Na októbrovej synode zohrajú dôležitú rolu aj Slováci, osobitne dvaja. Profesor Miroslav Konštanc Adam, 51-ročný rektor Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského, tzv. Angelica. Je totiž členom špeciálnej komisie, ktorá má pripraviť podklady na chystanú synodu s cieľom preskúmať možnosti reformy kánonického práva, týkajúceho sa manželstva, bez toho, aby došlo k zmene doktríny. Tú totiž nemôže zmeniť ani pápež, ani koncil, nieto synoda, ktorá má len poradný status pre potreby pápeža.
Na čele komisie stojí Pio Vito Pinto, dekan Tribunálu Rímskej roty. Zaujímavé je, ako tvrdia niektorí kritici, že v komisii chýbajú najdôležitejšie mená akademikov a expertov kánonického práva. Iných prekvapilo aj národnostné zloženie, v komisii, samozrejme, nechýbajú Taliani, ale zato chýbajú Poliaci či Američania, ktorých postavenie v časoch Jána Pavla II. a Benedikta XVI. bolo tradične vysoké. Naopak, ich miesto zastúpili Argentínčan, Ind či Grék.
Druhým Slovákom, ktorého vplyv bude na synode citeľný, je vladyka Cyril Vasiľ, 49-ročný arcibiskup pôsobiaci v rímskej kúrii, sekretár kongregácie pre východné cirkvi. Pre potreby synody pripravil historický prehľad usporiadania manželstva a rozvodu v praxi a učení ortodoxných cirkví. Text, z ktorého časť odznela aj počas nedávnej konferencie v Bratislave, vychádza začiatkom októbra knižne pod názvom Remaining in the Truth of Christ (Ignatius Press, 2014).
Kniha má deväť autorov, vo všeobecnosti považovaných za konzervatívnych, popri kardinálovi Gerhardovi Müllerovi, šéfovi kongregácie pre náuku viery aj kardinálov Raymonda Burka, Waltera Brandmüllera či Carla Caffarranu. Reklama knihu označuje za reakciu na názory kardinála Waltera Kaspera. Príspevok Cyrila Vasiľa je považovaný za dôležitý už preto, že vo východných cirkvách existuje širšie chápaná prax rozvodov z viacerých dôvodov, ako aj možnosť uzatvoriť druhé či tretie manželstvo (štvrté už nie), čo Vasiľ v obsiahlej historickej štúdii vysvetľuje. Hlavným argumentom textu je, že akceptovanie rozvodov vo východných cirkvách vyplýva z ich úzkeho vzťahu, často až podriadenia voči štátu.
Ortodoxné cirkvi boli totiž nútené prijať legislatívu štátu bez ohľadu na doktrínu cirkvi. V ruskej pravoslávnej cirkvi existuje napríklad štrnásť prípadov, ktoré umožňujú rozvod, sú však voľne definované. V gréckej ortodoxnej cirkvi sa za legitímny dôvod na rozvod považoval iba mimomanželský sexuálny pomer, cudzoložstvo. Štát však donútil cirkev vyhlasovať tzv. duchovné rozvody, ktorými boli akceptované rozvody pred štátom. Gréci tiež poznajú prax druhých a tretích sobášov. Na uzatvorenie druhého cirkevného manželstva je potrebný cirkevný rozvod prvého a preukázanie dlhodobého pokánia, tretie manželstvo je možné uzatvoriť vtedy, ak majú dotknuté osoby menej ako 40 rokov a nemajú z predchádzajúcich manželstiev deti.
Vasiľ svoju úvahu končí poukázaním na to, že v ortodoxných cirkvách panuje istá svojvôľa a niektorí biskupi rozvody nikdy nepovoľovali. Navyše, momentálne prebieha aj opačný proces, keď dochádza k obmedzovaniu rozvodov. Arcibiskup Iakovos či predposledný koptský patriarcha Šenuda III. rozvody výrazne obmedzovali. A napokon, píše v závere textu Vasiľ, svet je dnes podobne pohanský, zameraný na konzum a plný krutosti a egoizmu, ako bol svet v dobách Ježiša Krista. Hľadanie akýchkoľvek skratiek, ako napokon ukazuje aj vývoj ortodoxných cirkví či protestantských denominácii, nemusí priniesť nič z toho, čo od toho niektorí očakávajú.
