a 2013 dostal aj ruskú fotografickú cenu Strieborná kamera. Pre Andreja Stenina bola jeho práca životným poslaním. Ho voril, že novinári sú očami obyvateľov tohto sveta. Od 14. mája spravodajsky pokrýval ukrajinsko-ruský konflikt. 5. augusta zmizol, 3. septembra ho vyhlásili za mŕtveho. Nebol ženatý, nemal žiadne deti. Je pochovaný v Moskve.
Poviete si, vojnoví žurnalisti to zomieranie majú proste v balíku. Veď len tento rok ich už zomrelo podľa newyorskej nezávislej organizácie na ochranu novinárov Committee to Protect Journalists až tridsaťštyri. Siedmi v Sýrii, piati v Iraku, štyria v Izraeli a Palestínskych okupovaných územiach, štyria na Ukrajine. Piatou ukrajinskou novinárskou obeťou je práve Andrej Stenin, tridsaťtriročný ruský fotograf.
Veľký fotožurnalistický talent Andrej Stenin v minulosti pokrýval konflikty v Líbyi, Egypte či v Sýrii pre medzinárodné a ruské agentúry ako AFP, AP, Reuters, ITAR-TASS, Kommersant či RIA Novosti. Spravodajstvo z konfliktu na Ukrajine prinášal od začiatku ‒ z Donbasu, Odesy, Krymu či Majdanu. Fototému s jeho prácou z kyjevského revolučného námestia sme uverejnili v jednom z tohtoročných prvých čísiel tohto časopisu.
Do donbaského regiónu pricestoval niekedy v polovici mája. Fotografoval trosky zostreleného malajzijského lietadla či ukrajinských vojakov zajatých proruskými separatistami. Stratil sa piateho augusta nikde medzi Doneckom a Luhanskom. Následne sa objavila neskôr dementovaná informácia z prostredia ukrajinského ministerstva vnútra, že Stenina zadržali ukrajinské bezpečnostné zložky pre spoluprácu so separatistami. Objavili sa aj obvinenia jeho osoby z propagovania a pomáhania terorizmu. Údajne sa aktívne zúčastnil na brutalitách pri zajatí ukrajinských vojakov. Len Stenina nikde nebolo. Na jeho vystopovanie či prepustenie vyzvali aj viaceré medzinárodné novinárske a ľudskoprávne organizácie vrátane Reportérov bez hraníc.
Jeho zuhoľnatelé telo podľa všetkého našli reportéri novín Komsomoľskaja Pravda neďaleko východoukrajinského mesta Snižne vo vypálenom osobnom aute. Ruský vyšetrovací výbor a domovská agentúra fotografa z vraždy obvinili ukrajinských výsadkárov. Podľa vyhlásenia bol Andrej Stenin zabitý šiesteho augusta počas útoku ukrajinských síl na kolónu utečencov sprevádzaných skupinou proruských separatistov. Testy DNA totožnosť jeho pozostatkov potvrdili a bol pochovaný o mesiac neskôr po svojej smrti v Moskve.
Koncom augusta napísal Andrij Panasjuk, jeden z tých spomínaných zajatých ukrajinských vojakov, Steninovej matke z doneckej nemocnice: ,,Chcem vám povedať, že váš syn, keď som bol zranený, nepamätám si všetko presne, no váš syn ma nebil, nemučil, on len robil svoju prácu fotografa. Je mi ľúto, že to takto dopadlo. Myslím si, že raz bude mier.“ Andrij to nepísal zo zajatia, dva týždne predtým bol oslobodený v rámci výmeny zajatcov.
Ale všetko mohlo byť aj inak, ako je to napísané v tomto článku. Ako to už býva zvykom v týchto špinavých vojnách. Veď aj sám Andrej Stenin sa mýlil, keď ešte koncom júla volal svojej matke Vere, naposledy vo svojom živote: ,,Už sa to blíži. Čoskoro sa vrátim domov.“
Andrej Stenin/
Narodil sa 22. decembra 1980 v ruskej Pečore, zahynul 6. augusta 2014 v Doneckej oblasti na Ukrajine. Bol ruský vojnový fotograf, ktorý pracoval pre rôzne ruské aj svetové spravodajské agentúry. Svoju žurnalistickú kariéru začal ako píšuci novinár pre noviny Rossijskaja Gazeta a neskôr pre Gazeta.ru, no v roku 2008 sa rozhodol pre fotografiu. V roku 2009 sa stal fotografom agentúry RIA Novosti. Pokrýval viacero nebezpečných konfliktov po celom svete, za čo v rokoch 2010 a 2013 dostal aj ruskú fotografickú cenu Strieborná kamera. Pre Andreja Stenina bola jeho práca životným poslaním. Ho voril, že novinári sú očami obyvateľov tohto sveta. Od 14. mája spravodajsky pokrýval ukrajinsko-ruský konflikt. 5. augusta zmizol, 3. septembra ho vyhlásili za mŕtveho. Nebol ženatý, nemal žiadne deti. Je pochovaný v Moskve.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.