OPLATÍ SA VIDIEŤ Divadlo Elledanse: Vydláždený život
Päť mladých tanečníkov. Tri ženy a dvaja muži. Slovo a pohyb. Myšlienky, pocity, dotyky. Priestor, energia, humor. Tanečné Divadlo Elledanse uviedlo premiéru dynamickej, rozmarnej, ale vo výpovedi intímnej inscenácie Vydláždený život, ktorej autorom je hosťujúci izraelský choreograf Rotem Tashach. Spojenie pohybu a textu v tanečnom divadle nie je ničím nezvyčajným, tu je však kadencia reči priam nezastaviteľná. Tanečníci hovoria a svoje slová sprevádzajú pohybom – chodia, skáču, plazia sa, zdvíhajú... Sú slobodní v dotykoch, ktoré sú ich pracovným nástrojom. Majú posunuté hranice intimity. Aj to je jedna z tém ich hry. Kultúrne normy, spoločenské očakávania. Vydláždený spôsob života. Vzťahy. Intimita. Identita. To sú tie ďalšie. Tanečníci sú hraví, spontánni a autentickí ‒ Edita Antalová, Dana Okáliová, Jana Šuchová, Michal Heriban, Pavol Kovalčík. Sú jednoducho výborní. Tak, ako celá inscenácia.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA ČÍTAŤ J. M. Coetzee: Ježišovo detstvo (Citadela, 2014)
Juhoafrický spisovateľ J. M. Coetzee patrí medzi najvýznamnejších a najoceňovanejších spisovateľov súčasnosti: kombináciou Nobelovky a dvoch Bookerov sa nemôže pochváliť nikto iný. Niežeby sa chválil. Ani jednu z cien si osobne neprevzal, nedáva rozhovory, vyhýba sa médiám. Len píše. Vďaka českým prekladom poznáme väčšinu jeho diela, slovenské vydavateľstvo Citadela prináša jeho najnovší román Ježišovo detstvo z roku 2013. Malý chlapec a starší muž prišli ako utečenci do novej krajiny. Chlapec na lodi stratil papier s informáciami o svojej identite a s mužovou pomocou hľadá matku. Matku, ktorá bude jeho matkou, aj keď predtým „nespozná muža”. Kľúčová metafora je jasná. Kniha so zahmlenou atmosférou, v ktorej nie sú podstatné detaily, ale základné siluety, kniha plná filozofických odkazov, príbeh s množstvom otvorených koncov. Hoci nejde o Coetzeeho najlepšie dielo, za prečítanie jednoznačne stojí. Aj napriek neatraktívnej grafickej úprave a neduživému prekladu.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil (USA, Réžia: Frank Miller, Robert Rodriguez)
Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil je pokračovaním filmu Sin City – mesto hriechu, ktorý pred deviatimi rokmi príjemne prekvapil nielen fanúšikov komiksovej predlohy, ale i širšiu filmovú obec. Bol totiž, a dosiaľ je vizuálne nesmierne silný. Čiernobiely, s ojedinelými farebnými tónmi zvýrazňujúcimi ikonické detaily. Pastva pre oči, a navyše veľmi funkčná, vzhľadom na tému. Sin City, film aj komiks, súc poctou detektívkam americkej drsnej školy a filmu noir, totiž nielen dobre vyzeralo, ale aj o čomsi bolo. Priamočiara starozákonná spravodlivosť oko za oko, česť ako morálna kategória, a tak ďalej. Vo filme Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil tohto už veľmi niet. Ako sa zmenilo herecké obsadenie troch dôležitých postáv, tak sa posunula poetika. Vizuálne nádherné to síce zostalo, ale múdre už to veľmi nie je. Nevadí, ten vizuál totiž stojí za to, hlavne ak veľmi dobre funguje aj v 3D.
