OPLATÍ SA VIDIEŤ Laco Teren: Poď už domov, Odyseus (Oravská galéria Dolný Kubín)
Laco Teren je hlavne maliar. Koncom osemdesiatych rokov spolu s generačnými kolegami voviedol do slovenského výtvarného umenia „princípy postmoderny”, no nech už tie princípy boli akékoľvek, nenechal sa nimi obmedzovať. Laco Teren je totiž hlavne slobodný človek a slobodný umelec, ktorého možno vtesnať do kunsthistorickej škatuľky asi tak ľahko ako udržať v rukách vietor. Na výstave v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne možno do 9. novembra uvidieť Lacove veľké maľby – a na nich hlavne terenovsky magické zátišia a F. X. Messerschmidtom inšpirované hlavy – a spolu s nimi aj menšie bronzové plastiky. Kurátorkou výstavy je Eva Ľuptáková. Keď už budete v kubínskom Župnom dome (kde sa Oravská galéria nachádza), tak neprehliadnite ani výstavu trenčianskeho sochára Igora Mosného.
.jk
OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ Bratislavské hudobné slávnosti
Bratislavské hudobné slávnosti oslávia päťdesiatku famózne. Uznajte sami: Zubin Mehta, Valery Gergiev, Jiří Bělohlávek, Iván Fishcer, Pinchas Steinberg, Leonard Slatkin, Vladimír Fedosejev či Emmanuel Villaume budú dirigovať London Symphony Orchestra, Wiener Philharmoniker, Českú filharmóniu, Budapest Festival Orchestra, Izraelskú filharmóniu či Veľký orchester P. I. Čajkovského. Edita Gruberová vystúpi so Slovenskou filharmóniou, medzi ďalšími sólistami budú klavirista Jean-Yves Thibaudet, huslisti Renaud Capucon a Andrej Baranov, hulistka Julia Fischer či violončelista Raphael Wallfisch, kontratenorista Max Emanuel Cenčič či mezzosopranistky Dagmar Pecková a Jana Kurucová. To všetko od 21. septembra do 12. októbra. Kompletný program, ako aj všetky informácie o festivale nájdete na bhsfestival.sk.
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Alea: Oy, mame, shlog mikh nisht! (Pavlík Records, 2014)
Alea je súbor akordeonistu Borisa Lenka. Toho z Chasidských piesní, z Trianga, z afterPhurikane, toho, čo hrá rovnako bravúrne tango, starú, súčasnú, židovskú či rómsku hudbu. Oy, mame... je album jedenástich aškenázskych a dvoch sefardských ľudových piesní v úpravách a aranžmánoch Petra Zagara, Mareka Pastiríka, Stana Palúcha, Rafaela Catalá a Lucie Chuťkovej. Súbor Alea (Stano Palúch, Daniel Buranovský, Janko Krigovský a kapelník Lenko) dopĺňajú speváci Martin Babjak a Robert Roth. Esejou a kresbou (!) na obale prispel Silvester Lavrík, fotoreportážou z nahrávania Robert Ragan. Dve veci sú zjavné u všetkých zúčastnených: k starým židovským piesňam pristupujú s úctou, pokorou a obdivom na jednej strane, s nadšením, láskou a hravosťou na druhej. Výsledkom je album vzrušujúcej, nezunovateľne zaujímavej hudby. Miestami smútok, miestami radosť, často vtip. Talent skladateľov a virtuozita hudobníkov. To všetko a viac.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Interpol: El Pintor (Matador Records)
Kapela z New Yorku, no s výrazne britským zvukom. Na začiatku milénia Interpol definovali postpunkový revival v plnej kráse, sama kapela je podľa vlastných slov už z toho unavená a chcela znieť inak. Je pravda, že na piatej platni už nenájdeme také silné momenty, aké boli na predošlých vydarených albumoch Antics či Turn on the Bright Lights, no zo svojej škatuľky Interpol aj tak nevypadli. Basáka nahradil sám spevácky líder Paul Banks, ale je to pesničkami, ktoré opäť ponúkajú výrazný Banksov vokál ponorený do gitarových riffov a úderných bicích (Everything Is Wrong). Sú tu vydarenejšie momenty (Ancient Ways či singel All the Rage Back Home) i rockové balady (My Blue Supreme), no miestami to celé vädne na prílišnej prekomplikovanosti a snahe odlíšiť sa od minulosti. Staré songy tie nové neprevýšia, no skalný fanúšik bude spokojný.
.matej Lauko
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Hildur Guðnadóttir: Saman (Touch)
Po dvoch výrazne konceptuálnych albumoch sa islandská hudobníčka rozhodla pre fúziu ich odlišných prístupov. Saman znamená spolu a jeho hudobná podoba predstavuje spojenie Hildurinho strážene jemného a zámerne obnaženého hlasu s výraznejším a odvážnejším zvukom violončela. Držiac sa pravidla „krátko a výstižne”, tucet kompozícií prejavujúcich vplyvy nordického folklóru a moderného minimalizmu načrtáva hlavnú tému, ktorá moduluje a morfuje do nových melódií a mikromotívov. Saman je tak veľmi abstraktná a nepokojne plynúca nahrávka bez vysvetlení a predvídateľných konceptov. Hildurine vokály sa prelínajú s violončelovou melódiou a často splývajú v jednu vibráciu. Momenty krásy nastávajú v bodoch prekrytia a splynutia v extrémnych výškach a hĺbkach, keď nerozoznať nástroj od Hildur samotnej.
