Bol odsúdený za velezradu na 16 rokov. Vo väzení strávil 13 rokov. Potom pracoval ako kurič v Bratislave a neskôr až do dôchodku bol na farách v Kvačanoch a Hybiach. Ešte v roku 1987 ho v Liptovskom Mikuláši odsúdili na jeden rok podmienečne zato, že spovedal bez štátneho súhlasu.
Dvanásť rokov v spišskom seminári na katedre morálky považoval Hanus „za akési vyvrcholenie svojho kultúrneho života“. Boli tam ľudia ako Skyčák, Špirko, Brandobur, Kútnik, Barnáš, Jalovecký, Kalinay, ktorí vytvorili neopakovateľné intelektuálne prostredie. V tomto čase Hanus redigoval časopisy Kultúra, Obroda a Verbum. V 40. rokoch mu vyšli tri preklady a tri pôvodné knihy. Známa je Rozprava o kultúrnosti z roku 1943. Po návrate z väzenia pokračoval v spracúvaní svojich tém. Jeho celé dielo vyšlo po roku 1990. Ide o 11 monografií na tému kultúry, morálky, dejín cirkvi a tiež mnohé spomienky.
Príchod do Innsbrucku nazýva Hanus príchodom z provincie do Európy. Duchovná obec európska sa preňho stala normou a ideálom. Hanus na Slovensku volal po „otvorenosti a univerzálnej šírke plnej pravdy”. Súčasne však varoval: „Hodno sa zamyslieť, či diktatúra predsa len nie je najprimeranejšou formou nášho života.”
Mysliteľ typu Hanusa vyrastie raz za sto rokov. Jeho knihy vypĺňajú čas čakania na jeho nasledovníka.
Dvanásť rokov v spišskom seminári na katedre morálky považoval Hanus „za akési vyvrcholenie svojho kultúrneho života“. Boli tam ľudia ako Skyčák, Špirko, Brandobur, Kútnik, Barnáš, Jalovecký, Kalinay, ktorí vytvorili neopakovateľné intelektuálne prostredie. V tomto čase Hanus redigoval časopisy Kultúra, Obroda a Verbum. V 40. rokoch mu vyšli tri preklady a tri pôvodné knihy. Známa je Rozprava o kultúrnosti z roku 1943. Po návrate z väzenia pokračoval v spracúvaní svojich tém. Jeho celé dielo vyšlo po roku 1990. Ide o 11 monografií na tému kultúry, morálky, dejín cirkvi a tiež mnohé spomienky.
Príchod do Innsbrucku nazýva Hanus príchodom z provincie do Európy. Duchovná obec európska sa preňho stala normou a ideálom. Hanus na Slovensku volal po „otvorenosti a univerzálnej šírke plnej pravdy”. Súčasne však varoval: „Hodno sa zamyslieť, či diktatúra predsa len nie je najprimeranejšou formou nášho života.”
Mysliteľ typu Hanusa vyrastie raz za sto rokov. Jeho knihy vypĺňajú čas čakania na jeho nasledovníka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.