.juraj Malíček
OPLATÍ SA POČUŤ Robert Plant and the Sensational Space Shifters: Lullaby and … the Ceaseless Roar (Nonesuch)
Má 66 rokov a stále patrí k tomu najlepšiemu, čo ponúka svetová rocková scéna – Robert Plant. Bývalý spevák už neexistujúcich hardrockových Led Zeppelin je autorom deviatich z jedenástich piesní na svojom novom albume Lullaby and… the Ceaseless Roar. A už sa objavuje veta „najlepší album roka“. Hardrocku na ňom veľa nepočuť. Počuť skôr folk rock, country a world music. V Robertovej sprievodnej skupine hrá Justin Adams, známy zameraním na africkú hudbu, aj jeho častý spoluhráč, gambijský griot Juldeh Camara, preslávený fantastickou hrou na afrických husliach riti. Repertoár Plantovej novinky pripomína dúhu vplyvov – hudobných, myšlienkových, nových, starých. Nemá slabé miesta. A jeho spev? Voľakedajšiu hromovú silu nahradila väčšia citovosť. Stále je to však on. Starý dobrý Plant.
.miroslav Potoček
OPLATÍ SA POČUŤ Eno • Hyde: Someday World & High Life (Warp)
Jeden z najproduktívnejších umelcov uplynulých štyroch dekád sa rozhodol načrieť do svojej bezodnej studnice hudobných skíc a na pomoc si pozval Karla Hyda z techno projektu Underworld. Výsledný Someday World je koláž popových hymien, elektronických jamov a neviazaných tokov myšlienok, ktoré na prvé počutie znejú príjemne známo, no nevedú k žiadnemu vyvrcholeniu. Len krátko po vydaní sa Eno a Hyde spontánne dali do voľnej improvizácie s africkými perkusiami, gitarami a syntetizátormi. Oslobodení od potreby formulovať Enove rozpísané myšlienky, stvorili počas piatich dní šesticu menej štruktúrovaných, no o to ambicióznejších a dravejších kompozícií, spojených na nahrávke High Life. Africké rytmy a čerstvo tropická nálada dodávajú elektro-gitarovým improvizáciám dominanciu nad pravidlami a očakávaniami a vdychujú im pocit života na vysokej nohe.
.tomáš Slaninka
Päť mladých tanečníkov. Tri ženy a dvaja muži. Slovo a pohyb. Myšlienky, pocity, dotyky. Priestor, energia, humor. Tanečné Divadlo Elledanse uviedlo premiéru dynamickej, rozmarnej, ale vo výpovedi intímnej inscenácie Vydláždený život, ktorej autorom je hosťujúci izraelský choreograf Rotem Tashach. Spojenie pohybu a textu v tanečnom divadle nie je ničím nezvyčajným, tu je však kadencia reči priam nezastaviteľná. Tanečníci hovoria a svoje slová sprevádzajú pohybom – chodia, skáču, plazia sa, zdvíhajú... Sú slobodní v dotykoch, ktoré sú ich pracovným nástrojom. Majú posunuté hranice intimity. Aj to je jedna z tém ich hry. Kultúrne normy, spoločenské očakávania. Vydláždený spôsob života. Vzťahy. Intimita. Identita. To sú tie ďalšie. Tanečníci sú hraví, spontánni a autentickí ‒ Edita Antalová, Dana Okáliová, Jana Šuchová, Michal Heriban, Pavol Kovalčík. Sú jednoducho výborní. Tak, ako celá inscenácia.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA ČÍTAŤ J. M. Coetzee: Ježišovo detstvo (Citadela, 2014)
Juhoafrický spisovateľ J. M. Coetzee patrí medzi najvýznamnejších a najoceňovanejších spisovateľov súčasnosti: kombináciou Nobelovky a dvoch Bookerov sa nemôže pochváliť nikto iný. Niežeby sa chválil. Ani jednu z cien si osobne neprevzal, nedáva rozhovory, vyhýba sa médiám. Len píše. Vďaka českým prekladom poznáme väčšinu jeho diela, slovenské vydavateľstvo Citadela prináša jeho najnovší román Ježišovo detstvo z roku 2013. Malý chlapec a starší muž prišli ako utečenci do novej krajiny. Chlapec na lodi stratil papier s informáciami o svojej identite a s mužovou pomocou hľadá matku. Matku, ktorá bude jeho matkou, aj keď predtým „nespozná muža”. Kľúčová metafora je jasná. Kniha so zahmlenou atmosférou, v ktorej nie sú podstatné detaily, ale základné siluety, kniha plná filozofických odkazov, príbeh s množstvom otvorených koncov. Hoci nejde o Coetzeeho najlepšie dielo, za prečítanie jednoznačne stojí. Aj napriek neatraktívnej grafickej úprave a neduživému prekladu.