Na čele komisie stojí Pio Vito Pinto, dekan Tribunálu Rímskej roty. Zaujímavé je, ako tvrdia niektorí kritici, že v komisii chýbajú najdôležitejšie mená akademikov a expertov kánonického práva. Iných prekvapilo aj národnostné zloženie, v komisii, samozrejme, nechýbajú Taliani, ale zato chýbajú Poliaci či Američania, ktorých postavenie v časoch Jána Pavla II. a Benedikta XVI. bolo tradične vysoké. Naopak, ich miesto zastúpili Argentínčan, Ind či Grék.
Druhým Slovákom, ktorého vplyv bude na synode citeľný, je vladyka Cyril Vasiľ, 49-ročný arcibiskup pôsobiaci v rímskej kúrii, sekretár kongregácie pre východné cirkvi. Pre potreby synody pripravil historický prehľad usporiadania manželstva a rozvodu v praxi a učení ortodoxných cirkví. Text, z ktorého časť odznela aj počas nedávnej konferencie v Bratislave, vychádza začiatkom októbra knižne pod názvom Remaining in the Truth of Christ (Ignatius Press, 2014).
Kniha má deväť autorov, vo všeobecnosti považovaných za konzervatívnych, popri kardinálovi Gerhardovi Müllerovi, šéfovi kongregácie pre náuku viery aj kardinálov Raymonda Burka, Waltera Brandmüllera či Carla Caffarranu. Reklama knihu označuje za reakciu na názory kardinála Waltera Kaspera. Príspevok Cyrila Vasiľa je považovaný za dôležitý už preto, že vo východných cirkvách existuje širšie chápaná prax rozvodov z viacerých dôvodov, ako aj možnosť uzatvoriť druhé či tretie manželstvo (štvrté už nie), čo Vasiľ v obsiahlej historickej štúdii vysvetľuje. Hlavným argumentom textu je, že akceptovanie rozvodov vo východných cirkvách vyplýva z ich úzkeho vzťahu, často až podriadenia voči štátu.
Ortodoxné cirkvi boli totiž nútené prijať legislatívu štátu bez ohľadu na doktrínu cirkvi. V ruskej pravoslávnej cirkvi existuje napríklad štrnásť prípadov, ktoré umožňujú rozvod, sú však voľne definované. V gréckej ortodoxnej cirkvi sa za legitímny dôvod na rozvod považoval iba mimomanželský sexuálny pomer, cudzoložstvo. Štát však donútil cirkev vyhlasovať tzv. duchovné rozvody, ktorými boli akceptované rozvody pred štátom. Gréci tiež poznajú prax druhých a tretích sobášov. Na uzatvorenie druhého cirkevného manželstva je potrebný cirkevný rozvod prvého a preukázanie dlhodobého pokánia, tretie manželstvo je možné uzatvoriť vtedy, ak majú dotknuté osoby menej ako 40 rokov a nemajú z predchádzajúcich manželstiev deti.
Vasiľ svoju úvahu končí poukázaním na to, že v ortodoxných cirkvách panuje istá svojvôľa a niektorí biskupi rozvody nikdy nepovoľovali. Navyše, momentálne prebieha aj opačný proces, keď dochádza k obmedzovaniu rozvodov. Arcibiskup Iakovos či predposledný koptský patriarcha Šenuda III. rozvody výrazne obmedzovali. A napokon, píše v závere textu Vasiľ, svet je dnes podobne pohanský, zameraný na konzum a plný krutosti a egoizmu, ako bol svet v dobách Ježiša Krista. Hľadanie akýchkoľvek skratiek, ako napokon ukazuje aj vývoj ortodoxných cirkví či protestantských denominácii, nemusí priniesť nič z toho, čo od toho niektorí očakávajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.