U2 sa vrátili do veku nevinnosti

Ešte začiatkom tohto roku to s dlhoočakávaným novým albumom od írskych U2 vyzeralo zle-nedobre. Z prostredia kapely vtedy vyšlo, že kapela uvažuje nad tým, že vydanie novinky posunie až na rok 2015, čo v tábore fanúšikov vyvolalo búrku nekontrolovateľného hnevu, pretože svoj nový titul Bono a spol. sľubovali od konca minulého desaťročia. Negatívne reakcie sa kapele podarilo zahnať rýchlym vyhlásením, že na jeseň tohto roka to skutočne príde.

.ako obísť pirátov
A ono to prišlo, neohlásene, v podstate z minúty na minútu, zrazu všetci držitelia mobilov a počítačov, spojených s firmou Apple, držali v rukách ich nový album Songs Of Innocence, ani o tom nevedeli. Stačilo otvoriť iTunes a v ich knižnici sa zrazu približne pol miliarde ľudí po celom svete objavilo jedenásť nových pesničiek od U2. K oznámeniu došlo minulý utorok počas predstavovania novej verzie iPhonu, ktorého sa zúčastnila aj samotná kapela a len tak medzi rečou oznámila, že nový album je na svete. Stalo sa to bez nákladnej kampane, ktorej súčasťou boli v minulosti bombastické single a veľkohubé Bonove vyhlásenia o tom, že kapela opäť prekročila bariéry popmusic.  
Tento spôsob vydania nie je v hudobnom šoubiznise žiadnou novinkou. Koncom minulého roku urobila niečo podobné populárna americká speváčke Beyoncé, keď svoj nový album vydala bez akéhokoľvek varovania krátko pred Vianocami. Za prvé tri týždne sa z neho predalo takmer milión kópií. A je možné, že tento krok sa stane akýmsi modom operandi, akým sa bude riadiť svetový hudobný šoubiznis. Takýto spôsob vydania zabraňuje pirátom, aby „leakli“ nahrávku týždeň či mesiac pred zverejnením, čím umelec prichádza o nemalé zisky a o dôležitý moment prekvapenia. Po druhé, v čase presieťovaného sveta sa takáto novinka šíri takmer rýchlosťou svetla a stáva sa hudobnou udalosťou číslo jeden – približne tak ako to bolo v zlatých časoch hudobného šoubiznisu, keď sa na nové platne tvorili pred obchodom s hudbou dlhé rady.
Už minulý týždeň sa na fórach šepkalo, že sa na predstavení novej šestkovej verzie iPhonu objavia aj U2. Hovorilo sa, že na akcii predstavia nový singel, možno ho tam dokonca aj zahrajú, ale s celým albumom sa vôbec nerátalo. Song of Innocence obsahuje jedenásť piesní, jeho súčasťou je strohý digitálny booklet (fyzická verzia albumu s dvoma ďalšími pesničkami vyjde v polovici októbra). O existencii niektorých nových pesničiek sa vedelo už dlhšie. Napríklad Every Breaking Wave na poslednú chvíľu vypadla z predposledného albumu No Line On The Horizon a kapela ju v oklieštenej verzii hrávala aj na poslednom turné. Na Songs of Innocence vychádza v prearanžovanej podobe. Pesničku Songs For Someone fanúšikovia poznajú z bizarných plážových klipov, keď si Bono počas dovolenky na francúzskej Riviére vo svojom dome až příliš nahlas púšťal túto a iné skladby, ktoré fanúšikovia zachytili v šumivej verzii na svoj mobil a zavesili na  YouTube. Tituly piesní The Troubles a This Is Where You Can Reach Me Now Bono zmienil v nedávnych rozhovoroch, ostatné piesne ako Cedarwood Road, Volcano alebo California (There Is No End to Love) sú úplne nové.

.poctivý album bez hitov
Otázka znie, či sa tých dlhých päť rokov oplatilo čakať na nový album U2. Táto pauza bola zapríčinená pomerne vlažným prijatím predposledného albumu No Line On The Horizon (2009). Frustrovaná štvorica sa zavrela do štúdia s tým, že ak chce fungovať ďalej, musí prísť s výnimočným materiálom, ktorý by im dal nový dôvod na život. Počas nahrávania vymenila niekoľko producentov a zložila a ponahrávala materiálu na niekoľko albumov. Najdlhšie slúžiacim producentom bol Danger Mouse, na poslednú chvíľu boli povolaní majstri zvuku Paul Epworth a Ryan Tedder, aby vyleštili kabát nových songov čo najbližšie k dnešným módnym štandardom.
Začiatkom tohto roka Bono prezradil, že charakter nahrávky bude mať blízko k Ramones a Kraftwerk, ktoré kapelu v začiatkoch osudovo ovplyvnili. Nedodal však, že sa kapela vo svojich pesničkách nevrátila len ku svojim detským vzorom, ale napísala materiál, s ktorým sa s ňou vracia do detstva a problémového dospievania v rodnom Dubline.  
Songs Of Innocence pripomína album s rodinnými fotografiami. Tento návrat do minulosti má svoju logiku. Ich nový album môžeme brať aj ako nový začiatok, na ktorom Bono, The Edge, Adam Clayton a Larry Mullen skúmajú svoje korene a udalosti, ktoré ich formovali, ako aj dôvody, pre ktoré títo štyria Dublinčania nakoniec založili kapelu, s ktorou dobyli celý svet. Iris (Hold Me Close) je spomienku na Bonovu mamu, ktorá zomrela, ešte keď bol chlapcom. Cedarwood Road a Raised By Wolves opisujú dospievanie v uliciach severného Dublinu. This Is Where You Can Reach Me Now je zas poctou Joeovi Strummerovi a The Clash, čiže kapele, ktorou sa U2 chceli stať. Magická California (There Is No End to Love) zas pripomína prvú cestu kapely do Ameriky a pobyt na jej západnom pobreží, kde sa stretli so svetom šoubiznisu.
Songs Of Innocence nie je žiadny prelomový album, akým boli napríklad The Joshua Tree a Achtung Baby. U2 už nie je kapelou, ktorá udáva trendy,  skôr sa im dnes už prispôsobuje. Po experimentálnom, ale nie celkom presvedčivom Line On The Horizon sa vrátili k skladaniu poprockových pesničiek.  
Songs Of Innocence neobsahuje klasický superhit, ale je to poctivý album, ktorý má síce svoje hluché fázy, ale aj svoje magické miesta – spomínanú pieseň California s úvodom, ktorý je myslený ako pocta The Beach Boys či skladbu Songs For Someone, ktorú si už možno predstaviť na štadióne s masou svietiacich mobilov. A predovšetkým znie ako otvorený príbeh. U2 na svojej domovskej stránke jasne naznačili, že album má aj svojho brata. Volá sa Songs of Experience. Je vraj hotový, no dátum vydania zatiaľ nie je známy. Bono tentoraz napísal, že kapela dostojí svojim sľubom. Vo vzduchu visí ďalšia várka piesní, dúfajme, že si to kapela opäť nerozmyslí a nebude nás trápiť ďalších päť rokov.