.tomáš slaninka
Laco Teren je hlavne maliar. Koncom osemdesiatych rokov spolu s generačnými kolegami voviedol do slovenského výtvarného umenia „princípy postmoderny”, no nech už tie princípy boli akékoľvek, nenechal sa nimi obmedzovať. Laco Teren je totiž hlavne slobodný človek a slobodný umelec, ktorého možno vtesnať do kunsthistorickej škatuľky asi tak ľahko ako udržať v rukách vietor. Na výstave v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne možno do 9. novembra uvidieť Lacove veľké maľby – a na nich hlavne terenovsky magické zátišia a F. X. Messerschmidtom inšpirované hlavy – a spolu s nimi aj menšie bronzové plastiky. Kurátorkou výstavy je Eva Ľuptáková. Keď už budete v kubínskom Župnom dome (kde sa Oravská galéria nachádza), tak neprehliadnite ani výstavu trenčianskeho sochára Igora Mosného.
.jk
OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ Bratislavské hudobné slávnosti
Bratislavské hudobné slávnosti oslávia päťdesiatku famózne. Uznajte sami: Zubin Mehta, Valery Gergiev, Jiří Bělohlávek, Iván Fishcer, Pinchas Steinberg, Leonard Slatkin, Vladimír Fedosejev či Emmanuel Villaume budú dirigovať London Symphony Orchestra, Wiener Philharmoniker, Českú filharmóniu, Budapest Festival Orchestra, Izraelskú filharmóniu či Veľký orchester P. I. Čajkovského. Edita Gruberová vystúpi so Slovenskou filharmóniou, medzi ďalšími sólistami budú klavirista Jean-Yves Thibaudet, huslisti Renaud Capucon a Andrej Baranov, hulistka Julia Fischer či violončelista Raphael Wallfisch, kontratenorista Max Emanuel Cenčič či mezzosopranistky Dagmar Pecková a Jana Kurucová. To všetko od 21. septembra do 12. októbra. Kompletný program, ako aj všetky informácie o festivale nájdete na bhsfestival.sk.
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Alea: Oy, mame, shlog mikh nisht! (Pavlík Records, 2014)
Alea je súbor akordeonistu Borisa Lenka. Toho z Chasidských piesní, z Trianga, z afterPhurikane, toho, čo hrá rovnako bravúrne tango, starú, súčasnú, židovskú či rómsku hudbu. Oy, mame... je album jedenástich aškenázskych a dvoch sefardských ľudových piesní v úpravách a aranžmánoch Petra Zagara, Mareka Pastiríka, Stana Palúcha, Rafaela Catalá a Lucie Chuťkovej. Súbor Alea (Stano Palúch, Daniel Buranovský, Janko Krigovský a kapelník Lenko) dopĺňajú speváci Martin Babjak a Robert Roth. Esejou a kresbou (!) na obale prispel Silvester Lavrík, fotoreportážou z nahrávania Robert Ragan. Dve veci sú zjavné u všetkých zúčastnených: k starým židovským piesňam pristupujú s úctou, pokorou a obdivom na jednej strane, s nadšením, láskou a hravosťou na druhej. Výsledkom je album vzrušujúcej, nezunovateľne zaujímavej hudby. Miestami smútok, miestami radosť, často vtip. Talent skladateľov a virtuozita hudobníkov. To všetko a viac.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Interpol: El Pintor (Matador Records)
Kapela z New Yorku, no s výrazne britským zvukom. Na začiatku milénia Interpol definovali postpunkový revival v plnej kráse, sama kapela je podľa vlastných slov už z toho unavená a chcela znieť inak. Je pravda, že na piatej platni už nenájdeme také silné momenty, aké boli na predošlých vydarených albumoch Antics či Turn on the Bright Lights, no zo svojej škatuľky Interpol aj tak nevypadli. Basáka nahradil sám spevácky líder Paul Banks, ale je to pesničkami, ktoré opäť ponúkajú výrazný Banksov vokál ponorený do gitarových riffov a úderných bicích (Everything Is Wrong). Sú tu vydarenejšie momenty (Ancient Ways či singel All the Rage Back Home) i rockové balady (My Blue Supreme), no miestami to celé vädne na prílišnej prekomplikovanosti a snahe odlíšiť sa od minulosti. Staré songy tie nové neprevýšia, no skalný fanúšik bude spokojný.
.matej Lauko
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Hildur Guðnadóttir: Saman (Touch)
Po dvoch výrazne konceptuálnych albumoch sa islandská hudobníčka rozhodla pre fúziu ich odlišných prístupov. Saman znamená spolu a jeho hudobná podoba predstavuje spojenie Hildurinho strážene jemného a zámerne obnaženého hlasu s výraznejším a odvážnejším zvukom violončela. Držiac sa pravidla „krátko a výstižne”, tucet kompozícií prejavujúcich vplyvy nordického folklóru a moderného minimalizmu načrtáva hlavnú tému, ktorá moduluje a morfuje do nových melódií a mikromotívov. Saman je tak veľmi abstraktná a nepokojne plynúca nahrávka bez vysvetlení a predvídateľných konceptov. Hildurine vokály sa prelínajú s violončelovou melódiou a často splývajú v jednu vibráciu. Momenty krásy nastávajú v bodoch prekrytia a splynutia v extrémnych výškach a hĺbkach, keď nerozoznať nástroj od Hildur samotnej.
.tomáš slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.