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil (USA, Réžia: Frank Miller, Robert Rodriguez)
Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil je pokračovaním filmu Sin City – mesto hriechu, ktorý pred deviatimi rokmi príjemne prekvapil nielen fanúšikov komiksovej predlohy, ale i širšiu filmovú obec. Bol totiž, a dosiaľ je vizuálne nesmierne silný. Čiernobiely, s ojedinelými farebnými tónmi zvýrazňujúcimi ikonické detaily. Pastva pre oči, a navyše veľmi funkčná, vzhľadom na tému. Sin City, film aj komiks, súc poctou detektívkam americkej drsnej školy a filmu noir, totiž nielen dobre vyzeralo, ale aj o čomsi bolo. Priamočiara starozákonná spravodlivosť oko za oko, česť ako morálna kategória, a tak ďalej. Vo filme Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil tohto už veľmi niet. Ako sa zmenilo herecké obsadenie troch dôležitých postáv, tak sa posunula poetika. Vizuálne nádherné to síce zostalo, ale múdre už to veľmi nie je. Nevadí, ten vizuál totiž stojí za to, hlavne ak veľmi dobre funguje aj v 3D.
.juraj Malíček
OPLATÍ SA POČUŤ Robert Plant and the Sensational Space Shifters: Lullaby and … the Ceaseless Roar (Nonesuch)
Má 66 rokov a stále patrí k tomu najlepšiemu, čo ponúka svetová rocková scéna – Robert Plant. Bývalý spevák už neexistujúcich hardrockových Led Zeppelin je autorom deviatich z jedenástich piesní na svojom novom albume Lullaby and… the Ceaseless Roar. A už sa objavuje veta „najlepší album roka“. Hardrocku na ňom veľa nepočuť. Počuť skôr folk rock, country a world music. V Robertovej sprievodnej skupine hrá Justin Adams, známy zameraním na africkú hudbu, aj jeho častý spoluhráč, gambijský griot Juldeh Camara, preslávený fantastickou hrou na afrických husliach riti. Repertoár Plantovej novinky pripomína dúhu vplyvov – hudobných, myšlienkových, nových, starých. Nemá slabé miesta. A jeho spev? Voľakedajšiu hromovú silu nahradila väčšia citovosť. Stále je to však on. Starý dobrý Plant.
.miroslav Potoček
OPLATÍ SA POČUŤ Eno • Hyde: Someday World & High Life (Warp)
Jeden z najproduktívnejších umelcov uplynulých štyroch dekád sa rozhodol načrieť do svojej bezodnej studnice hudobných skíc a na pomoc si pozval Karla Hyda z techno projektu Underworld. Výsledný Someday World je koláž popových hymien, elektronických jamov a neviazaných tokov myšlienok, ktoré na prvé počutie znejú príjemne známo, no nevedú k žiadnemu vyvrcholeniu. Len krátko po vydaní sa Eno a Hyde spontánne dali do voľnej improvizácie s africkými perkusiami, gitarami a syntetizátormi. Oslobodení od potreby formulovať Enove rozpísané myšlienky, stvorili počas piatich dní šesticu menej štruktúrovaných, no o to ambicióznejších a dravejších kompozícií, spojených na nahrávke High Life. Africké rytmy a čerstvo tropická nálada dodávajú elektro-gitarovým improvizáciám dominanciu nad pravidlami a očakávaniami a vdychujú im pocit života na vysokej nohe.
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.