Pred dvadsiatimi rokmi, 13. júla 1994, došlo k jednej z najčernejších udalostí našej histórie. A verte mi, že tých čiernych udalostí bolo veľa. V to ráno skupina minimálne 37 osôb urobila pokus ujsť z Kuby na palube remorkéra z Havanskej zátoky. Medzi tými osobami bolo aspoň 10 detí. Novinár Reinaldo Escobar v denníku 14ymedio (v preklade 14 a pol, ide o médium, ktoré založila Yoani Sánchezová, pozn. red.) analyzoval morálny stav štátnej moci, ktorá rozhodla o tom, že emigrantov potopili striekaním silných prúdov vody: „Rozhodnutia, ktoré prijali štátne orgány voči beznádeji občanov, stopercentne sledovali líniu oficiálnej rétoriky, ktorá po viac ako tri desaťročia opakovala na tisíc spôsobov myšlienku, že snahám imperializmu nemožno ustúpiť ani o piaď a ktorá všetkým pred očami mávala učením, že každý, kto sa verne nepridŕža revolučnej idey, stáva sa vonkajším nepriateľom.”
Jeden priateľ mi nedávno porozprával, že na trhu v meste Miami rozpoznal muža, ktorý na univerzite, počas zjazdu Zväzu mladých komunistov (Unión de Jóvenes Comunistas UJC), mal na svedomí to, že ho vyhodili z vysokej školy.
Môj priateľ mu to nedokázal odpustiť, o niekoľko rokov po tej udalosti sa mu podarilo emigrovať, a teraz žije v Spojených štátoch. Keď sa ocitol zoči-voči svojmu žalobcovi, nedokázal mu už nič povedať. Bolo možné, že tamten ani necítil výčitky svedomia, že naňho zabudol, pretože jeho konanie kopírovalo hlášky režimu, pod ktorým v tej dobe žil.
História 20. storočia sa nedá opisovať bez spomenutia anomálií, ktoré vznikajú v spoločnostiach podrobených totalitnými režimami. Ľudské bytosti podrobené násiliu systému reagujú rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je posadnutosť únikom, v tomto prípade odchodom z krajiny. Druhí reagujú tak, že sa sami stanú katmi, ktorí hája režim oberajúci druhých o dôstojnosť.
Fenoménom hodným hlbšej analýzy je fakt, že títo ľudia, ktorí sa pod tlakom ideológie pôsobiacej na naše city dopustili mrzkých činov, po tom, čo zmenia pôsobisko a podarí sa im usadiť sa v demokratických spoločnostiach, vystupujú ako dobrí občania.
Tí Kubánci, ktorým sa v rôznych obdobiach podarilo z ostrovného štátu utiecť, sú dnes nádejou na budúcu ekonomickú obnovu.
Kubánska ekonomika je úplne rozvrátená a mnohí sú zvedaví, čo sa stane v deň, keď starý režim padne. To je vzdorovitá túžba, ako každá túžba kubánskeho národa. Zrejme však neexistuje deň nula. Na druhej strane je neprípustné, aby vláda, ktorá má na svedomí toľko neprávosti a toľko zločinov proti ľudským právam za uplynulých 55 rokov, sa premenila na iný systém vládnutia, nech by bolo jeho meno akékoľvek.
Jeden priateľ mi nedávno porozprával, že na trhu v meste Miami rozpoznal muža, ktorý na univerzite, počas zjazdu Zväzu mladých komunistov (Unión de Jóvenes Comunistas UJC), mal na svedomí to, že ho vyhodili z vysokej školy.
Môj priateľ mu to nedokázal odpustiť, o niekoľko rokov po tej udalosti sa mu podarilo emigrovať, a teraz žije v Spojených štátoch. Keď sa ocitol zoči-voči svojmu žalobcovi, nedokázal mu už nič povedať. Bolo možné, že tamten ani necítil výčitky svedomia, že naňho zabudol, pretože jeho konanie kopírovalo hlášky režimu, pod ktorým v tej dobe žil.
História 20. storočia sa nedá opisovať bez spomenutia anomálií, ktoré vznikajú v spoločnostiach podrobených totalitnými režimami. Ľudské bytosti podrobené násiliu systému reagujú rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je posadnutosť únikom, v tomto prípade odchodom z krajiny. Druhí reagujú tak, že sa sami stanú katmi, ktorí hája režim oberajúci druhých o dôstojnosť.
Fenoménom hodným hlbšej analýzy je fakt, že títo ľudia, ktorí sa pod tlakom ideológie pôsobiacej na naše city dopustili mrzkých činov, po tom, čo zmenia pôsobisko a podarí sa im usadiť sa v demokratických spoločnostiach, vystupujú ako dobrí občania.
Tí Kubánci, ktorým sa v rôznych obdobiach podarilo z ostrovného štátu utiecť, sú dnes nádejou na budúcu ekonomickú obnovu.
Kubánska ekonomika je úplne rozvrátená a mnohí sú zvedaví, čo sa stane v deň, keď starý režim padne. To je vzdorovitá túžba, ako každá túžba kubánskeho národa. Zrejme však neexistuje deň nula. Na druhej strane je neprípustné, aby vláda, ktorá má na svedomí toľko neprávosti a toľko zločinov proti ľudským právam za uplynulých 55 rokov, sa premenila na iný systém vládnutia, nech by bolo jeho meno akékoľvek.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.