Najokatejším príkladom sú úrokové sadzby, napríklad na vkladoch. Čím vyšší je vklad, tým vyššia je aj úroková sadzba. Avšak pri určitom objeme banka ponúka individuálny prístup. Prečo? Investičné príležitosti sú otvorené iba pre vyššie sumy – nehnuteľnosti, firmy, dlhopisy či komodity majú svoje minimálne investície, ktoré sú mnohonásobne vyššie než vklad bežného klienta. Malí klienti sú tak v podstate chránení pred rôznymi im neznámymi rizikami – finančné straty, poplatky prevyšujúce vklad či nedostatočné alebo nesprávne využívanie ponúkaných služieb. Rovnaké pravidlá ako pri vkladoch platia aj pri úveroch či využívaní špecifických bankových produktov.
Takto sa banky správajú tak pri obyvateľstve, ako aj pri podnikateľskej sfére. Kým ľudí delia vo všeobecnosti na retail a privat, firmy majú „kastlíkov“ viac – živnostníci, malé, stredné a veľké spoločnosti. Už na prvý pohľad je z pomenovania skupín zrejmé, že každá z nich má iné nároky na využívanie a rozsah bankových služieb – používanie účtu iba na platenie niekoľkým dodávateľom a odvodov alebo na realizáciu zahraničných platobných príkazov či s potrebou získania financií do splatnosti odberateľských faktúr. Čo banka, to iný meter na triedenie klientely. Medzi základné kritériá, podľa ktorých banky odlišujú firemnú klientelu, patrí výška obratu na bankovom účte, objem všetkých čerpaných úverov, kapitálové prepojenie na iné firmy, veľkosť firmy z pohľadu počtu zamestnancov, ale i úroveň a destinácia exportu či štruktúra zdrojov financovania. Banka takto zisťuje úroveň a rozsah podnikateľskej aktivity, a teda potrieb využívania konkrétnych bankových služieb a produktov. Striktné vymedzenie hraníc medzi skupinami však neexistuje, pretože každý klient je v niečom jedinečný a banka mu vie paletu poskytovaných služieb prispôsobiť. Aj medzi klientmi v rámci jednej skupiny môžu byť totiž výrazné rozdiely alebo špecifické požiadavky vyplývajúce z podnikateľského zamerania. Iné požiadavky má firma s obratom 50-tisíc eur ako firma s obratom milión eur, alebo spoločnosť fungujúca ako pobočka celosvetového koncernu než novovzniknutá spoločnosť. Banka sa taktiež inak pozerá na firmu s desiatimi zamestnancami než na firmu so stovkou pracovníkov. Nielen z dôvodu počtu pravidelných prevodných príkazov pri výplatách miezd, ale aj umožnenia prístupu k zamestnancom ako novým klientom – bežné účty, hypotekárne či spotrebné úvery a podobne.
Pre banku sú vždy zaujímavejší takí klienti, ktorí chcú veľa – veľa úverov, veľa služieb, veľa produktov, veľa vkladov. Skupina klientov s takýmito požiadavkami je však zo všetkých skupín najmenej početná. Aj to je dôvod, prečo si s bankou dokáže dohodnúť výhodnejšie podmienky aj člen inej než najbonitnejšej skupiny klientov. Všetko je totiž o peniazoch – banka ich chce mať viac a klient zaplatiť menej.
Takto sa banky správajú tak pri obyvateľstve, ako aj pri podnikateľskej sfére. Kým ľudí delia vo všeobecnosti na retail a privat, firmy majú „kastlíkov“ viac – živnostníci, malé, stredné a veľké spoločnosti. Už na prvý pohľad je z pomenovania skupín zrejmé, že každá z nich má iné nároky na využívanie a rozsah bankových služieb – používanie účtu iba na platenie niekoľkým dodávateľom a odvodov alebo na realizáciu zahraničných platobných príkazov či s potrebou získania financií do splatnosti odberateľských faktúr. Čo banka, to iný meter na triedenie klientely. Medzi základné kritériá, podľa ktorých banky odlišujú firemnú klientelu, patrí výška obratu na bankovom účte, objem všetkých čerpaných úverov, kapitálové prepojenie na iné firmy, veľkosť firmy z pohľadu počtu zamestnancov, ale i úroveň a destinácia exportu či štruktúra zdrojov financovania. Banka takto zisťuje úroveň a rozsah podnikateľskej aktivity, a teda potrieb využívania konkrétnych bankových služieb a produktov. Striktné vymedzenie hraníc medzi skupinami však neexistuje, pretože každý klient je v niečom jedinečný a banka mu vie paletu poskytovaných služieb prispôsobiť. Aj medzi klientmi v rámci jednej skupiny môžu byť totiž výrazné rozdiely alebo špecifické požiadavky vyplývajúce z podnikateľského zamerania. Iné požiadavky má firma s obratom 50-tisíc eur ako firma s obratom milión eur, alebo spoločnosť fungujúca ako pobočka celosvetového koncernu než novovzniknutá spoločnosť. Banka sa taktiež inak pozerá na firmu s desiatimi zamestnancami než na firmu so stovkou pracovníkov. Nielen z dôvodu počtu pravidelných prevodných príkazov pri výplatách miezd, ale aj umožnenia prístupu k zamestnancom ako novým klientom – bežné účty, hypotekárne či spotrebné úvery a podobne.
Pre banku sú vždy zaujímavejší takí klienti, ktorí chcú veľa – veľa úverov, veľa služieb, veľa produktov, veľa vkladov. Skupina klientov s takýmito požiadavkami je však zo všetkých skupín najmenej početná. Aj to je dôvod, prečo si s bankou dokáže dohodnúť výhodnejšie podmienky aj člen inej než najbonitnejšej skupiny klientov. Všetko je totiž o peniazoch – banka ich chce mať viac a klient zaplatiť menej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.