Výmena zámok na dverách centrály, aby sa do nej nedostal kandidát na predsedu, vystihuje súmrak strany, ktorá bola kedysi lídrom integračných snáh a reforiem na Slovensku. SDKÚ sa už prehnila do takej bezvýznamnosti (Polis – 3,8), že analyzovať, či má viac pravdy skupina okolo Freša, alebo konkurenčný blok z východu (Matej, Novotný), by bolo márnením času i papiera. Neprekvapuje už ani to, že kulmináciu konfliktu, ktorý sa odohráva, takpovediac, v priamom prenose médií, si v SDKÚ „schovali“ k rozbehu komunálnej kampane. To zrejme znechutí ešte aj ten zvyšok voličov, čo z nich doteraz nevytriezveli. Vypnutý pud sebazáchovy svedčí o prudkej jedovatosti konfliktu, v ktorom sa objavilo už aj meno Penty. Nevedno, či informácia, že Privatbanka forsíruje zmenu vedenia, a že SDKÚ ručí za úver od nej peniazmi iných oligarchov, je korektná, ale do obrazu maľovaného Gorilou vcelku zapadá.
To, že napríklad v Ružomberku pre administratívne chyby vyhodili kandidačnú listinu Novy, ilustruje stav Lipšicovej strany, ktorá si tiež neodpustila verejný konflikt pred voľbami. Je možné, že prijať do Novy zbehov z SaS bola chyba, ale vyhadzovať ich po roku (zrušenie platformy je de facto vyhodenie) z dôvodu, že nenaplnili preferenčné očakávania a že zlyháva komunikácia, je známkou popletenosti, s akou sa vrcholná politika robiť nedá. Tri percentá pre Novu v septembrovom Polise nie sú len zrkadlom nulového prínosu Kollára a spol., ale aj toho, že meniť profil strany takpovediac od múra k múru je nezrozumiteľné pre voličov, z ktorých sa takto stabilné jadro nevybuduje nikdy.
Skutočnosť, že vzostup Procházkovej Siete sa zastavil, sa okrem aféry s Matovičom už azda dá pripísať aj jeho bezškrupulóznemu manévrovaniu s komunálnymi koalíciami. Okrem toho, že pre stranu, de facto v zrode, je účasť vo voľbách takých náročných na „kádrové rezervy“ jednoznačne predčasná, viac než rozpaky vzbudzuje nasadenie žien bez akejkoľvek šance na zvolenie do primátoriek v Bratislave a Košiciach. Aj keby podozrenia, že zámerom je trieštenie podpory relevantnej konkurencie kandidátov Smeru, stáli na vode, Procházkove nominácie iba výdatne priživujú indície, že s ním a jeho pozadím nie je všetko kóšer. Z koalícií, ktoré Sieť pouzatvárala, viac-menej vychádza, že i ona sa veľmi rýchlo prispôsobila komunálnej zvyklosti. Tá hovorí, že strany sa spájajú tam, kde sa dohodli lokálne biznisové a vplyvové skupiny, ktoré za nimi stoja.
To, že napríklad v Ružomberku pre administratívne chyby vyhodili kandidačnú listinu Novy, ilustruje stav Lipšicovej strany, ktorá si tiež neodpustila verejný konflikt pred voľbami. Je možné, že prijať do Novy zbehov z SaS bola chyba, ale vyhadzovať ich po roku (zrušenie platformy je de facto vyhodenie) z dôvodu, že nenaplnili preferenčné očakávania a že zlyháva komunikácia, je známkou popletenosti, s akou sa vrcholná politika robiť nedá. Tri percentá pre Novu v septembrovom Polise nie sú len zrkadlom nulového prínosu Kollára a spol., ale aj toho, že meniť profil strany takpovediac od múra k múru je nezrozumiteľné pre voličov, z ktorých sa takto stabilné jadro nevybuduje nikdy.
Skutočnosť, že vzostup Procházkovej Siete sa zastavil, sa okrem aféry s Matovičom už azda dá pripísať aj jeho bezškrupulóznemu manévrovaniu s komunálnymi koalíciami. Okrem toho, že pre stranu, de facto v zrode, je účasť vo voľbách takých náročných na „kádrové rezervy“ jednoznačne predčasná, viac než rozpaky vzbudzuje nasadenie žien bez akejkoľvek šance na zvolenie do primátoriek v Bratislave a Košiciach. Aj keby podozrenia, že zámerom je trieštenie podpory relevantnej konkurencie kandidátov Smeru, stáli na vode, Procházkove nominácie iba výdatne priživujú indície, že s ním a jeho pozadím nie je všetko kóšer. Z koalícií, ktoré Sieť pouzatvárala, viac-menej vychádza, že i ona sa veľmi rýchlo prispôsobila komunálnej zvyklosti. Tá hovorí, že strany sa spájajú tam, kde sa dohodli lokálne biznisové a vplyvové skupiny, ktoré za nimi stoja.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.